Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/186/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409208780 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409208780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: H.. V. Š. T. V. J. U. I. U. , bytom S. V. W. Č.. XXX, zastúpený Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou v Dubnici nad Váhom, Námestie Matice slovenskej č. 4262/23, proti odporcovi: I. Š. S. Y. R. O. Á. K. A. S. , bytom O., O. Č.. XX, zastúpený JUDr. Pavlom Jurekom, advokátom v Bratislave, Námestie SNP č. 22, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: V., W..Y..R.., O., S. Č.. XX/B, IČO: XX XXX XXX, o určenie nevykonateľnosti notárskej zápisnice, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2. februára 2011, č.k. 11 C 345/2009-84, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 75,48 € na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Pavla Jureka, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa zo dňa 2.2.2011, č.k. 11 C 345/2009-84, zamietol návrh. Ním sa navrhovateľ domáhal určenia, že notárska zápisnica č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/ XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa 19.3.2008, spísaná na notárskom úrade X.. Q. S., so sídlom O., G. Č.. X, je v časti vyhlásenia H.. V. Š., narodeného dňa XX.X.XXXX, bytom S. V. W. Č.. XXX, nevykonateľná; zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý dňa 19.3.2008 ako ručiteľ vyhlásil, že uspokojí veriteľa - odporcu, ak dlžník - vedľajší účastník, nesplní svoje záväzky z dohody o urovnaní zo dňa 19.3.2008. Odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý ako veriteľ dňa 19.3.2008 uzavrel s vedľajším účastníkom zmluvu o pôžičke peňazí v sume 1.200.000,-- Sk spolu s úrokom. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorá ako dlžník uzavrela s odporcom zmluvu o pôžičke peňazí v sume 1.200.00,-- Sk s príslušenstvom. Vedľajší účastník ako dlžník a navrhovateľ ako ručiteľ v notárskej zápisnici zo dňa 19.3.2008 vyhlásili, že súhlasia s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Na základe danej notárskej zápisnice je vedené proti nemu na návrh odporcu exekučné konanie na exekútorskom úrade Q.. G. Y. na Okresnom súde Pezinok. Mal za to, že jeho ručiteľský záväzok má právne vady, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť pre rozpor so zákonom a neurčitosť, keď tento bol vykonaný v zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, napriek tomu, že navrhovateľ a odporca sú subjektmi občianskoprávnych vzťahov a na aplikácii Obchodného zákonníka (dohoda v písomnej forme) sa nedohodli. Ručiteľský záväzok medzi navrhovateľom a odporcom mohol byť dojednaný iba v súlade s § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka; v zmysle Občianskeho zákonníka je ručenie jednostranným právnym úkonom a v zmysle Obchodného zákonníka je ručenie dvojstranným právnym úkonom. Ručiteľský záväzok, ktorý na seba prevzal, bol spísaný vo forme jednostranného právneho úkonu bez súčasnej akceptácie odporcu ako veriteľa a zároveň druhej zmluvnej strany. Z obsahu ručiteľského záväzku vyplýva, že ručiteľ zabezpečuje splnenie záväzkov dlžníka z dohody o urovnaní zo dňa 19.3.2008, ktorý právny úkon nikdy nebol uzavretý a o ktorom nemal vedomosť. Vedomosť mal len o uzavretí zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 19.3.2008. V tejto časti je ručiteľský záväzok neurčitý a zabezpečuje pohľadávku, ktorá nikdy neexistovala. U akcesority ručenia vyplýva, že toto môže existovať iba popri záväzku, ktorý zabezpečuje. Keďže nikdy neexistoval záväzok medzi veriteľom a dlžníkom z titulu dohody o urovnaní zo dňa 19.3.2008, nikdy nemohol existovať ani ručiteľský záväzok. Naliehavý právny záujem na uvedenom určení navrhovateľ podľa § 80 písm. c/ O.s.p. odôvodňoval tým, že bez určenia nevykonateľnosti notárskej zápisnice, spísanej na základe neplatného ručiteľského záväzku, exekučný súd nevyhlási prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie nezastaví. Exekučný súd bude pokračovať vo výkone notárskej zápisnice. Podaním tohto návrhu môže zabrániť tomu, aby na strane odporcu voči nemu vzniklo bezdôvodné obohatenie a došlo k plneniu neexistujúcej pohľadávky. V doplnení podania zo dňa 11.8.2010 k naliehavému právnemu záujmu uviedol, že bez tohto určenia je právo navrhovateľa ohrozené a bez ním požadovaného určovacieho výroku súdu je jeho právne postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní neisté. Ním podaná určovacia žaloba má preventívny charakter a v danom prípade je opodstatnená, aby nedošlo v exekučnom konaní k porušeniu jeho práv, k postihnutiu jeho majetku výkonom exekúcie. Určovací výrok súdu v tomto konaní bude predstavovať medzi účastníkmi tohto konania pevný základ a naplní sa ním preventívny charakter a cieľ tejto určovacej žaloby - zabráni sa ďalším sporom medzi účastníkmi konania. Nemožno dospieť k navrhovateľom želanému výsledku inými právnymi prostriedkami, ako práve v tomto konaní o podanej určovacej žalobe a navrhovateľ nemá iný právny prostriedok k eliminovaniu stavu ohrozenia, v ktorom sa nachádza. Poukázal aj na dôvody rozhodnutia Okresného súdu v Pezinku v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, ktorým sa povolil odklad exekúcie, kde súd jeho dôvody v návrhu na odklad exekúcie posúdil ako závažné, pričom nezávislý súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. bude skúmať predmetný exekučný titul notársku zápisnicu aj z hľadiska iných skutočností ako ju hodnotil exekučný súd. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Z úplného odpisu notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, napísanej dňa 19.3.2008 notárom X.. Q. S. vyplýva, že sa k notárovi dostavil účastník V., W..Y..R.., O., zastúpený konateľom H.. V. Š. ako dlžníkom a osobou povinnou a H.. V. Š., ako ručiteľ a požiadal, aby bolo spísané vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V zápisnici bolo osvedčené, že 1. V., W..Y..R.., zastúpený konateľom - navrhovateľom, ako dlžník a povinná osoba vyhlasuje, že dňa 19.3.2008 uzavrel s I. Š., narodeným dňa X.X.XXXX, s uvedením rodného čísla, bytom O. Č.. XX, O., ako veriteľom a osobou oprávnenou, zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 1.200.000,-- Sk. Účelom pôžičky je úhrada súdneho poplatku za dovolanie na základe výzvy Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 32 Cb 94/2001. 2. Dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku najneskôr do 1.7.2008 spolu s úrokom 10 % mesačne od 19.3.2008 do zaplatenia. 3.V., W..Y..R.., O., I. D. Č.. XXX, zastúpená konateľom H.. V. Š. ako dlžník a osoba povinná vyhlasuje, že svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu a čo do výšky uznáva. 4. V., W..Y..R.., O., I. D. Č.. XXX, zastúpená konateľom H.. V. Š. ako dlžník a osoba povinná a H.. V. Š. ako ručiteľ vyhlasuje, že výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluve sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. do výšky pohľadávky na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok povinnej osoby, resp. majetok ručiteľa. Z písomnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 19.3.2008 medzi veriteľom I. Š. a dlžníkom V., W..Y..R.., vyplýva, že jej predmetom je prenechanie sumy 1.200.000,-- Sk spolu s 10 % úrokom mesačne od 19.3.2008 do zaplatenia. Dlžník sa zaviazal predmet zmluvy vrátiť do 1.7.2008; prevzatie sumy 1.200.000,-- Sk dlžník potvrdil podpisom. V bode III. záruka sa uvádza, že dlžník tejto zmluvy poskytuje veriteľovi záruku formou vyhlásenia ručenia od konateľa spoločnosti H.. V. Š., ktorý týmto vyhlásil, že uspokojí veriteľa, ak dlžník nesplní svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.3.2008. Vyhlásenie ručiteľa je neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy. Z vyhlásenia ručiteľa podľa § 303 Obchodného zákonníka zo dňa 19.3.2008 vyplýva, že podpísaný H.. V. Š., s uvedením rodného čísla, bytom S. V. W., týmto vyhlásil, že uspokojí veriteľa, ak dlžník nesplní svoje záväzky vyplývajúce z dohody o urovnaní zo dňa 19.3.2008, t.j. ak dlžník nesplní záväzok vrátiť veriteľovi do 1.7.2008 sumu 1.200.000,-- Sk spolu s úrokom 10 % mesačne od 19.3.2008 do zaplatenia. V konaní zostalo nesporné, že obsahom notárskej zápisnice zo dňa 19.3.2008 bolo jednak písomné vyhlásenie vedľajšieho účastníka - dlžníka, že odporca (veriteľ) a dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, že veriteľ poskytol pôžičku peňazí v sume 1.200.000,-- Sk, že dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku veriteľovi do 1.7.2008 spolu s 10 % úrokom, vyhlásenie vedľajšieho účastníka (povinnej osoby), že svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu a výšky uznáva, a jednak vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s priamou exekučnou vykonateľnosťou, teda aby sa uvedená notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Zostalo tiež nesporné, že navrhovateľ sa domáha určenia nevykonateľnosti uvedenej notárskej zápisnice v časti vyhlásenia navrhovateľa na tom skutkovom základe, že nemal právny dôvod, aby sa on sám ako fyzická osoba zaväzoval ručiť odporcovi, že listiny podpisoval len ako konateľ obchodnej spoločnosti. Verejné listiny sú definované stanovením ich všeobecných atribútov a konštatuje vyvrátiteľnú domnienku pravdivosti ich obsahu. Verejná listina musí byť vydaná orgánom štátu, ktorý bol k tomu oprávnený, alebo musí byť zvláštnym predpisom prehlásená za verejnú (notárska zápisnica). Účastník môže spochybniť jej pravosť, teda jej vydanie označeným štátnym orgánom či zákonom autorizovanou osobou, prípadne tiež právomoc tohto orgánu (osoby) takúto listinu vydať. Nie je však vylúčené poukazovať aj na pravdivosť verejnej listiny, t.j. jej vecný obsah. Uvedené námietky, ak sú podložené relevantným tvrdeniami a dôkaznými návrhmi, môžu vyvolať dokazovanie k pravosti, tiež k pravdivosti verejnej listiny. Vzhľadom k domnienke pravdivosti obsahu verejnej listiny však dôkazné bremeno spočíva predovšetkým na účastníkovi, ktorý pravdivosť popiera; tak ako aj keď účastník, v ktorého prospech verejná listina hovorí, môže tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy svedčiace pre jej pravdivosť. Ak nie je pravdivosť verejnej listiny vyvrátená preukázaním opaku, považuje súd pre účely hodnotenia dôkazov obsah listiny za pravdivý. Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. V zmysle tohto ustanovenia ide o notárske zápisnice, ktoré obsahujú uznanie určitého právneho záväzku, ktorým môže byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku, ale aj dlhu alebo nepeňažného záväzku dlžníkom. Hoci notárska zápisnica je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku (§ 558 Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka). Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice, ktorá musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu a až tento prejav povinného robí z notárskej zápisnice exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky ako vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna schránka vykonateľnosti. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa § 47 zákona č 323/92 Zb. Materiálna stránka notárskej zápisnice spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2. Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Zákonodarca hlavný dôraz kladie na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu ponecháva v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Zákon tak umožňuje oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastnej úvahy uplatniť po dobu jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Účastníkom hmotnoprávneho vzťahu zákon dáva možnosť zabezpečiť si exekučný titul bez toho, aby ich preskúmaval v občianskom súdnom konaní a súd vyniesol o tom záväzné rozhodnutie. Žiadne podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku ako tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto ustanovení, nemožno vyvodiť. Účastníkom notárskej zápisnice nemusí byť aj oprávnený - veriteľ. Veriteľ, ktorý notársku zápisnicu podpísanú dlžníkom dostane, v závislosti od toho, či je s týmto jednostranným úkon dlžníka spokojný, ju môže schváliť tým, že ju použije ako exekučný titul alebo ju neschváli a v takom prípade o exekúciu na podklade notárskej zápisnice nepožiada. Je vecou jeho slobodnej dispozície, či prijme uznanie záväzku dlžníka v tej podobe v akej mu ju dlžník ponúkne. Uvedené náležitosti notárska zápisnica zo dňa 19.3.2008 spĺňa; je nepochybne listinou, ktorá má povahu verejnej listiny. Súd skúmal uvedenú listinu z hľadiska jej pravosti, t.j. či bola vydaná príslušným orgánom v medziach jeho právomoci a v predpísanej forme a uznal ju za pravú. Od skúmania pravosti listiny sa odlišuje skúmanie pravdivosti obsahu listiny (správnosť listiny). Platí potom, že táto listina potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. To znamená, že sa pripúšťa možnosť pravdivosť v nej uvedených skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. že skutočnosť je v konkrétnom prípade opačná, než je uvedená v listine. Navrhovateľ, ktorý pravdivosť takejto listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí však iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu listiny alebo spochybňovanie jej obsahu, ale účastník musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina potvrdzuje, sú nepravdivé. Navrhovateľ v tejto súvislosti navrhol vykonanie ďalších dôkazov výsluchom H.. J.Á., X.. Q. S. - notára, na okolnosti vypracovania notárskej zápisnice, či okrem nej vypracoval aj písomne zmluvu o pôžičke a vyhlásenie o uznaní dlhu, ktorý dôkaz súd nevykonal. Tieto dôkazné prostriedky by nezvrátili súdom zistený stav a z uvedených dôvodov sa súd ani vecne ďalej nezaoberal tvrdeniami navrhovateľa o neplatnosti ručiteľského záväzku. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení nevykonateľnosti samotnej notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nie je právny vzťah, ani právo a súd teda nemôže určiť, že tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie len vlastnosť rozhodnutia prejavujúca sa v tom, že ho možno vykonať aj proti vôli účastníka, pre ktorého z rozhodnutia vyplýva nejaká povinnosť. Okamih, kedy sa rozhodnutie stáva vykonateľným, stanovuje zákon. Pokiaľ touto povinnosťou je povinnosť na plnenie, potom sa táto povinnosť ak nebola splnená dobrovoľne, môže vynútiť výkonom rozhodnutia. Pokiaľ zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu, nemožno sa s výnimkami ustanovenými v zákone úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní. Pre rozhodovanie o určení vykonateľnosti, resp. nevykonateľnosti notárskej zápisnice súdom v občianskom súdnom konaní musí mať súd zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Takéto oprávnenie však súdu nevyplýva ani zo zákona a ani z povahy veci. Len určenie nevykonateľnosti notárskej zápisnice by nemalo vplyv na pravosť a pravdivosť obsahu notárskej zápisnice. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/, § 134 O.s.p., § 41 odsek 2 písm. c/ zákona č. 233/95 Z.z. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 395,74 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktorých spôsob výpočtu, ako aj dôvodnosť súčasne odôvodnil. V tejto časti postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. l, § 149 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p. (postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd prvého stupňa nepochopil právny základ jeho argumentácie, podstatou ktorej bolo predovšetkým a/ odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na podaní tejto určovacej žaloby tým, že bez tohto určenia je jeho právo ohrozené a bez ním požadovaného určenia je jeho právne postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní neisté. Inými právnymi prostriedkami nemožno dospieť k navrhovateľom želanému výsledku. To skonštatoval aj Okresný súd v Pezinku v rozhodnutí, ktorým povolil odklad exekúcie a ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave. b/ Vykonateľnosť notárskej zápisnice je takou jej vlastnosťou, ktorá priznáva notárskej zápisnici spôsobilosť byť exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Bez toho, aby notárska zápisnica bola vykonateľná, nemožno na jej podklade viesť exekúciu na majetok povinného. Určenia, že notárska zápisnica je nevykonateľná, sa domáhal v predmetnej veci s tým, že nosným základom argumentácie bolo prejudiciálne posúdenie platnosti/neplatnosti jeho ručiteľského záväzku. Nenamietal platnosť/ neplatnosť notárskej zápisnice, ako to súd nesprávne vyhodnotil a skonštatoval. Žiadal súd, aby na základe ním predložených a navrhnutých dôkazov a ním tvrdených skutočností posúdil, či jeho ručiteľský záväzok je platný, či vôbec vznikol, je v súlade s platnými právnymi predpismi a následne po vyhodnotení tejto neplatnosti určil, že časť notárskej zápisnice, týkajúca sa práve jeho ručiteľského záväzku, je nevykonateľná. V konaní pred súdom prvého stupňa uviedol viacero závažných skutočností, ktoré mohli mať a v konečnom dôsledku i mali vplyv na platnosť/neplatnosť jeho ručiteľského záväzku a následne na vykonateľnosť/nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Napadnutý rozsudok obsahuje odôvodnenie takého zanedbateľného rozsahu, obsahu i kvality, že nie je možné sa s ním uspokojiť. Ani okrajovo súd neposúdil ním tvrdené skutočnosti, nijako nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami súdu a jeho úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozsudku v nijakom prípade nepôsobí presvedčivo, nenapĺňa základné atribúty kladené na odôvodnenie rozhodnutia. Tým, že sa súd nevysporiadal so základom argumentácie, odňal mu možnosť riadne sa v podanom odvolaní brániť a využiť širokú škálu možných protiargumentov k nesprávnemu posúdeniu veci. Súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhovateľom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - okolností uzatvárania dotknutých právnych úkonov a dojednávania podmienok poskytnutia peňažných prostriedkov pre vedľajšieho účastníka. Fakticky nevykonal nijaké dokazovanie, aj k výsluchu účastníkov pristúpil až na poslednom pojednávaní a na opakované žiadosti o ich vypočutie. Nesúhlasí s tým, že rozhodnutie v danej veci je predovšetkým závislé na právnom posúdení predložených listín, aspoň zisťovanie elementárnych skutočností a vykonanie dokazovania potrebného pre komplexné posúdenie merita sporu súd prvého stupňa vykonať mal a mohol; v odôvodnení rozsudku ani svoje skutkové zistenia neuviedol. Bez akéhokoľvek posúdenia skutkových okolností súd skonštatoval, že nie je oprávnením súdu skúmať vykonateľnosť notárskej zápisnice. Zdôraznil, že súd má právomoc riešiť takéto spory, čo vyplýva z ustanovenia § 2 O.s.p. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celosti vyhovieť; žiadal náhradu trov konania. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie považuje za účelové; navrhovateľ odvolanie a odvolacie dôvody nijako a ničím nekonkretizoval. Odňatie možnosti konať pred súdom nemôže spočívať v tom, že súd nevykonal dôkazy v rozsahu, v akom ich navrhovateľ vykonať navrhol. Dokazovanie vykonáva súd a len ten rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. V prípade odňatia možnosti konať pred súdom ide o taký odvolací dôvod, ktorý sa týka výhradne len postupu súdu prvého stupňa a ktorý je založený na porušení právnych noriem procesného práva, nie na subjektívnom pocite účastníka konania. Na vykonanie navrhnutých dôkazov nemá účastník konania právny nárok, má však právo/povinnosť dôkazy označiť (navrhnúť), príp. predložiť. Navrhovateľ neuviedol žiadnu konkrétnu právnu normu, ktorá by bola postupom prvostupňového súdu porušená. Z povahy predmetu sporu bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že výsluch notára X.. Q. S. ani bývalého spoločníka primárneho dlžníka odporcu (H.. J.) nemôže a ani nemohol mať na posúdenie (ne)platnosti ručiteľského vzťahu navrhovateľa žiadny vplyv. Navrhovateľ nikdy nespochybnil, žeby pred notárom nevyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zo dňa 19.3.2008, č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, a teda výsluch notára X.. Q. S. by bol k meritu veci - určeniu nevykonateľnosti notárskej zápisnice, absolútne bezvýznamný. Ten istý záver platí aj pre výsluch H.. J., ktorý predmetnú notársku zápisnicu nepodpisoval a súhlas navrhovateľa s jej vykonateľnosťou nijako ovplyvniť nemohol. Otázka vykonateľnosti nie je právny vzťah ani právo, ktoré možno určiť určovacím rozsudkom, ale vykonateľnosť je vlastnosť daná zákonom a na tom nemôžu žiadne výsluchy označených svedkov nič zmeniť. Na procesné práva navrhovateľa a jeho procesné postavenie nemôže mať žiadny (negatívny) vplyv skutočnosť, kedy súd prvého stupňa vykonal výsluch účastníkov konania. Navrhovateľ neuviedol konkrétne, v akom smere mali navrhované dôkazy prispieť k „úplnému“ zisteniu skutkového stavu, resp. vôbec neuvádza, v ktorom smere bol skutkový stav, aký zistil súd prvého stupňa, neúplný; neuviedol konkrétne ani jedno skutkové zistenie súdom prvého stupňa, ktoré by vo vykonanom dokazovaní nemalo svoj podklad. Presne neuviedol, ktoré ustanovenia právneho predpisu súd prvého stupňa aplikoval nesprávne, resp. ktoré „správne“ použiť mal. Zdôraznil, že vykonateľnosť notárskej zápisnice je vlastnosťou formálnej stránky exekučného titulu a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou je právny úkon, ktorý nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, pretože s ním zákon spája moment, kedy sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Navrhovateľ by bol v predmetnom konaní (o určenie nevykonateľnosti notárskej zápisnice) úspešný len v prípade absencie jeho súhlasu s jej vykonateľnosťou; súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ale dal. Určenie nevykonateľnosti notárskej zápisnice nie je takým predmetom sporu, o ktorom by bol súd oprávnený rozhodnúť, a teda navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem. Otázku formálnej stránky exekučného titulu je oprávnený riešiť výhradne len exekučný súd (§ 44 ods. 2, § 50 ods. l Exekučného poriadku) v rámci konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, príp. v rámci konania o námietkach povinného. Je bezvýznamné tvrdenie navrhovateľa, že nemá iný právny prostriedok nápravy; rovnako tak aj poukazovanie na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu v Pezinku o povolení odkladu exekúcie, ktoré naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa v tejto veci založiť nemôže. Je procesne neopodstatnená námietka navrhovateľa, že sa určenia nevykonateľnosti notárskej zápisnice domáhal v nadväznosti na posúdenie prejudiciálnej otázky (ne)platnosti ručiteľského záväzku navrhovateľa. Posúdenie platnosti (existencie) právneho vzťahu možno ako prejudiciálnu otázku riešiť len v sporoch na plnenie, nie v konaniach o určenie, v ktorých v petite navrhované určenie nemožno založiť len na nemeritórnom (predbežnom) posúdení. Ide o dôsledok nedostatku naliehavosti právneho záujmu, keď tento musí existovať pre každé právo alebo právny vzťah, ktorého (ne)existenciu či (ne)platnosť má určiť súd svojím meritórnym rozhodnutím. Pokiaľ neexistuje naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení nevykonateľnosti notárskej zápisnice, navrhovateľ nemôže mať žiadny právny záujem na „prejudikovaní“ otázky (ne)platnosti ručiteľského vzťahu. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 75,48 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby á 55,49 €, paušálna suma náhrad 7,41 €, 12,58 € ako daň z pridanej hodnoty. Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. októbra 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Verejné listiny sú listiny vystavené verejným orgánom alebo osobou požívajúcou verejnú vieru v odbore ich pôsobnosti a v predpísanej forme. Ak má listina tieto náležitosti verejnej listiny, je plným dôkazom pravdivosti toho, že sa skutočne stalo to, čo je jej obsahom dovtedy, kým nie je nad akúkoľvek pochybnosť preukázaný opak; že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal (§ 134 O.s.p.). Je notorietou, že notárska zápisnica je verejnou listinou (§ 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom za predpokladu splnenia zákonných náležitostí (obsahuje právny záväzok, je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; § 41 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/). V takom prípade zákonodarca zakladá priamu vykonateľnosť notárskej zápisnice (záväzku /plnenia/); zmenu, zrušenie, vykonateľnosti notárskej zápisnice nemožno uskutočniť žiadnym spôsobom, ani rozhodnutím súdu. Základom nároku navrhovateľa je určenie nevykonateľnosti notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa 19.3.2008, napísanej na notárskom úrade X.. Q. S., O., G. Č.. X, v časti vyhlásenia H.. V. Š., narodeného dňa XX.X.XXXX, bytom S. V. W. Č.. XXX. Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, daná notárska zápisnica spĺňa náležitosti verejnej listiny, exekučného titulu; bola vystavená notárom v rámci pôsobnosti notára, v predpísanej forme, obsahuje právny záväzok, je v nej vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, povinná osoba, aj ručiteľ (navrhovateľ) s vykonateľnosťou súhlasili. Keďže navrhovateľ opak nepreukázal, ani len netvrdil, verejná listina potvrdzuje, že ide o nariadenie, vyhlásenie, orgánu, ktorý listinu vydal a tiež pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje, potvrdzuje. Za týchto skutkových a právnych skutočností zostala notárska zápisnica vykonateľnou. Vzhľadom na zákonné zásady uvedené vyššie zákonodarca nedovoľuje vykonateľnosť takejto notárskej zápisnice meniť, zrušiť, určiť jej nevykonateľnosť, a to ani rozhodnutím súdu. Navrhovateľ na určení nevykonateľnosti notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa 19.3.2008, napísanej na notárskom úrade X.. Q. S., so sídlom O., G. Č.. X, v časti vyhlásenia H.. V. Š., narodeného dňa XX.X.XXXX, bytom S. V. W. č. XXX, nemá právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Má to ten následok, že návrh na začatie konania bolo treba zamietnuť, že navrhovateľom navrhnuté dokazovanie by nebolo spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie súdu, takéto dokazovanie by bolo už len nadbytočné, nehospodárne; na veci by nič nemohlo zmeniť ani riešenie akejkoľvek prejudiciálnej otázky. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Nestačí uviesť len dôvody odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. l, 2 O.s.p., tieto musí odvolateľ aj odôvodniť skutočnými dôvodmi, čo sa ale v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na argument týkajúci sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. navrhovateľom na určenie nevykonateľnosti notárskej zápisnice presne označenej vyššie. Vysvetlil, prečo návrh navrhovateľa zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Odvolací súd osobitne nepreskúmaval výšku a spôsob výpočtu náhrady trov konania, keďže ich navrhovateľ nenamietal a odporca odvolanie nepodal. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom odporca (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa k danému vyjadreniu, vedomosť o vyjadrení sa odporcu k jeho odvolaniu, by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu; nemalo by vplyv na vecnú a právnu stránku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Aj v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania v sume 75,48 € (v súlade s vyúčtovaním) pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby za vyjadrenie odporcu zo dňa 27.4.2011 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa á 55,49 €, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,41 €, 20 % DPH v sume 12,58 € (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p., § 1 ods. 1, 3, § 11 ods. l písm. a/, § 14 ods. l písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby). Platobným miestom je právny zástupca odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l, § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.