Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/70/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410209723 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410209723.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. R. Š., B.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. O., X. Č.Ň. X, X., zastúpená Advokátskou kanceláriou - JUDr. Simona Dobiašová, Šoltésovej 18, Bratislava a otec - N.. H. Š., O. X. C. XX, X., O..Č.. X. D., D., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.12.2012, č.k. 25P/164/2010-334, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zveril maloletého B. R. Š., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, - deklaroval, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. R. Š., B.. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX euro mesačne za obdobie od 01.09.2010 do 31.08.2012 a vo výške XXX euro mesačne od 01.09.2012, ktoré mu uložil platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, - zročné výživné za obdobie od 01.09.2010 do 05.12.2012 vo výške X.XXX,XX euro otcovi povolil zaplatiť do 31.12.2012 k rukám matky maloletého s tým, že otcovi do zročného výživného započítal sumu X.XXX,XX euro, - styk otca sa maloletým B. R. Š., B.. XX.XX.XXXX upravil na každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou letných prázdnin, zimných prázdnin a Veľkonočných sviatkov, na každý rok od 9.00 hod. dňa 01.07. do 18.00 hod. dňa 15.07. a od 9.00 hod. dňa 01.08. do 18.00 hod. dňa 15.08., na každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od 9.00 hod. vo štvrtok, ktorý predchádza Veľkému piatku do 18.00 hod. vo Veľkonočný pondelok, na každý párny rok v čase od 16.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 31.12., na každý párny rok v čase od 16.00 hod. dňa 01.01. do 18.00 hod. dňa 07.01. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť, - vo zvyšku návrhy oboch rodičov zamietol, - zastavil konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o vydanie cestovného pasu maloletého a vykonanie opätovného pohovoru s maloletým, - deklaroval, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie právne odôvodnil § 25 ods.1,2, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2, § 75 ods.1 Zákona o rodine, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého od jeho narodenia v prevažnej miere zabezpečovala matka dieťaťa. Otec sa až do svojho odchodu na Ukrajinu s dieťaťom stretával pravidelne a často a k jej zmene došlo po odchode otca do zahraničia na jeseň roku 2011. Pri posudzovaní otázky zverenia maloletého do starostlivosti rodičov ( otec žiadal striedavú osobnú starostlivosť a po presťahovaní sa na Ukrajinu svoju výlučnú osobnú starostlivosť ) sa súd prvého stupňa nestotožnil s názorom súdnej znalkyne L.. U. B. ( o vhodnejšom výchovnom prostredí u otca, ktorý môže maloletému zabezpečiť vyššiu intelektuálnu úroveň výchovy ako matka a celkovo má lepšie osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť ) dôvodiac tým, že vyňatie dieťaťa zo súčasného sociokultúrneho prostredia do úplne odlišného a cudzieho prostredia je pre neho príliš stresujúce a zaťažujúce. S názorom súdnej znalkyne o plastickejšej psychike dieťaťa súhlasil, avšak zároveň konštatoval, že nemôže dopustiť čo i len vznik prípadného rizika spočívajúceho v poškodení psychiky dieťa. Za takéto riziko považoval práve zverenie maloletého otcovi, ktorý je pracovne dlhodobom mimo územia Slovenskej republiky s tým, že na Ukrajine by bol jediným styčným bodom pre dieťa jeho otec, ktorý by tvoril ( aspoň spočiatku ) celý okruh známych ľudí dieťaťa. Naproti tomu v Bratislave má dieťa vybudovaný celý okruh vzťahov, má zázemie, čo mu zabezpečuje riadny a nerušený vývin. Podľa názoru súdu prvého stupňa je stretávanie sa otca s maloletým pre jeho vývoj podstatné a upravil styk otca s dieťaťom s ohľadom na jeho vek a s ohľadom na skutočnosť, že otec žije v zahraniční. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa rozhodol tak, že to budú vykonávať obaja rodičia, keďže nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné určiť toto právo len jednému z rodičov a obmedziť tak rodičovské práva druhého rodiča. Čo sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, túto súd prvého stupňa ustálil vo výške XXX euro mesačne ( v období od 01.09.2010 do 31.08.2012, kedy maloletý navštevoval materskú škôlku). Počiatok úpravy vyživovacej povinnosti súd ustálil v zmysle návrhu matky, keďže dovtedy otec na výživu maloletého prispieval. Ďalšiu úpravu vyživovacej povinnosti ustálil dňom 01.09.2012 na sumu XXX euro mesačne dôvodiac tým, že maloletý týmto dňom začal navštevovať základnú školu, s čím sú spojené vyššie výdavky, napr. školské pomôcky a potreby, platby ZRŠ, triedneho fondu, družiny a ďalšie. Výšku takto určeného výživného považoval za primeranú jednak veku maloletého ( ktorý má 6 rokov), ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Otec bez inej ďalšej vyživovacej povinnosti s príjmom cca X.XXX euro netto mesačne je plne schopný podieľať sa na výžive svojho dieťaťa určeným výživným. Vzhľadom k tomu, že počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bol ustálený dňom 01.09.2010, vznikol otcovi na výživnom dlh vo výške X.XXX,XX euro s prihliadnutím na výšku zaplateného výživného za obdobie od 01.09.2010 do 05.12.2012 súd otcovi započítal výživné zaplatené v roku 2010 (september až december) spolu vo výške X.XXX,XX euro, zaplatené výživné v roku 2011 v sume X.XXX euro ( 4x po XXX euro v mesiacoch január, marec, apríl a máj, 2x 20 euro, 5 x po XXX euro v mesiacoch júl, september, október, november a december, XX euro v júni 2011, XXX euro v auguste 2011) a výživné zaplatené v roku 2012 v sume X.XXX euro ( 11 x 150 euro ). Rozdiel medzi určeným výživným ( X.XXX,-euro) a zaplateným výživným (X.XXX,XX euro ) vo výške X.XXX,XX euro otcovi povolil zaplatiť do 31.12.2012, keďže jeho príjem mu umožňoval dlh zaplatiť v celosti. Konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o vydanie cestovného pasu maloletého a o vykonanie opätovného pohovoru s maloletým súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil s prihliadnutím na dispozitívny úkon otca v tomto smere v priebehu pojednávania nariadeného na deň 14.11.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnom lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého bežným výživným vo výške 500 euro mesačne a vo výške XXX euro mesačne určeným na tvorbu úspor. V odvolaní poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov i k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka bola názoru, že bežné výživné vo výške XXX euro mesačne od 01.11.2011 a i určenie vyživovacej povinnosti otca na tvorbu úspor vo výške XXX euro mesačne korešponduje s opodstatnenými potrebami maloletého, ako aj s jeho právom podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorého majetkové pomery sa od novembra 2011 výrazne zlepšili. Otec má v porovnaní s ňou šesťkrát vyšší príjem a i neporovnateľne prevyšujúce majetkové pomery matky. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd počas jeho pridelenia na výkon práce v zahraničí zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a od momentu jeho ukončenia vyslania na výkon práce v zahraničí ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej žiadal, aby mu bola počas výkonu práce v zahraničí uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne, a aby bol v tomto období upravený jeho styk s maloletým. S odvolacím návrhom matky nesúhlasil poukazujúc na to, že nároky matky na zvýšenie výživného sú neopodstatnené a sledujú cieľ získať finančné prostriedky pre vlastnú spotrebu. Špecifikácia mesačných výdavkov, ktorú matka vypracovala dňa 31.10.2012 a doručila ju súdu prvého stupňa je nepravdivá a zakladá sa na nepravdivých a zavádzajúcich údajoch. Cieľom matky v celom konaní nebolo získanie B.N. do osobnej starostlivosti, ale získanie finančnej výhody plynúcej z určenia osobnej starostlivosti o maloletého syna, ktorý je pre ňu iba prostriedok pre získavanie peňazí pre svoje vlastné potreby. Nikolaj na svoju správnu výživu a zabezpečenie živobytia nepotrebuje XXX eura mesačne, keď jeho reálne potreby zďaleka nedosahujú uvedenú sumu. Pre maloletého nie je potrebné ani vytváranie úspor na štúdium a bývanie z dôvodu, že keď vyrastie bude mať vlastné bývanie zabezpečené. Pokiaľ ide o tvorbu úspor za účelom zabezpečenia štúdia, toto je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky bezplatné a študenti školné neplatia. Ak sa bude rozvíjať B. prirodzený talent a intelektuálne schopností, nebude v budúcnosti vôbec potrebovať financovať štúdium. Otec vo vyjadrení napokon podrobne informoval súd o správaní sa matky voči nemu aj synovi po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Matka v písomných podaniach doručených odvolaciemu súdu v priebehu odvolacieho konania oznámila, že dňa 29.05.2013 jej zamestnávateľ doručil výpoveď z organizačných dôvodov, od 01.08.2013 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a usiluje sa o hľadanie nového pracovného miesta. S tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní vyslovila nesúhlas a uviedla, že v súčasnosti si hľadá zamestnanie, venuje sa synovi a rodine. Uviedla, že otec syna v priebehu prvého polroka 2013 navštívil iba jedenkrát a syn počas letných prázdnin u otca plakal a chcel ísť domov. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa nebola s otcom v kontakte, takže nevidí dôvod na akékoľvek osočujúce tvrdenia z jeho strany. Uviedla, že na zvýšení výživného trvá, keďže maloletý bude dvakrát do týždňa hrávať tenis a dvakrát bude plávať. Ďalšie výdavky budú predstavovať náklady na pani dôchodkyňu ( cca XXX euro mesačne ), ktorá jej bude s maloletým vypomáhať v čase, kedy bude v práci. Pokiaľ ide o otcom navrhovanú striedavú starostlivosť, táto nie je pre dieťa vhodná jednak z dôvodu súčasného pobytu otca na Ukrajine, jednak pre konfliktné sa správanie otca, ako aj jeho prehnanej šetrnosti. Kolízny opatrovník maloletého k odvolaniu matky oznámil, že zotrváva na vyjadreniach prezentovaných pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti zamietajúcim výrokom, ktorými bol nad prísudok ( od 01.09.2010 určená vyživovacia povinnosť otca na sumu XXX euro, resp. od 01.09.012 na sumu XXX euro mesačne ) zamietnutý jej návrh na uloženie povinnosti otcovi platiť bežné výživné v sume XXX euro mesačne a výživné určené na tvorbu úspor v sume XXX euro mesačne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na úpravu práva povinností rodičov k maloletému, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového súdu, v ktorých súd prvého stupňa po dokazovaní vykonanom aj nad rámec dôkazných návrhov účastníkov nad prísudok ( od 01.09.2010 určenej vyživovacej povinnosti otca na sumu XXX euro, resp. od 01.09.012 na sumu XXX euro mesačne ) zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť bežné výživné v sume XXX euro mesačne a výživné určené na tvorbu úspor v sume XXX euro mesačne. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka zopakovala i v odvolaní podanom proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia . Vo vzťahu k námietkám matky uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel k úvahe o výške vyživovacej povinnosti otca odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa jednak určenia momentu vyživovacej povinnosti otca ( 01.09.2010 ), ako i jej výšky ( 250, resp. 350 euro mesačne ) a zamietnutia nárokov matky nad v rozhodnutí deklarovaným prísudkom. I odvolací súd je toho názoru, že súdom prvého stupňa určená výška vyživovacej povinnosti otca zodpovedá v konaní zisteným pomerom na strane maloletého dieťaťa ( vrátane jeho reálnych potrieb ), ako i majetkovým a zárobkovým pomerom na strane jeho otca. Ani odvolací súd nevzhliadol v danom konaní potrebu okrem povinnosti uhrádzať výživné ( určeného na uspokojovanie potrieb maloletého ) otca zaviazať i k povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa do budúcnosti. K matkou v odvolacom konaní prezentovaným pomerom ( strate zamestnania ) je treba uviesť, že matka, s ktorou bol ku dňu 31.07.2013 skončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodov organizačných zmien mala jednak nárok na vyplatenie odstupného ( § 76 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce ) a i dávok podpory v nezamestnanosti vyplácanej jej podľa osobitných predpisov v nadväznosti na zaevidovanie sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce. Uvedené znamená, že v súčasnosti je ešte v jej možnostiach ( s prihliadnutím na výšku príjmu dosahovaného v poslednom pracovnom pomere vo výške cca XXX euro mesačne ) i finančne sa spolupodieľať na potrebách maloletého. K námietke matky, že rozsudok prvostupňového súdu v časti napadnutej odvolaním spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd sa v tomto konaní nezaoberal námietkami otca vyjadrenými v podaní k odvolaniu matky týkajúcich sa správania matky k nemu i dieťaťu po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže tieto nemali pre posúdenie odvolania matky význam. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods.4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.