Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/393/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409202579 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409202579.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Dúbravka, IČO: 603406, so sídlom Žatevná ul.č.2, Bratislava, proti odporcom : v 1. rade Správa služieb diplomatického zboru, a.s. IČO: 35 Palisády 31, Bratislava, zastúpený: JUDr Ľubomír Schweighofer, advokát Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, v 2. rade V. K., O. Z. Č.. X, O., o vypratanie 3- izbového bytu, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 7C/107/2009-188, zo dňa 29.3.2011 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 29.3.2011, č.k. 7C/107/2009-188 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom v 1. rade a 2. rade povinnosť vypratať a odovzdať navrhovateľovi 3- izbový byt č. 17, nachádzajúci sa na V. poschodí v bytovom dome na ulici Húščavova č. 3 v Bratislave, zapísanom na liste vlastníctva č. 3425 v katastri nehnuteľností vedenom v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava, pre okres Bratislava IV. obec Bratislava M.č. Dúbravka a kat. ú. Dúbravka, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcov súčasne zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že odporca v 1. rade je nájomcom sporného bytu. Byt je nájomným bytom a je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a v správe navrhovateľa, ktorý je prenajímateľom. S odporcom v rade 1. bol uzavretý nájomný vzťah dňa 08.03.1993 na dobu neurčitú. Dňa 28.10.2008 dal navrhovateľ odporcovi v 1. rade. výpoveď z nájmu z dôvodu, že navrhovateľ potrebuje byt pre služobné potreby svojich zamestnancov. Po uplynutí výpovednej lehoty navrhovateľ zaslal odporcovi v 1. rade doporučenú výzvu zo dňa 02.03.2009 na odovzdanie bytu. Do dnešného dňa k odovzdaniu bytu neprišlo, a odporca v 1. rade naďalej býva v byte bez právneho dôvodu. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že účastníci - navrhovateľ a odporca v 1. rade uzavreli ohľadne predmetného bytu dňa 08.03.1993 nájomnú zmluvu č. 19/1993, pričom nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Navrhovateľ doručil dňa 28.10.2008 odporcovi v 1. rade výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že potrebuje byt pre služobné potreby zamestnancov Mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Po uplynutí výpovednej lehoty navrhovateľ zaslal odporcovi v 1. rade doporučenú výzvu zo dňa 02.03.2009 na odovzdanie bytu. K odovzdaniu bytu neprišlo, a v byte býva odporca v rade 2. bez právneho dôvodu. Výpovedná doba uplynula dňa 28.2.2009. pričom odporca v 1. rade nenapadol platnosť výpovede na sude. Odporca v 2. rade, s ktorým odporca v rade 1. uzavrel podnájomnú zmluvu č. 80/96 zo dňa 17.10.1996 byt naďalej užíva. Žiadosťou zo dňa 23.07.2003 odporca v 2. rade požiadal navrhovateľa o odkúpenie bytu. Žiadosti navrhovateľ nemohol vyhovieť, nakoľko odporca v 2. rade nebol v riadnom nájomnom vzťahu s navrhovateľom. Súd poukázal na ustanovenie § 682 a 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Je nesporné, že nájom odporcu v 1. rade k bytu zanikol v súlade s § 710 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka uplynutím výpovednej doby dňa 28.2.2009. Odporca v 1. rade bol a je podľa ustanovenia § 682 Občianskeho zákonníka povinný byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu. Keďže odporca v 1. rade a odporca v 2. rade, ktorý predmetný byt užíva v tzv. podnájomnom vzťahu k odporcovi v 1. rade, si túto svoju povinnosť doposiaľ nesplnili, súd im uložil povinnosť daný byt vypratať. Hoci spravidla v prípade skončenia nájmu v dôsledku výpovede z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, ako k tomu došlo aj v tomto prípade, nájomca nemá právo na bytovú náhradu, je možné výnimočne podmieniť vypratanie bytu zabezpečením bytovej náhrady, a to buď vo forme náhradného ubytovania (ak nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov), alebo vo forme prístrešia (ak sú tu iné dôvody hodné osobitého zreteľa). V prípade odporcov v l. a 2. rade nebolo v konaní preukázané a ani obaja odporcovia netvrdili, že v súčasnosti sa nachádzajú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a preto prichádzalo do úvahy iba zabezpečenie prístrešia. Súd, v nadväznosti na skutkový stav ustálený z vykonaných dôkazov, starostlivo zvážil, či okolnosti najmä na strane odporcu v 2. rade podmieňujú vypratanie bytu zabezpečením bytovej náhrady vo forme prístrešia. Dospel však k záveru, že takéto okolnosti tu neexistujú a odporca v 2. rade si svoje prípadné nároky voči odporcovi v 1. rade musí uplatniť v samostatnom konaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. . Keďže navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd zaviazal odporcov v rade 1. a 2. spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eura. Rozsudok napadli odvolaním obaja odporcovia. Odporca v 1. rade v odvolaní zo dňa 31.5.2011 sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok voči nemu zmenil a návrh zamietol, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Po tom ako mu bola doručená výpoveď z nájmu bytu dňa 7.11.2008, zaslal odporcovi v 2. rade ako podnájomníkovi list o ukončení podnájomného vzťahu. List Odporca v 2. rade prevzal 24.11.2008. Odporca v 1. rade o tom súčasne informoval navrhovateľa. Dňa 2.3.2009 malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu bytu. Na stretnutie sa nedostavil žiadny zástupca navrhovateľa, pričom odporca v 2. rade byt odmietol odovzdať. Následne bola odporcovi v 1. rade doručená výzva navrhovateľa na vypratanie bytu, na ktorú reagoval. On byt nijako nezadržiaval a neužíval, a v spore je pasívne legitimovaný len odporca 2. rade. Na túto námietku prvostupňový súd vôbec neprihliadol. Odporca v 2. rade v odvolaní zo dňa 22.6.2011 žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie. Namietol, že on užíva sporný byt na základe nájomnej zmluvy č. 80/1996, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade. Tento byt mu odporca v 1. rade poskytol ako dočasnú náhradu za užívanie domovníckeho bytu, pričom záväzok odporcu v 1. rade poskytnúť mu náhradné bývanie vyplýva z nájomnej zmluvy č. 91/1995, na základe ktorej užíval byt na Jančovej ulici v Bratislave. V čase podpisovania nájomnej zmluvy č. 80/1996 odporca v 2. rade neskúmal či je odporca v 1. rade oprávnený uzavrieť takúto zmluvu a o nájomnej zmluve medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľom z roku 1993 nemal vedomosť. On si plnil všetky záväzky z nájomnej zmluvy voči svojmu prenajímateľovi - odporcovi v 1. rade. O tom, že byt užíva odporca v 2. rade navrhovateľ vedel minimálne od roku 2003. Výpoveď navrhovateľa z nájmu bytu nebola v súlade s nájomnou zmluvou, ktorú on uzavrel s odporcom v 1. rade. Odporca v 2. rade a jeho manželka sú dôchodcovia a ich jediným príjmom je dôchodok. Ich náhradné bývanie pritom nie je vyriešené a odporca v 1. rade sa vyhýba splneniu svojej povinnosti. Navrhovateľ taktiež odmieta jeho návrhy na vysporiadanie. K odvolaniu doložil nájomné zmluvy č. 91/1995 a č. 80/1996, a jeho korešpondenciu s navrhovateľom a odporcom v 1. rade. K odvolaniu odporcu v 1. rade v podaní zo dňa 8.7.2011 odporca v 2. rade uviedol, že on si plnil všetky povinnosti nájomníka, riadne uhrádzal všetky platby odporcovi v 1. rade a napriek tomu vznikol zavinením odporcu v 1. rade dlh na nájomnom vo výške 1 913,57 Eur. Po uvedení tejto skutočnosti na pojednávaní, mu odporca v 1. rade poukázal uvedenú sumu na jeho účet. Podľa jeho názoru z dôvodu, že chcela tak spochybniť nárok odporcu v 2. rade na bytovú náhradu. Odporca v 1. rade s ním pritom uzavrel nájomnú zmluvu, a nie podnájomnú ako teraz tvrdí. Pritom práve odporca v 1. rade prekročil svoje oprávnenia keď s ním uzavrel nájomnú zmluvu. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu v 2. rade v podaní zo dňa 20.7.2011 uviedol, že je tendenčné. On sa domáha vypratania bytu v súvislosti s nájomnou zmluvou č. 19/1993 zo dňa 8.3.1993, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade. Podnájomný vzťah medzi odporcami nie je predmetom sporu a ja záležitosťou ich vzájomného vysporiadania práv a povinností. Voči odporcovi v 2. rade návrh rozšírili len z dôvodu, že byt fakticky užíva. Uvoľnenie a odovzdanie bytu je musí zabezpečiť nájomník bytu s svojim podnájomníkom. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na pojednávaní pred odvolacím súdom odporca v 1. rade trval na podanom odvolaní. Po ukončení nájomného vzťahu urobil všetko preto, aby bol byt odovzdaný navrhovateľovi a nebol to on, ktorý by byť zadržiaval. Žaloba o vypratanie bytu má smerovať voči tomu kto reálne byt využíva. Preto trvá na námietke pasívnej legitimácie. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu medzi odporcami, došlo k formálnemu pochybeniu v tom smere, že bolo označená ako nájomná zmluva. V skutočnosti to bola podnájomná zmluva, pretože odporca v 1. rade nebol vlastníkom bytu. Odporca v 2. rade to však vedel, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že v roku 2000 on sám požiadal navrhovateľa ako vlastníka bytu, aby s ním uzavrel kúpnu zmluvu. Tomuto navrhovateľ nevyhovel s poukazom na to, že odporca v 2. rade nikdy nebol nájomníkom bytu. On sám nemohol splniť svoj záväzok a poskytnúť odporcovi náhradný byt, pretože žiadnym bytom nedisponoval. Žiada žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Odporca v 2. rade uviedol, že on nezavinil skutočnosť, že odporca v 1. rade s ním uzavrel takú zmluvu, na základe ktorej mal nárok na pridelenie nového bytu. On pracoval u odporcu v 1. rade ako domovník. Pracovníkov na obdobných miestach odporca v 1. rade zabezpečil tak, že uzavrel s navrhovateľom dohodu, na základe ktorej im bol pridelený byt a tento si niektorí odkúpili. On je v situácii, že nemá kam ísť a urobil všetky kroky aby sa s navrhovateľom dohodol. Navrhovateľ však jeho žiadosti nevyhovel. Zástupca navrhovateľa namietol, že nemá vedomosť o tom, že by s niektorým z 19-tich pracovníkov Správy služieb diplomatického zboru uzatvoril kúpnu zmluvu k bytom. Výnimkou je len H.. X. O., ktorý však mal dlhé roky podanú žiadosť o pridelenie bytu, čiže bol v poradovníku navrhovateľa. Navrhovateľ disponuje s 20-timi bytmi, o ktoré sa uchádza 700 žiadateľov, pričom v mnohých prípadoch ide o vážne situácie s malými deťmi. Navrhovateľ preto trvá na vyprataní sporného bytu zo strany obidvoch odporcov. Nemajú žiadny písomný doklad o tom, že by ich odporca v 1. rade vyzýval, aby si prišli prevziať sporný byt, ktorý nakoniec nie je ani voľný, pretože ho stále užíva odporca v 2. rade. Musel preto podať žalobu voči obom odporcom. Poukázal aj na obsah nájomnej zmluvy číslo 11 /1993 medzi ním a odporcom v 1. rade (č.l.4), kde sa v článku 1ods. 2 uvádza, že účelom nájmu bol ďalší podnájom bytu ako bytu služobného predstaviteľom alebo pracovníkom zastupiteľských úradov a iných osôb, uvedených v tomto článku. Je teda zrejmé, že z takto špecifikovaného nájomného vzťahu nevznikol odporcovi v 2. rade nárok na odkúpenie bytu. Predmetom sporu je vypratanie bytu zo strany oboch odporcov, pričom voči odporcovi v 1. rade je pasívna legitimácia odvodená od existencie nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 8.3.1993, ktorá bola ukončená výpoveďou podľa § 711 ods. ods. 1 písm. a) OZ ku dňu 28.2.2009; a voči odporcovi v 2. rade z titulu faktického užívania bytu bez právneho titulu. V konaní o vypratanie bytu súd nie je oprávnený zaoberať sa platnosťou, resp. neplatnosťou danej výpovede z nájmu, ktorej je možné sa domáhať len v prekluzívnej trojmesačnej lehote podľa § 711 ods. 6 OZ. Odporca v 1. rade ako nájomník bytu nenapadol v zákonnej lehote jej platnosť a platí zákonná domnienka, že výpoveď je platná. Odporca v 1. rade ako nájomník bytu sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti v zmysle § 682 OZ vrátiť po skončení nájomného vzťahu prenajatý byt prenajímateľovi. Je legitímne stanovisko navrhovateľa, že nájomnú zmluvu uzavrel s odporcom v 1. rade a od neho má právo požadovať vrátenie predmetu nájmu. Odporca v 1. rade mal vyporiadať svoje vzťahy z podnájomnej zmluvy s odporcom v 2. rade, tak, aby mal zabezpečenú bytovú náhradu, na čo sa v tejto zmluve zaviazal. Odporca v 2. rade nemá s navrhovateľom žiadny záväzkový vzťah z nájomnej zmluvy a byt užíva bez právneho dôvodu. Je len na vôli navrhovateľa, či s ním uzavrie novú nájomnú, resp. kúpnu zmluvu k bytu a neexistuje žiadny právny titul, aby o tom autoritatívne rozhodol súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Navrhovateľ bol plne úspešný voči odporcom aj v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov si však neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Súd mu preto nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.