Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/288/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409202297 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409202297.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: V. Q., W.. XX.X.XXXX, F. N. X, F., práv. zast. advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: E. L., W.. XX.X.XXXX E. U. X. C.: U. L., I. trvale bytom J.Q. X, F., za účasti vedľajšieho účastníka: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Dr. Clementisa 10, Bratislava, o zaplatenie 2.721,90 eur s prísl., o odvolaní odporcov a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 20.4.2011, č.k. 16C/102/2009-131, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 20.4.2011, č.k. 16C/102/2009-131 v napadnutej časti m e n í tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 2.430,- eur so 4% úrokom z omeškania ročne od 8.8.2010 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku 22,86 eur návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti o zaplatenie 68,04 eur konanie zastavil a odporcom v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 2.653,86 eur so 4% úrokom z omeškania ročne od 2.3.2009 až do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 19.3.2009 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 2.721,90 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody na zdraví - bolestného. Návrh odôvodnila tým, že dňa 7.6.2008 o 22.40 hod. došlo v Bratislave na križovatke ulíc N. Z. E. Q. G. k dopravnej nehode medzi odporkyňou v 1. rade ako vodičkou motorového vozidla zn. Škoda Felícia, EČ: BA 107 DV, ktorá odbočovala doľava na Q. G. s jej motorovým vozidlom zn. Seat Leon, EČ: BA-219 ID, ktoré viedla po Lamačskej ceste smerom do centra mesta. Dopravnú nehodu zavinila odporkyňa v 1. rade, ktorá jej nedala prednosť. Uznesením KRP-101/ODN-4-2008 bola vyšetrovateľom predmetná vec postúpená OR PZ Bratislava IV, oddeleniu bezpečnosti cestnej premávky, ako príslušnému orgánu na prejednanie priestupku proti bezpečnosti cestnej premávky podľa § 221 ods. 1 zák. o priestupkoch č. 372/1990 Zb., pričom tento orgán právoplatne uznal odporkyňu v 1. rade za vinníka predmetnej dopravnej nehody. V príčinnej súvislosti s touto nehodou utrpela navrhovateľka ujmu na zdraví, ktorá bola jej obvodným lekárok ohodnotená na hodnotu 200 bodov, na základe čoho jej vznikol nárok na bolestné vo výške 82.000,- Sk. Vlastníkom vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená je odporca v 2. rade, ktorý má uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s vedľajším účastníkom. Odporkyňa v 1. rade žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný. Nepoprela, že dopravnú nehodu zapríčinila, avšak v súvislosti s nehodou navrhovateľka neutrpela ňou uvedenú ujmu na zdraví. Navrhovateľka až po šiestich dňoch po dopravnej nehode vyhľadala lekárske ošetrenie. V súvislosti s posúdením rozsahu jej zranení utrpených pri dopravnej nehode bol v trestnej veci vedenej na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave prizvaný súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý uviedol, že ťažkosti opisované navrhovateľkou sú len subjektívneho charakteru, vystavená PN nesúvisí s úrazom, doba liečenia 5-8 týždňov je neobjektívna, neprimeraná a neobvyklá. Podľa znaleckého posudku ide o zranenia utrpené navrhovateľkou pri dopravnej nehode ľahkého charakteru bez obmedzení v obvyklom spôsobe života a bez trvalých následkov s dobou liečenia maximálne sedem dní. Vedľajší účastník k návrhu uviedol, že písomne dvomi listami vyzval právneho zástupcu navrhovateľky o zaslanie dokladov potrebných k likvidácii predmetnej poistnej udalosti (kópia znaleckého posudku a jeho dodatku, ktorý bol súčasťou vyšetrovacieho spisu, kompletnej zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie navrhovateľky vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava z obdobia 7.7.2008 . 17.7.2008). Keďže mu neboli doručené požadované doklady, nemohol vysporiadať uplatnený nárok navrhovateľky. Zastavenie konania v časti 68,04 eur súd odôvodnil čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľkou, s čím odporcovia súhlasili. Nárok navrhovateľky súd prvého stupňa posúdil podľa ust. § 420 ods. 1. 427 ods. 1, 2 a 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľka utrpela pri dopravnej nehode, ktorú spôsobila odporkyňa v 1. rade dňa 7.6.2008 ujmu na zdraví. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopraných prostriedkov podľa § 427 OZ je zodpovednosťou na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Prevádzkovateľ nesie riziko vyplývajúce zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravného prostriedku. Odporkyňa v 1. rade ako vodička spôsobila dopravnú nehodu motorovým vozidlo, ktorého prevádzkovateľom je odporca v 2. rade, ktorý má s vedľajším účastníkom uzavretú poistnú zmluvu. Odporkyňa v 1. rade tým, že porušila právnu povinnosť, zodpovedá za škodu v zmysle § 420 OZ a odporca v 2. rade ako vlastník motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, zodpovedá za škodu v zmysle ust. § 427 OZ. Odporcovia teda zodpovedajú za škodu vzniknutú navrhovateľke spoločne. Odporcovia sú povinní navrhovateľke nahradiť náhradu za bolesť podľa § 444 OZ. Navrhovateľka v súvislosti s dopravnou nehodou utrpela ujmu spôsobenú poškodením na zdraví a jej liečením. Bolo preukázané, že utrpela poranenia - prechodné vykĺbenie krčnej chrbtice bez poškodenia miechy a miešnych koreňov, zlomeninu 5. bedrového stavca a pomliaždenie oboch kolien ťažšieho stupňa. V súvislosti s týmito zraneniami bola navrhovateľka aj hospitalizovaná a práceneschopná 5 týždňov, pričom tieto poranenia nepochybne sťažili jej pohodu. Súd pri určení výšky náhrady za bolesť vychádzal z bodového ohodnotenia určeného v znaleckom posudku č. 6/2010 znalca Y.. N. U., ktorý ohodnotil bolestné na 195 bodov. Stanovený počet bodov odporcovia a vedľajší účastník nenamietali. Bolestné súd vypočítal z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2007, ktorá predstavovala 20.146,- Sk, z toho 2% predstavujú sumu 402,92 Sk, po zaokrúhlení 410,- Sk x 195 bodov, čo sa rovná sume 79.950,- Sk, po prepočte konverzným kurzom sume 2.653,86 eur. Preto súd zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade k povinnosti zaplatiť uvedenú sumu navrhovateľke. Pri určení výšky bolestného vychádzal súd z ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý je účinný od 1.8.2004 a ktorý nahradil dovtedy platnú vyhlášku č. 32/1965 Zb. Navrhovateľka ešte pred podaním návrhu výzvou zo dňa 18.2.2009 vyzvala odporkyňu v 1. rade na zaplatenie náhrady škody titulom bolestného, pričom odporkyňa na túto jej výzvu nereagovala. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 O.s.p.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali včas odvolanie jednak obidvaja odporcovia, ako aj vedľajší účastník. Odvolanie odporcov v 1. a v 2. rade smeruje len do výroku o úrokoch z omeškania. Zhodne namietali nesprávne určenie začiatku omeškania súdom prvého stupňa, keďže nárok na zaplatenie škody titulom bolestného sa potvrdil až na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 6/2010 Y.. N. U. a jeho následného vypovedania na súdnom pojednávaní dňa 20.4.2011. Odvolaním sa domáhali toho, aby odvolací súd v časti úrokov z omeškania napadnutý rozsudok zmenil tak, že úroky z omeškania navrhovateľke neprizná. Vedľajší účastník odvolaním napadol aj výrok, ktorým bola odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 2.653,86 eur spolu so 4 % úrokom z omeškania od 2.3.2009 až do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľka listom zo dňa 18.2.2009 vyzvala odporkyňu v 1. rade na náhradu bolestného ohodnotenie Y.. N. Y., ktorý bolestné navrhovateľky ohodnotil celkovým počtom bodov 200, čo predstavovalo sumu 2.721,90 eur. Vo svojej výzve žiadala požadovanú sumu uhradiť do 1.3.2009. Odporkyňa v 1. rade sa vzhľadom na existujúci zmluvný vzťah medzi odporcom v 2. rade a vedľajším účastníkom, predmetom ktorého bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových prostriedkov v čase vzniku dopravnej nehody, obrátila na vedľajšieho účastníka. Keďže vedľajší účastník mal k dispozícii len čiastočnú dokumentáciu, čo spochybňovalo nárok navrhovateľky, vyzval ju na doloženie ďalších listinných dokladov, ktoré presne konkretizoval a na základe ktorých by následne bolo možné jej nárok uspokojiť a k súdnemu konaniu by nedošlo. Požadované doklady mu však navrhovateľka nepredložila a z toho dôvodu nemohol byť jej nárok zo strany vedľajšieho účastníka uspokojený. Napriek nepredloženiu požadovaných dokladov navrhovateľka podala návrh na začatie konania. Uviedol, že ak navrhovateľka nepreukázala uplatnený nárok, nemohli sa odporcovia dostať do omeškania, keďže neexistovala ich povinnosť uspokojiť nepreukázaný nárok navrhovateľky. Nárok navrhovateľky bol preukázaný čo do dôvodu a výšky až v rámci súdneho konania a nie pred podaním žalobného návrhu, odporcovia sa preto nemohli dostať do omeškania a navrhovateľke nemohlo vzniknúť právo na priznanie úrokov z omeškania. Namietal aj pochybenie súdu prvého stupňa pri určení výšky náhrady za bolestné, ktorú svojim rozhodnutím priznal navrhovateľke. Pôvodne sa navrhovateľka dožadovala náhrady za bolestné za 200 bodov, pričom poukazovala pri vyčíslení svojho nároku na ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa nielenže nesprávne aplikoval ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, ale opomenul tiež vziať do úvahy ods. 4 § 5 tohto zákona, podľa ktorého Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa ods. 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V opatrení č. 11165/2007 - OL, zo dňa 19.4.2007 Ministerstvo zdravotníctva SR ustanovilo výšku náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom hodnotu jedného bodu na tieto účely pre rok 2007 ustanovilo na sumu 375,22 Sk. Pri výpočte oprávneného nároku navrhovateľky sa teda malo vychádzať z uvedenej sumy, teda pri počte 195 bodov x 375,22 Sk by jej nárok predstavoval čiastku 73.167,90 Sk, čo je v prepočte 2.428,73 eur, po zaokrúhlení 2.430,- eur. Celková výška nároku navrhovateľky tak predstavuje sumu 2.430,- eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporcov v 1. a v 2. rade zaviaže zaplatiť navrhovateľke sumu 2.430 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietne. Aj keď súd prvého stupňa v predmetnom rozsudku nerozhodol o trovách konania, ale toto rozhodnutie si ponechal na samostatné rozhodnutie, zdôraznil, že pri rozhodovaní o trovách konania by mala byť zohľadnená skutočnosť, že odporcovia svojim konaním nedali príčinu k vzniku súdneho konania. Sama navrhovateľka iniciovala súdne konanie napriek snahe vedľajšieho účastníka, ako aj odporcov vyriešiť vec mimosúdnou cestou, pričom navrhovateľka v tom čase bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala svoj nárok. Navrhol preto, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Podaniami zo dňa 20.6.2011 sa obidvaja odporcovia vyjadrili k odvolaniu vedľajšieho účastníka a uviedli, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňujú. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniam odporcov zo dňa 22.6.2011 v podstate zdôraznil rovnaké skutočnosti, ako vo svojom odvolaní. Navrhovateľka sa k odvolaniam odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 20.6.2011. Zdôraznila, že súd prvého stupňa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom zistil skutkový stav a aplikoval naň správne hmotnoprávne ustanovenia, pričom použil aj správnu metodiku výpočtu jej nároku. Uviedla, že vyzvala odporcov na náhradu škody vo výške stanovenej bodovým ohodnotením na základe lekárskej správy. Odporcovia od nej nežiadali túto predložiť a pasívne odmietli škodu nahradiť. Preto bola nútená svoj nárok uplatniť súdnou cestou, avšak odporcovia ani v priebehu súdneho konania nesplnili svoje záväzky, hoci už mali možnosť prístupu k lekárskym správam. Preto aj uplatnený nárok na úroky z omeškania považuje za dôvodný. Ani vedľajší účastník neprejavil snahu o mimosúdne vysporiadanie veci. Poukázal na veľmi malý rozdiel v bodovom ohodnotení zranenia vystaveným ošetrujúcim lekárom a neskôr znalcom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celosti potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 260,78 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal odvolanie odporcov a vedľajšieho účastníka v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 2 písm. c) O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie odporcov a vedľajšieho účastníka sú dôvodné. Na odvolacom pojednávaní odporkyňa v 1. rade zdôraznila, že súhlasí s odvolacími námietkami vedľajšieho účastníka, pokiaľ namietal aj istinu. Odporca v 2. rade sa nevyjadril. Poverená zástupkyňa vedľajšieho účastníka zotrvala na dôvodoch písomne podaného odvolania. Poukázala na zák. č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého si nemôže poškodený uplatňovať úroky z omeškania odo dňa uplatnenia nároku. Súdom prvého stupňa boli navrhovateľke priznané úroky z omeškania od 2.3.2009, čo je deň, kedy bol poisťovni doručený žalobný návrh. K návrhu neboli pripojené všetky listinné dôkazy, a to hlavne znalecký posudok, na základe ktorých by poisťovňa mohla uspokojiť nárok navrhovateľky. V zmysle uvedeného zákona má poisťovňa 3 mesiace na prešetrenie dôvodnosti uplatneného nároku a ďalších 15 dní na poskytnutie plnenia. Až po uplynutí týchto lehôt vznikne oprávnenému nárok na úroky z omeškania. Zdôraznila rozpory medzi závermi znalca v trestnom konaní a znalca pribratého do konania v prejednávanej veci, na základe ktorých mal vedľajší účastník pochybnosti o oprávnenosti nároku v uplatnenej výške, a to minimálne do vypracovania znaleckého posudku znalcom Y.. U., do kedy nemohlo dôjsť k omeškaniu. Preto aj v tomto smere je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne. Právny zástupca navrhovateľky zdôraznil, že k dopravnej nehode došlo v júni 2008 a 18.2.2009 vyzval v mene navrhovateľky odporkyňu v 1. rade a vedľajšieho účastníka na plnenie v prospech navrhovateľky. V tejto výzve vychádzal z predbežného vyjadrenia lekára, ktorý následne vystavil bodové ohodnotenie na 200 bodov. Pokiaľ ide o výzvu vedľajšieho účastníka na predloženie znaleckého posudku z trestného konania, k tomuto navrhovateľka ako poškodená nemala prístup a nemohla posudok poskytnúť. Dňa 18.3.2009 oznámil vedľajšiemu účastníkovi podanie žaloby na súd, ku ktorej priložil aj listinné dôkazy, takže vedľajší účastník mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal navrhovateľke náhradu trov konania. Odporcovia v 1. a v 2. rade podali odvolanie len v časti priznaných úrokov z omeškania, vedľajší účastník namietal aj výšku priznanej náhrady, teda nad rámec odvolaní odporcov. Podľa zákonnej úpravy (§ 93 O.s.p.), charakteristickým znakom postavenia vedľajšieho účastníka je, že vystupuje popri účastníkovi konania, v danom prípade na strane odporcov. Má síce rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba, teda jeho úkony nezaväzujú účastníka, na strane ktorého vystupuje a nemôže konať ani proti jeho záujmom. Odvolací súd po posúdení odvolania vedľajšieho účastníka zistil, že jeho odvolanie je v súlade so záujmami odporcov, keďže poukazuje na nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, reparácia ktorých zo strany odvolacieho súdu by bola v prospech odporcov. Preto jeho odvolanie vyhodnotil ako účinné. Odporcovia v 1 a v 2 rade nespochybňovali svoju zodpovednosť za spôsobenú ujmu na zdraví navrhovateľke v zmysle ust. § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1, 2 OZ. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom na hor. S prihliadnutím na odvolacie námietky vedľajšieho účastníka preskúmal odvolací súd správnosť výpočtu výšky náhrady za bolesť navrhovateľky a dospel k záveru, že je treba v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. vychádzať zo sumy 375,22 Sk za bod, ako bola určená v opatrení Ministerstva zdravotníctva SR č. 11165/2007-OL z 19.4.2007. Pri bodovom ohodnotení bolestného v znaleckého posudku znalca Y.. N. U. na 195 bodov a výšky náhrady za bolesť v sume 375,22 Sk za bod potom celková náhrada za bolesť navrhovateľky predstavuje 73.167,90 Sk, čo je v prepočte konverzným kurzom 2.428,73 eur a po zaokrúhlení 2.430,- eur. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcov a vedľajšieho účastníka ohľadne určenia začiatku omeškania odporcov, aj túto námietku považuje odvolací súd za dôvodnú. Z § 15 ods. 1 zák. č. 381/2011 Z.z. vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (v danom prípade o úhradu žiadala odporkyňa v 1. rade) a je povinný tento nárok preukázať. Ako je zrejmé z vyjadrenia zástupcu vedľajšieho účastníka, od navrhovateľky po doručení výzvy požadovali, aby preukázala oprávnenosť uplatneného nároku znaleckým posudkom a lekárskymi správami, čo neurobila. Až do vypracovania znaleckého posudku v predmetnej veci znalcom Y.. N. U. bola výška nároku navrhovateľky sporná. Súd prvého stupňa preto nesprávne určil začiatok omeškania, keď ho určil v nasledujúci deň po uplynutí lehoty určenej navrhovateľkou vo výzve na plnenie zo dňa 18.2.2009. Znalecký posudok bol odporcom a vedľajšiemu účastníkovi doručený dňa 4.8.2010, kedy sa vedľajší účastník dozvedel o skutočnej výške nároku navrhovateľky a mohol jej plnenie poskytnúť. Odvolací súd tak určil začiatok omeškania odporcov s plnením pri zohľadnení troch dní na plnenie, t.j. od 8.8.2010. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcov zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 2.430,- eur spolu so 4% úrokom z omeškania od 8.8.2010 až do zaplatenia a vo zvyšku 223,- eur návrh zamietol. Keďže súd prvého stupňa nerozhodol v rozsudku aj o trovách prvostupňového konania a rozhodne o nich samostatným rozhodnutím, podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne zároveň aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.