Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/64/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411010362 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411010362.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovanej G. Y. a spol., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/160/2011 zo dňa 13.12.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 160/2011 zo dňa 13.12.2012 boli obžalovaní G. Y. a I. I. postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pv 367/11 zo dňa 07.10.2011 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času, minimálne dva týždne pred dátumom 09.11.2003 v chatke nachádzajúce sa v chatovej oblasti C. v Bratislave - Dúbravke, porušením povinnosti uloženej im ustanovením § 33 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. po rodine v znení neskorších predpisov, zanedbaním starostlivosti a nezabezpečením základných životných potrieb spôsobili svojmu synovi I. I., nar. XX.XX.XXXX rozvrat vnútorného prostredia na podklade dehydratácie a podchladenia a začínajúci zápal pľúc, na následky čoho v priebehu ťažkej sepsy dňa 09.11.2003 v Detskej fakultnej nemocnici zomrel, nakoľko skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie okresný prokurátor. V dôvodoch svojho odvolania prokurátor namieta výrok o oslobodení obžalovaných a s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že maloletý I. I. bol v uvedený deň v skorých ranných hodinách prevezený do nemocnice v ťažkom stave s výraznými známkami dehydratácie, hypotómie, hypotermie a anémie. V tkanive pečene a sleziny bolo v rámci pitvy zistené nadmerné nahromadenie železa z rozpadajúcich sa červených krviniek pri hemolytickej anémii. Závery znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva konštatujú, že maloletý trpel anémiou a mal oslabenú imunitu. Ďalej bolo zistené, že obžalovaní po prepustení dieťaťa z nemocnice po jeho narodení neabsolvovali žiadnu lekársku prehliadku. Pritom dieťa v takomto veku by malo mať absolvované jednu až dve lekárske prehliadky. Ak by bolo dieťa vyšetrené u lekára tento by zistil nízky prírastok na váhe a ďalšími odbermi, prípadne vyšetreniami by mohol odhaliť príčinu takéhoto stavu. Takisto sa znalci zhodli v tom, že anemický stav dokáže detský lekár zistiť bežne vizuálnym pozorovaním dieťaťa. Prokurátor v odvolaní ďalej uvádza, že za príčinu smrti dieťaťa určil znalec z odvetvia pediatrie viacero faktorov a to rizikové prostredie, život v neštandardných podmienkach a neabsolvovanie lekárskych prehliadok. Podľa prokurátora bolo cieľom trestného konania určiť mieru zodpovednosti rodičov maloletého dieťaťa na jeho úmrtí a v tejto otázke zastáva prokurátor jednoznačný názor, že obžalovaní svojím správaním porušili svoju povinnosť týkajúcu sa poskytnutia mu starostlivosti a toto porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti s jeho úmrtím. Z odvolania je možné ďalej zistiť, že úbytok na hmotnosti, resp. nedostatočný prírastok na hmotnosti samozrejme sám o sebe nespôsobil smrť dieťaťa, bol však pre obžalovaných ako rodičov signálom, že jeho zdravotný stav nie je v poriadku. V takomto prípade by rodičia mali vyhľadať lekársku pomoc. Ako znalec uviedol spúšťacím faktorom procesu septickej infekcie v tele dieťaťa boli usadeniny železa, ktoré vznikali z rozpadajúcich sa červených krviniek pri hemolytickej anémii, preto možno považovať liečbu anémie u dieťaťa za kľúčovú. Toto ochorenie však nemohlo byť u dieťaťa včas diagnostikované a to z dôvodu, že rodičia lekára so svojim dieťaťom vôbec nenavštívili. Prokurátor trvá na tom, že takýto postoj obžalovaných k svojmu dieťaťu možno považovať za zanedbanie povinnosti poskytnúť dieťaťu náležitú starostlivosť, ktorá im vyplýva priamo zo zákona a ktorá je v príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom. Aj podľa znalca bolo dieťa zanedbané nulovou odbornou starostlivosťou u pediatra, podvýživou, zapareninami a nedostatočným príjmom tekutín. I keď je zrejmé, že vznik následku ovplyvnilo viacero príčin, zanedbanie starostlivosti o dieťa je jednou z nich. S poukazom na uvedené nemožno podľa odvolateľa akceptovať názor súdu prvého stupňa vyslovený v napadnutom rozsudku spochybňujúci úspešnosť vyhnutia sa nástupu sepsy v prípade, ak by rodičia s dieťaťom navštívili lekára, pretože pri akceptovaní takéhoto názoru by sa rodičia zbavovali zodpovednosti za zdravotný stav dieťaťa i v takom prípade, keď sú zjavné známky viditeľne sa zhoršujúceho zdravotného stavu dieťaťa. Vzhľadom k uvedenému, trvá prokurátor na tom, že súd nevyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o oslobodení obžalovaných spod obžaloby. Navrhol preto odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora zotrval v celom rozsahu na písomne zdôvodnenom odvolaní a navrhol odvolaniu vyhovieť. Obžalovaní G. Y. a I. I. zhodne navrhli odvolanie prokuratúry zamietnuť. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Rozsudok súdu prvého stupňa je vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený vrátane úvah, ktorými sa súd riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Pokiaľ ide o výpočet vykonaných dôkazov a ich obsahovú stránku, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na prvostupňový rozsudok bez potreby jednotlivé vykonané dôkazy opätovne uvádzať. Skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané, vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Vychádzajúc z podanej obžaloby, G. Y. a I. I. je kladené za vinu, že porušením povinnosti uloženej im ustanovením § 33 ods. 1 Zákona o rodine, zanedbaním starostlivosti a nezabezpečením základných životných potrieb, spôsobili svojmu synovi I. I. rozvrat vnútorného prostredia na podklade dehydratácie a podchladenia a začínajúci zápal pľúc, na následky čoho v priebehu ťažkej sepsy zomrel. V prejednávanej trestnej veci obaja obžalovaní postupom podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásili na hlavnom pojednávaní, že sa cítia nevinní. Po narodení I. bývali obžalovaní s ním aj s dvomi ďalšími deťmi v chatke alebo C. v byte. Chatka, kde bývali, bola murovaná, v chatke sa kúrilo drevom, vodu na kúpanie deťom obžalovaná zohrievala. Po narodení I. s ním išla obžalovaná k lekárke tri dni po tom, ako ju prepustili z nemocnice, ale táto jej povedala, aby s dieťaťom prišla až keď si vybaví rodný list. Potom už k lekárke na kontrolu s I. nešla, lebo bol zdravý a obžalovaný I. nemal v práci voľno. I. bol po narodení zdravý, bol kľudný, najedol sa a spal. V noci sa budil dva-tri krát. I. kŕmila každé dve až tri hodiny. Spočiatku ho kojila, neskôr mu dávala francúzske mlieko. Hoci doma váhu nemali, vizuálne videla, že I. priberal. Bol bacuľatý. Vždy reagoval očkami na osobu, ktorá sa s ním rozprávala. I. kúpala každý druhý deň. Pravidelne I. prebaľovala, používala Pampersky. I. bol zdravý, len na zadočku mal trochu zapareninu z toho, že I. raz priniesol I. iné plienky aké používal predtým. Pri prebaľovaní používala aj vlhčené utierky a mastičku C.. Pokiaľ ide o zdravotný stav I., tento sa zhoršil náhle. Ešte o polnoci obžalovaná I. kŕmila, dala mu mlieko, vypil necelých 250 ml a potom zaspal. Spal na veľkej posteli, kde spal aj jej druhý syn T.. Ona sa zobudila nad ránom okolo 05,00 hod. na to, že niekto ťažko dýcha. Zistila, že je to I.. Odmerala mu teplotu, mal 37 stupňov, nereagoval očkami tak ako zvyčajne. Takýto problém sa u I. nikdy predtým nevyskytol. Nato zobudila I. a išla s I. k lekárovi. Tam jej povedali, že zdravotný stav I. sa mohol zhoršiť z minúty na minútu, z hodiny na hodinu. Okrem I. sa obžalovaná starala aj o dve ďalšie deti, ktoré tiež nemali žiadne zdravotné problémy keď boli malé. Aj s týmito deťmi po pôrode chodievala k lekárke až keď boli staršie. K lekárke s deťmi chodila sporadicky podľa možností, lebo nemala stále bydlisko. Niekedy sa stalo, že lekárka prišla k nim. Keď však deti boli choré, vždy s nimi k lekárke išla. Rovnako obžalovaný I. I. uviedol, že I. bol po pôrode úplne zdravý. Bol zaopatrený. I. kupoval mlieko a každý deň aj plienky. I. bol v poriadku, nevykazoval žiadne známky choroby. Bývali v murovanom dome, úžitkovú vodu brali zo studne, ale pre deti kupoval vodu Lucku, z ktorej Y. zarábala I. mlieko. Kúrili drevom, dom bol poupratovaný, hygiena bola dodržiavaná. Y. deti kúpala, ako často nevie. Deti boli čisté, bolo navarené, deťom nič nechýbalo. Nevie ako často Y. I. kŕmila, vie, že mu dávala jesť a piť aj v noci. Spočiatku Y. I. kojila, potom mu kupovala francúzske mlieko. Zvyšné dve deti, ktoré s nimi bývali boli zdravé. K inkriminovanému dňu uviedol, že ráno mu obžalovaná povedala, že malý nechcel v noci jesť, že naposledy jedol okolo 22,00 hod. alebo 24,00 hod. Povedal jej, aby išla k lekárovi, čo aj Y. urobila. V to ráno I. videl, oči mal otvorené, neplakal. Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku I.. G. Y. a I.. C. I., dieťa obžalovaných bolo privezené na nemocničné oddelenie dňa 09.11.2003 o 06,00 hod. v ťažkom stave s výraznými známkami dehydratácie, hypotomie, hypotermie a anémie. Napriek liečbe sa stav dieťaťa zhoršoval a toto dňa 09.11.2003 o 22,05 zomrelo. Pri pitve zistili, že ide o dieťa slabšej výživy so známkami dehydratácie. V slezine, pečeni a čreve bola dokázaná prítomnosť baktérií rodu Escherichia coli, ktoré sú súčasťou črevnej flóry. V lymfatickom aparáte zistili nižšie osídlenie lymfocytov B-zóny, ako známky určitého stupňa zníženej obranyschopnosti. V tkanive pečene a sleziny zistili nadmerné nahromadenie železa z rozpadávajúcich sa červených krviniek pri hemolytickej anémii. Z histologického a klinického vyšetrenia vyplýva, že maloletý trpel anémiou (nedostatkom červených krviniek), mal oslabenú imunitu (obranyschopnosť). Tento nepriaznivý stav sa mohol podieľať na zníženej telesnej hmotnosti. Nedostatočný príjem tekutín spolu s podchladením viedol u dojčaťa s oslabenou imunitou, trpiaceho ochorením krvnej zložky k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu. Rozvrat vnútorného prostredia na podklade dehydratácie a podchladenia viedli k šokovému stavu a spoločne so začínajúcim zápalom pľúc viedli bezprostredne k smrti I. I.. Znalci tiež konštatovali, že anémia sa okrem slabšej telesnej hmotnosti nemusela prejavovať zreteľným zhoršením telesného stavu dieťaťa a tak nenútila rodičov k návšteve lekára. Podobne aj znížená obranyschopnosť dojčaťa sa prejavila až vtedy, keď bolo vystavené nepriaznivým podmienkam. Stav, v akom bolo dieťa prijaté do nemocnice, nemohol vzniknúť náhle, maloletému nebol poskytnutý dostatočný príjem tekutín a potravy minimálne dvanásť hodín pred prijatím do nemocnice a súčasne nebol dostatočne chránený pred chladom. Ďalším významným dôkazom, o ktorý sa súd prvého stupňa opieral pri ustálení skutkového stavu, je znalecký posudok C.. I.. G. S., X.., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie pediatria. Znalec vo svojom posudku uviedol, že starostlivosť o maloletého I. zo strany rodičov nespĺňala optimálnu úroveň, nakoľko matka dieťa neprihlásila k lekárovi a neabsolvovala s ním žiadne vyšetrenia. Druhou „neistotou" je spôsob výživy dieťaťa, kedy pri podávaní umelej výživy je dôležitá otázka správneho riedenia mlieka. Zapareniny a zanedbaná hygiena tiež svedčia na nedostatočnú starostlivosť. Zistená porucha výživy dieťaťa nenavodí stav poruchy imunity takého stupňa, aby vznikol život ohrozujúci stav. Stav dieťaťa po prijatí bol kritický, dieťa bolo v bezvedomí, malo rozvrat vnútorného prostredia, rozpad červených krviniek. Pri pitve bol dokázaný septický stav - globálna infekcia dvomi typmi mikróbov nájdených v orgánoch. Netypickým nálezom sú výrazné uloženiny železa v pečeni a slezine a obraz hemolýzy. Hoci hemolytická kríza (rozpad krviniek) mohla byť aj dôsledkom sepsy, pri akútnom stave by však chýbali uloženiny železa takého rozsahu, ako sa našli u maloletého, čo signalizuje na stav nedostatočnej imunity. Celý stav mohol vzniknúť „per se“, to znamená, že pre jeho vznik stačí prienik vysoko infekčného agens do tkanív. U maloletého však mohlo ísť o niektorú z vrodených odchýlok, pri ktorých sa takýto stav vyskytuje s podstatne vyššou pravdepodobnosťou, ako u zdravých detí. Podľa znalca je veľmi pravdepodobné, že kritický stav dieťaťa mohol skutočne vzniknúť 09.11.2003 o 05,05 hod. a viesť k fulminantnému priebehu s úmrtím do 24 hodín. Je nesporné, že vyšetrenie dieťaťa a sledovanie jeho vývoja u detského lekára by s vysokou pravdepodobnosťou odhalilo suponované defekty imunity, či hemolytickú anémiu. Taktiež zanedbanie osobnej hygieny dieťaťa a pobyt v zlých podmienkach vytváral prostredie pre vyššie riziko získania invazívnej infekcie. Znalec však jednoznačne spochybnil ako základnú príčinu smrti podchladenie a dehydratáciu dieťaťa - dieťa zomrelo na fulminantnú sepsu. Stav dieťaťa by sa mohol vyvinúť týmto spôsobom a aj s takýmto priebehom aj v prípade, že by sa v chatke kúrilo, dieťa dostalo piť a bolo oblečené. Dieťa nezomrelo na podchladenie a dehydratáciu, ale na fulminantnú sepsu pri predpokladanom imunodeficientnom stave. Včasným vyšetrením dieťaťa by sa dalo zmenšiť riziko možných komplikácií, resp. ochorení. Otvorenou však ostáva podľa znalca otázka, či by sa týmto spôsobom dal úplne vylúčiť nástup sepsy a jej priebeh, ktorý viedol k smrti. Je otázne, či by sledovanie u praktického pediatra zistilo uvádzané odchýlky. Hemochromatóza sa často diagnostikuje až po viac rokoch, obdobne aj hemolytická anémia. Deficit imunity sa prejaví ťažkým priebehom infekcií, resp. ich opakovaniami. Maloletý I. zrejme „zahubila" už prvá vážna infekcia, ktorú získal. Sledovanie dieťaťa u pediatra by znížilo riziko nepoznaných komplikácií, nemožno však tvrdiť, že ak by tieto boli zistené, predišlo by sa úmrtiu dieťaťa. Infekcie invazívnymi kmeňmi mikróbov sa môžu vyskytnúť u kohokoľvek a môžu mať fulminantný fatálny priebeh. Ak takáto infekcia vznikne, jej komplikácie ako septický šok, bezvedomie, podchladenie, dehydratácia sa rozvinú aj pri dobrej opatere dieťaťa. Z ďalších významných dôkazov poukázal okresný súd aj na výpoveď svedkyne I.. U. N., ktorá potvrdila, že ako detskej lekárke jej prišla obžalovaná oznámiť, že sa jej narodil syn I. I.. Prišla bez dieťaťa a potrebných osobných dokladov. Svedkyňa jej vysvetlila, aké doklady má priniesť a usmernila ju, aby prišla s dieťaťom do poradne. Z listinných dôkazov ide najmä o lekárske správy, fotodokumentáciu a správu z vykonanej pitvy. Po dôslednom zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, keď konštatoval, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom. Prvou zásadnou otázkou, ktorú bolo na podklade vykonaného dokazovania nevyhnutné vyriešiť, bolo zistiť, či obžalovaní G. Y. a I. I. porušili povinnosti stanovené ustanovením § 33 ods. 1 Zákona o rodine č. 94/1963 Zb., ktoré zakotvuje zodpovednosť oboch rodičov za všestranný vývoj svojich detí. Medzi takéto povinnosti je potrebné zahrnúť aj povinnosť rodičov zabezpečiť deťom potrebnú zdravotnú starostlivosť. Z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že rodičia maloletého I. I. po jeho návrate z nemocnice po narodení, s týmto nešli na lekársku prehliadku k územnému pediatrovi, ako boli povinní, ani neskôr s ním neabsolvovali žiadne lekárske vyšetrenie. Okrem potrebnej zdravotnej starostlivosti je dôležitou aj otázka zabezpečenia primeranej výživy, hygieny, vhodného ubytovania, pričom v tomto smere bolo zistené, že obžalovaní s maloletým bývali síce v ťažších sociálnych podmienkach, ale bývali v murovanom dome, kde sa kúrilo a bolo teplo. Bolo preukázané, že všetky deti boli čisté, najedené. Deti sa pravidelne kúpali, vodu na kúpanie im rodičia zohrievali. Obžalovaná sa starala o domácnosť a obžalovaný sa staral o rodinu po materiálnej stránke. V domácnosti sa na konzumáciu používala balená voda, voda zo studne sa používala ako úžitková voda. Potom, čo obžalovaná prestala maloletého kojiť, prešla na umelú výživu a používala sušené mlieko. V tomto smere teda obom rodičom nemožno vytknúť, že sa o maloletého I., ale aj o ďalšie deti nestarali. Potom, čo sa podľa dostupných dôkazov zdravotný stav maloletého počas noci z 08.11.2003 na 09.11.2003 náhle zhoršil, dieťa odmietalo piť, ťažko dýchalo a nereagovalo očami na podnety tak, ako predtým, obžalovaná G. Y. ihneď priviezla dieťa do nemocnice. Z uvedeného teda vyplýva, že porušenie povinnosti stanovenej v § 33 ods. 1 Zákona o rodine bolo obžalovaným preukázané a je ním nezabezpečenie základnej lekárskej starostlivosti, neabsolvovanie povinných prehliadok, v dôsledku čoho starostlivosť o maloleté dieťa nespĺňala požadovanú optimálnu úroveň, ktorá je predpokladom jeho zdravého vývoja. Druhou zásadnou úlohou pri skúmaní naplnenia objektívnej stránky žalovaného trestného činu je zodpovedanie otázky, či zistené porušenie zákonom stanovenej povinnosti obžalovanými bolo v príčinnej súvislosti s následkom v podobe smrti maloletého. Presnejšie povedané, či ochorenie, ktoré bolo bezprostrednou príčinou smrti, bolo možné s určitosťou odhaliť pravidelnými kontrolami u detského lekára a či by sa ich zistením a liečením predišlo jeho smrti. Otázkou bolo aj to, či mohla obžalovaná ako matka troch detí vedieť, že zdravotný stav jej maloletého syna I. je tak vážny. Z dokazovania vyplýva, že ako matka troch detí mala skúsenosti s ich výchovou a vedela by posúdiť zhoršenie ich zdravotného stavu. Z dokazovania a výpovedí svedkov, obžalovaných a znalca jednoznačne vyplýva, že obžalovaná nemusela na I. zistiť žiadne výraznejšie zhoršene jeho zdravotného stavu. Znalkyňa I.. G. Y. uviedla, že anémia sa okrem slabšej telesnej hmotností nemusela prejavovať zreteľným zhoršením telesného stavu dieťaťa a tak nenútila rodičov k návšteve lekára. Podobne aj znížená obranyschopnosť dojčaťa sa prejavila až vtedy, keď bolo vystavené nepriaznivým podmienkam. Znalec C.. I.. G. S. napokon uviedol, že ak by aj bola zistená porucha výživy maloletého, zistená porucha výživy dieťaťa nenavodí stav poruchy imunity takého stupňa, aby vznikol život ohrozujúci stav. Ostáva teda iba hypotetickou otázkou, či by pediater u zdravo vyzerajúceho dieťaťa, ktoré nevykazovalo do veku jedného mesiaca žiadne zdravotné poruchy zistil, že tento trpí závažnými poruchami krvotvorby a imunity. Ak by teda rodičia maloletého v tomto období do jedného mesiaca veku dieťaťa absolvovali túto prehliadku v takom dobrom zdravotnom stave v akom maloletý vtedy bol, asi by lekár nezistil ochorenie, ktorého prejavy sa plne manifestovali až pri zasiahnutí organizmu infekciou, nakoľko pri bežnej návšteve u pediatra v takom útlom detskom veku, ako to konštatoval znalec C.. I.. G. S., sa nevykonávajú vyšetrenia na zistenie hemochromatózy a hemolytickej anémie. Hoci ošetrujúci lekár I.. M. spochybnil, že k takémuto zhoršeniu zdravotného stavu mohlo dôjsť vták krátkom čase, tvrdenia obžalovanej potvrdil znalec C.. I.. S., CSc., ktorý uviedol, že zistená dehydratácia sa mohla vyvíjať počas noci, ak bol rozbehnutý iný patologický proces. Takýto stav dehydratácie je možné dosiahnuť v priebehu 6-12 hodín. V priebehu noci sa muselo niečo odohrať, čo zapríčinilo u maloletého tento zistený nezvratný stav. Ak sa pridružia všetky už v posudku konštatované a zistené faktory, všetko toto vyústi do stavu, v ktorom môže prepuknúť sepsa. Významnou mierou bol podľa znalca z odvetvia pediatrie ovplyvnený priebeh ochorenia maloletého aj závažnou, zrejme vrodenou poruchou imunity a krvotvorby. Aj inak zdravé dvojmesačné dieťa pri dobrej starostlivosti môže ochorieť na chorobu (infekciu) ako maloletý. V rannom detskom veku jestvujú tzv. invazívne bakteriálne infekcie, ktorých priebeh je taký perakútny, že od prvých príznakov môžu viesť k smrti rádovo v priebehu hodín. Takýto typ ochorenia môže postihnúť aj inak zdravé dieťa s dobrou opaterou. Vychádzajúc z vyššie popísaných úvah, zastáva aj odvolací súd rovnaký názor, ako súd prvého stupňa, že nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ak by obžalovaní navštívili pediatra, bola by pediatrom zistená porucha zdravia, ktorou maloletý trpel a liečbou by sa zabránilo smrti maloletého. V ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaní aj v danom konkrétnom prípade nemajú povinnosť svoju nevinu dokazovať. Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno urobiť jednoznačný záver o naplnení objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005, teda nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, je trestným činom. Preto sa s názorom okresného súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby z dôvodu § 285 písm. b/ Tr. poriadku stotožnil a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.