Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/408/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409203821 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409203821.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. N. W. N. L., A. Č.. X, N., zast. advokátom JUDr. Jozefom Drvákom, Belinského 16, Bratislava, proti odporcom v 1. F.: M. Š. V. S. X. F.: Z. Š., P. N. C.. O. Č.. X, N., odporkyňa v 2. rade zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, AK Kladnianska 12, Bratislava, o vypratanie bytu, o odvolaní odporkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.8.2011, č.k. 22C/154/2009-67 r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.8.2011, č.k. 22C/154/2009-67 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť vypratať 4-izbový byt č. 21, na 3. poschodí bytového domu, súp. č. 2980, na ulici Hany Meličkovej č. 3 v Bratislave, zapísaný na LV č. 3065 Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Karlova Ves, po poskytnutí primeraného náhradného bytu. Okrem toho im uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 509,58 eur. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal súd o vypratanie predmetného bytu bez práva na bytovú náhradu. Argumentoval tým, že výpoveď z nájmu bytu odporcov je platná a odporcovia s deťmi užívajú byt bez právneho dôvodu, nakoľko vyplatenie podlžnosti odporkyňou v 2. rade nezakladá bez ďalšieho zániku výpovede. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu č. 21, na 3. poschodí bytového domu, súp. č. 2980, na ulici Hany Meličkovej č. 3 v Bratislave, zapísaný na LV č. 3065 Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Karlova Ves. Ďalej mal preukázané, že nájom bytu odporcom skončil uplynutím výpovednej lehoty, ktorá im bola daná dňa 27.4.2007 podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) z dôvodu neplatenia zálohových platieb za užívanie bytu a služieb s tým spojených v období od januára 2007 do marca 2007, ako aj nedoplatkov na vyúčtovaniach nákladov za užívanie bytu k 31.8.2011. Navrhovateľ požadoval byt vypratať do 31.8.2007. Z analýzy platieb za obdobie od 1.1.2008 do 31.8.2011 súd zistil, že odporcovia dlhujú navrhovateľovi na platbách viac ako 300 eur. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 712a ods. 3 písm. d) a § 712a ods. 4 písm. d) OZ, pričom konštatoval, že mal u odporcov preukázané dlhodobé neplnenie si povinností z nájmu bytu, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa u nich preukázaný nebol. Preto nariadil vypratanie bytu, za súčasného uloženia povinnosti navrhovateľovi poskytnúť odporcom primeraný náhradný byt s prihliadnutím na skutočnosť, že sa starajú o maloletého syna. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 509,58 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie odporkyňa v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorom namieta, že na pojednávaní konanom dňa 31.8.2011 o 9.30 hod. súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti odporcov a následne vo veci vyhlásil aj rozsudok, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel, pri súčasnom uložení povinnosti poskytnúť odporcom primeraný náhradný byt. Po dostavení sa odporkyne v 2. rade do pojednávacej miestnosti o 9.50 hod. bola už len oboznámená z obsahom zápisnice. Jej meškanie však bolo spôsobené tým, že pojednávanie sa neuskutočnilo v pojednávacej miestnosti, v ktorej sa podľa predvolania konať malo, ale v inej pojednávacej miestnosti nachádzajúcej sa aj na inom poschodí. Túto zmenu urobil prvostupňový súd bez toho, aby to dal účastníkom konania na vedomie alebo zmenu aspoň viditeľným spôsobom označil. Túto skutočnosť odporkyňa v 2. rade pokladá za vadu konania, ktorá je dôvodom na odvolanie, pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietla ďalej, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa je v časti týkajúcej sa poskytnutia primeraného náhradného bytu nevykonateľný, keďže súd podrobnejšie nešpecifikoval primeranosť bytovej náhrady a nevysporiadal sa s touto otázkou ani v odôvodnení rozsudku, čo pokladá za nevyhnutné. Odporkyňa v 2. rade má v osobnej starostlivosti na čas po rozvode maloleté dieťa a existujú u nej ďalšie závažné skutočnosti. Napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, keďže nemá náležitosti podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutkovým základom sporu. Nezaoberal sa a nezhrnul dostatočne dôkaznú situáciu, a preto nepoužil správnu právnu normu, podľa ktorej by mal vec posúdiť. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ je možné dať len vtedy, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, avšak vo výpovedi boli uvedené len tri mesiace (poukázala na R č. 16/2008). Výpoveď ako listinný dôkaz si súd nezadovážil, hoci z neho vychádzal ako z jedného z kľúčových dôkazov, na základe ktorých vyhovel návrhu a vôbec sa ním nezaoberal, a tak nezohľadnil, že v nej nie je uvedená presná suma nedoplatku a že časové obdobie vo výpovedi je v rozpore so zákonným ustanovením. Tento právny úkon pokladá odporkyňa za absolútne neplatný, pretože je v rozpore so zákonom, a súd by mal na túto skutočnosť prihliadať z úradnej moci. Okrem toho sa súd nezaoberal ani situáciou, ktorá nastala po uplynutí výpovednej lehoty, t.j. po 31.8.2007. Po tejto dobe odporcovia naďalej bývali v predmetnom byte a naďalej platili nájomné, čo vyplýva aj z tzv. „sumárnej analýzy platieb za obdobie...“, v ktorej sú platby označené ako nájomné. Odporkyňa v 2. rade postupne vyrovnala celú dlžnú sumu, ktorá mala byť dôvodom navrhovateľa na skončenie nájmu výpoveďou. Túto situáciu od 1.9.2009 pokladá per analógia za vznik nového nájomného vzťahu uzavretého navrhovateľom konkludentne, a to z dôvodu platenia nájomného a užívania predmetného bytu. Súd mal vychádzať zo stavu v čase rozhodovania a zohľadniť túto situáciu. Okrem toho sa súd vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré sa odporkyňa v 2. rade dostala do situácie, že mala dlh na nájomnom (rozvod manželstva; starostlivosť v tom čase o tri maloleté deti). Konanie navrhovateľa považuje za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že návrh navrhovateľa na vypratanie bytu v celom rozsahu zamietne a zaviaže ho k povinnosti nahradiť jej trovy konania. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že odporcovia nerešpektovali kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme družstevného bytu a aj samotných zmluvne prevzatých povinností, a mali si byť vedomí negatívnych následkov z toho vyplývajúcich. Je nesporné, že odporcovia riadne a včas neplnili všetky svoje povinnosti v súvislosti s platením nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Podľa ich vlastného vyjadrenia neiniciovali súdne konanie o neplatnosť výpovede nájmu bytu v 3 mesačnej prekluzívnej lehote, čo bolo plne v ich dispozícii. Ak nesúhlasili s výpoveďou nájmu, mohli podať na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k odvolaniu) vo výške 57 eur a režijný paušál v sume 7,63 eur, spolu 64,63 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a pokúsil sa na pojednávaní o dosiahnutie mimosúdnej dohody účastníkov konania o možnosti obnovenia nájmu bytu. Keďže štatutárny zástupca navrhovateľa pripustil možnosť dohody, bola účastníkom konania poskytnutá potrebná lehota na jednanie, v ktorej však nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, t.j. k obnoveniu nájomného vzťahu. Na odvolacom pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že po vzájomných konzultáciách účastníkov a odsúhlasením všetkých platieb zo strany odporcov bolo ustálené, že odporcovia uhradili celú dlžnú sumu, a preto prichádzalo do úvahy obnovenie nájomného vzťahu. Pri rokovaní o tejto otázke odporkyňa v 2. rade nesúhlasila s určitými finančnými požiadavkami zo strany navrhovateľa, hoci za splnenia týchto požiadaviek by bolo možné nájomný vzťah obnoviť. Vzhľadom na výsledok rokovania trvá navrhovateľ na svojom návrhu a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil aj náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní. Právna zástupkyňa odporkyne v 2. rade poukázala na odvolacie dôvody v písomne podanom odvolaní, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/266/2007, v ktorom pripúšťa obnovenie nájomného vzťahu konkludentným spôsobom, k čomu v danom prípade došlo tak, že navrhovateľ zasielal odporcom zálohové platby a títo ich uhrádzali. Poukázala aj na ust. § 712 ods. 5 OZ v súvislosti s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa (u odporcov boli splnené) a v tejto súvislosti zdôraznila, že súd prvého stupňa sa s touto otázkou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Preto sa domáhala rozhodnutia podľa návrhu v písomne podanom odvolaní. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že k obnoveniu nájmu nedošlo z dôvodu, že predseda bytového družstva požadoval od nej 15.000 eur. Jej vyjadrenie právny zástupca navrhovateľa upresnil tak, že uvedené finančné prostriedky požadoval navrhovateľ za urovnanie a obnovenie nájomnej zmluvy. V posudzovanej právnej veci je predmetom konania vypratanie bytu na základe výpovede nájmu bytu danej odporcom podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, ktorá bola odporcom riadne doručená. Odporcovia neplatnosť výpovede z nájmu bytu v lehote 3 mesiacov odo dňa jej doručenia na súde neuplatnili a byt dobrovoľne neuvoľnili. Takto zistený skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Spornou zostala otázka, či ust. § 711 ods. 6 OZ bráni tomu, aby sa súd zaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti výpovede z nájmu bytu v konaní o vypratanie bytu, čo bola aj jedna z podstatných odvolacích námietok odporkyne v 2. rade (namietala absolútnu neplatnosť výpovede a povinnosť súdu na ňu zo zákona prihliadať). Odvolací súd v zmysle ustálenej judikatúry poukazuje na to, že výpoveď z nájmu bytu možno vecne poskúmať z hľadiska jej obsahu a dôvodnosti skutkovej podstaty prenajímateľom, len v konaní o návrhu nájomcu o neplatnosť výpovede nájmu bytu podaného v trojmesačnej zákonnej lehote. V konaní o vypratanie bytu si súd môže preskúmať z hľadiska zániku právneho titulu na užívanie bytu len existenciu výpovede z nájmu ako jednostranného hmotnoprávneho prejavu vôle prenajímateľa voči nájomcovi a jej doručenie nájomcovi zákonom stanoveným spôsobom, s ktorým zákon spája zánik práva nájmu bytu. Iba riadne doručená výpoveď môže zakladať právne následky v podobe začatia plynutia trojmesačnej lehoty na uplatnenie neplatnosti výpovede na súde. Trojmesačná lehota v zmysle § 711 ods. 6 OZ je lehotou prekluzívnou (rozhodnutie NS ČR z 13.8.2008, sp. zn. 26Cdo/778/2008, rozhodnutie z 20.10.2009, sp. zn. 26Cdo/3770/2008, rozhodnutie zo 17.12.2009, sp. zn. 26Cdo/4821/2009). K rovnakému názoru ohľadne povahy prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 711 ods. 6 OZ dospel aj dovolací súd v rozsudku zo dňa 10.6.2009, sp. zn. 26Cdo/2813/2007, v ktorom uviedol, že nájomca sa môže domáhať na súde neplatnosti výpovede prenajímateľa nájmu bytu pre neexistenciu uplatneného výpovedného dôvodu v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov od doručenia výpovede. Po uplynutí tejto lehoty nemôže v konaní o vypratanie bytu túto námietku neplatnosti už úspešne uplatniť. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného prípadu nemal odvolací súd dôvod v tejto posudzovanej veci sa od vysloveného právneho názoru, ktorý zaujala súdna prax, odchýliť. Odvolacia námietka odporkyne v 2. rade, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nakoľko sa v odôvodnení súd nevysporiadal zo všetkými podstatnými otázkami a preto vec nesprávne právne posúdil, je vzhľadom na vyššie uvedené neopodstatnená, keďže súd prvého stupňa sa namietanými skutočnosťami zaoberať v tomto konaní nemohol, keďže nemohol preskúmavať platnosť výpovede. Pokiaľ ide o namietané odňatie práva konať pred súdom z dôvodu uskutočnenia posledného pojednávania vo veci pred súdom prvého stupňa v inej pojednávacej miestnosti, odvolací súd poukazuje na to, že odporkyňa v 2. rade sa na pojednávanie dostavila s omeškaním, pričom zo zápisnice nevyplýva, že by danú skutočnosť namietala. Ak by aj jej meškanie bolo spôsobené tvrdenou skutočnosťou, nešlo by o odňatie práva konať pred súdom, nakoľko pred tým sa zúčastnila pojednávaní a mala dostatok priestoru pre uplatnenie svojich práv. K námietke nevykonateľnosti rozhodnutia pre nedostatok špecifikácie náhradného bytu odvolací súd poukazuje na vymedzenie náhradného bytu ustanovením § 712 ods. 2 OZ. Navrhovateľ je povinný pri výbere náhradného bytu vychádzať z tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka. V súvislosti s argumentáciou odporkyne v 2. rade, že došlo k obnoveniu nájomného vzťahu odvolací súd poukazuje na to, že k uzavretiu právneho vzťahu konkludentným spôsobom môže dôjsť len za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť. V danom prípade vzhľadom aj na podanie návrhu na vypratanie bytu navrhovateľom nie je možné usudzovať, že zasielanie zálohových platieb odporcom malo smerovať k obnoveniu nájomného vzťahu. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že súd prvého stupňa zohľadnil pri rozhodovaní skutočnosť, že odporkyňa sa stará o maloleté dieťa, a preto uložil navrhovateľovi povinnosť poskytnúť odporcom náhradný byt v zmysle ust. § 712a ods. 4 OZ, hoci navrhovateľ žiadal o vypratanie byty bez poskytnutia bytovej náhrady. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodne samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.