Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/441/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411205090 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411205090.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: K. E., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž. XXXX/XX, I., štátna príslušnosť SR, zastúpená Ing. Mgr. Amáliou Šadlákovou, bytom Žatevná 3276/12, Bratislava proti odporcovi: U.. F. E., E.. XX. XX. XXXX, I. Ž. XX, I., štátna príslušnosť SR, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C 177/2011-183 zo dňa 21. júna 2012 v pomere hlasov 3: 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r -d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 60 eur mesačne počnúc dňom 18.04.2011 do 25.05.2011, výživné vo výške 80 eur mesačne počnúc dňom 01.02.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a vo zvyšnej časti (navrhovateľka žiadala výživné vo výške 300 eur od 11.11.2010) nárok zamietol. Zročné výživné za obdobie od 18.04.2011 do 25.05.2011 vo výške 73 eur, za obdobie od 01.02.2012 do 21.06.2012 vo výške 375 eur povolil odporcovi splácať formou mesačných splátok vo výške 30 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Vychádzal zo zistenia, že, manželstvo rodičov navrhovateľky bolo právoplatne rozvedené. Z registra obyvateľov SR súd zistil, že odporca od 06.04.2011 má pobyt hlásený ako bezdomovec Bratislava- Dúbravka. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 odporcu, čistý príjem činní 4.065,15 eur. Odporca dňa 30.11.2011 ukončil podnikanie (č.l. 83). Z pracovnej zmluvy je preukázané, že odporca nastúpil do zamestnania dňa 04.11.2011 ako pracovník na montážnej linke so mzdou vo výške 635 eur brutto za každý odpracovaný mesiac. Priemerný čistý mesačný príjem za rok 2011 (2 mesiace) činní 589,56 eur, z ktorej zamestnávateľ mesačne kráti za ubytovanie 46,50 eur a stravu 33,74 eur, t.j. 80,24 eur. Priemerný čistý mesačný príjem za rok 2012 činní 551,69 eur, z ktorej zamestnávateľ mesačne kráti za ubytovanie 52,25 eur a stravu 31,26 eur, t.j. 83,51 eur. Odporca má vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére Viktórii vo výške 100 eur mesačne na základe rodičovskej dohody č.k. 5C/192/2010 zo dňa 02.02.2011. Matka navrhovateľky Kúpnou zmluvou v roku 2006 nadobudla do osobného vlastníctva 4-izbový byt č. 5 v roku 2001 a priestor č. 2 - č. 15 garážové státie zapísané na LV Č.. XXXX (č.l. 130, 152, 154). Z LV Č.. XXXX súd zistil, že matka navrhovateľky je vlastníčkou parc. Č.. XXXX/XX W. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria, ktoré nadobudla do vlastníctva kúpnou zmluvou 15.02.2006. Je spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti ALIA TAXAUDIT, spol. s.r.o. s obchodným podielom vo výške 85% a odporca s obchodným podielom vo výške 15%. Obchodná spoločnosť vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XXXX a LV Č.. XXXX, nebytové priestory. Matka navrhovateľky je spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti Victory audit, s.r.o. s obchodným podielom 80%, ktorá bola založená dňa 24.09.2011 a taktiež je predseda dozornej rady akciovej spoločnosti Harvardský garančný a násobkový investičný fond, a.s. v likvidácii. Rodičia navrhovateľky majú dlžné zostatky štyroch dosiaľ nesplatených úverov, ktoré súvisia so získaním nehnuteľnosti bytu na ul. Ž. XX v Bratislave, ktorého je výlučnou vlastníčkou matka navrhovateľky a nebytového priestoru na S. M. X/B K. I., ktorý je majetkom spoločnosti Alia Taxaudit s.r.o., v ktorej má 85% podiel v celkovej výške 29.208,78. Navrhovateľka po ukončení školy (gymnázia) odcestovala do Dánska, kde pracovala a vrátila sa na Slovensko 17.10.2011. Od 31.10.2011 do 01.01.2012 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka mala v roku 2010 príjem 2.110 eur a za obdobie 01-04/ 2011 vo výške 366 eur. Predložila súdu písomne náklady na život v Kodani na jeden mesiac, ktoré predstavujú za ubytovanie 399 eur, cestovné na 4 zóny 92 eur, strava 80 eur, práčovňa, spolu vo výške 582 eur mesačne, čo nezahŕňa školské knihy, hygienické potreby a cestovné v rámci Slovenska a Dánska (č.l. 24). Navrhovateľka nepredložila súdu príjem zo zahraničia. Navrhovateľka od 01.02.2012 nastúpila na denné štúdium na Obchodnej akadémii Copenhagen Noth v Dánsku v trvaní dva roky, s predpokladanými nákladmi na štúdium vo výške cca 8.000 až 10.000 eur za rok, pričom má povolenie pracovať popri svojom štúdium 10-15 hodín týždenne. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine zastávajúc názor, že návrh bol dôvodný len v časti výživného od podania návrhu do ukončenia štúdia navrhovateľky na strednej škole a od nástupu na obchodnú akadémiu - nadstavba. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka ukončila štúdium na gymnáziu dňa 25. mája 2011 a nepreukázala, že sa zúčastnila pohovorov na vysokú školu, ale vo svojej výpovedi uviedla, že po skončení školy odišla do Dánska, kde pracovala, zanikla vyživovacia povinnosť odporcu, ktorého súd zaviazal na vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, t.j. 18.04.2011 do 25.05.2011. Z vyjadrenia navrhovateľky súd mal preukázané, že navrhovateľka ukončila pracovný pomer v Dánsku a vrátila sa na Slovensko dňa 17.10.2011, prihlásila sa na Úrade práce, soc. vecí a rodiny dňa 31.10.2011, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 01.01.2012. Navrhovateľka dňa 12.12.2011 podpísala s Obchodnou akadémiou Copenhagen Noth v Dánsku študentskú zmluvu. Navrhovateľka od 01.02.2012 je študentkou Obchodnej akadémie Copenhagen Noth v Dánsku. Odporca opustil spoločnú domácnosť a od 06.04.2011 je bezdomovec a odvtedy sa na výžive navrhovateľky nepodieľal. Navrhovateľka od podania návrhu bola študentkou Gymnázia Alberta Einsteina v Bratislave, žila v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou sestrou. Súd mal preukázané, že navrhovateľka mala príjem z brigádnickej činnosti a preto návrhu navrhovateľky vyhovel a výšku výživného určil vo výške 60 eur (zákon č. 601/2003 o životnom minime v znení novely od 1.07.2011 - výpočtom 30% zo životného minima) od podania návrhu, nakoľko v danom prípade nie je možné nárok priznať spätne od plnoletosti dieťaťa, t.j. od 18.04.2011 do 25.05.2011. Súd mal preukázané, že navrhovateľka po skončení štúdia na gymnáziu odcestovala do Dánska za svojim starším bratom kde sa zamestnala, teda mala vlastný príjem, preto súd za dobu od 26.05.2011 do 17.11.2011 návrh zamietol. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka i napriek poučeniu súdom nepredložila príjem za obdobie od 26.05.2011 do 17.11.2011(zamestnaná v cudzine), súd má za to, že navrhovateľka na vlastné životné potreby mala z úspor a preto za obdobie do nástupu na štúdium 01.02.2012 návrh zamietol. Na základe skúmaní podkladov pre určenie výšky výživného od 01.02.2012, súd zohľadnil potreby navrhovateľky a pri nezmenených pomeroch rodičov navrhovateľky zaviazal otca plnoletej dcéry platiť na výživu navrhovateľky vo výške 80 eur mesačne, čo súd považuje za primerané. O zročnom výživnom bolo rozhodnuté za dobu od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku. Súd neprihliadal na dobu od ukončenia štúdia na gymnáziu, t.j. 25.05.2011, pretože navrhovateľka odcestovala a pracovala v Dánsku až do jej návratu do spoločnej domácnosti s matkou, t.j. 17.10.2012. Od priznania výživného rozhodnutím súdu vznikol odporcovi dlh vo výške 448 eur (18.04.2011 - 25.05.2011 = 37 dní = 73 eur) a od (01.02.2012 - 21.06.2012= 5 mesiacov + 21 dní = 142 dní = 375 eur). Zročné výživné povolil súd odporcovi splácať v primeraných splátkach vo výške 30 eur v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote, v jeho zamietajúcej časti, napadla navrhovateľka prostredníctvom zástupkyne. V dôvodoch odvolania uviedla, že počas manželského života v trvaní 24 rokov odporca neprispieval ani na výživu detí, ani na náklady na bývanie, ani na ošatenie detí, pôžičky a o získanie bytu v Košiciach, ako aj v Bratislave sa zaslúžila výlučne matka navrhovateľky. Odporca sa venoval intímnym priateľkám, športu a svojim priateľom. Každoročne dovolenkuje s inou priateľkou a jej deťmi pri mori. Matka navrhovateľka zaplatila odporcovi externé štúdium, v dôsledku čoho je absolventom dvoch vysokých škôl a preto nemožno súhlasiť s rozhodnutím súdu o výške výživného. Život v Dánsku je nákladnejší ako štúdium na Slovensku, ktoré je náročné, pričom navrhovateľka si musí zabezpečiť finančný príjem z dvoch brigád. V závere uviedla, že ak odporca využíval matku navrhovateľky 30 rokov, môže svoj dlh vrátiť aspoň dcére v podobe slušného výživného. Z uvedených dôvodov navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať odporcu na výživné vo výške 200 eur. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 211 ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p.)a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. V zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné na dieťa je zistenie ich skutočných príjmov ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá ich celkovým majetkovým pomerom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu výživného vychádza súd zo všeobecných hľadísk, t.j. odôvodnených potrieb oprávneného (navrhovateľky); rozsah ktorých je rôzny na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, kultúrny a spoločenský život a podobne; ako aj reálnych schopností a možností povinného (odporcu) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami a možnosťami povinného platí zásada priamej úmernosti, čo je v súlade so zásadou, že dieťa môže resp. má právo žiť na takej úrovni na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým sú rozsiahlejšie odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné ale vývoju dieťaťa prospešné napr. rekreačné, kultúrne rozvíjajúce ich nadanie či záľuby a podobne. Súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nebol navrhovateľkou rozporovaný, rozporovala iba jeho právne posúdenie, nesúhlasila s úvahou súdu pri určení výšky výživného, keď nevzal do úvahy vzdelanie a teoretickú možnosť odporcu zamestnať sa s vyšším príjmom; preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vec preskúmal z hľadiska dôvodov v odvolaní vytýkaných a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.) s odôvodnením ktorým sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Prvostupňový súd podľa vyššie uvedených zásad pre určenie výživného správne postupoval; výživné vo výške 60 eur mesačne počnúc dňom 18.04.2011 do 25.05.2011, a výživné vo výške 80 eur mesačne počnúc dňom 01.02.2012, (sumu ktorú správne diferencoval podľa zmeny okolností) a sumu, ktorú určil odporcovi titulom výživného na navrhovateľku, považoval za primeranú aj odvolací súd, vedomý si, že vzhľadom na vek, štúdium v zahraničí je ťarcha vyživovacej povinnosti z väčšej časti na matke, neopomínajúc preukázanú životnú úroveň odporcu (odporca má od 06.04.2011 status bezdomovca nahlásený v časti Bratislava-Dúbravka, nie je výlučným vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani nevlastní majetok vyššej hodnoty, priemerný čistý mesačný príjem za rok 2011 činní 589,56 eur z ktorej zamestnávateľ mesačne kráti za ubytovanie 46,50 eur a stravu 33,74 eur, t.j. 80,24 eur, priemerný čistý mesačný príjem za rok 2012 činní 551,69 eur, z ktorej zamestnávateľ mesačne kráti za ubytovanie 52,25 eur a stravu 31,26 eur, t.j. 83,51 eur, pričom odporca má ešte vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére K. vo výške 100 eur mesačne) a preto aj navrhovateľka môže žiť len na takej životnej úrovni, akú majú jej rodičia, a tak odôvodnenými potrebami, na ktoré súd prihliada pri určení výšky výživného, tak môžu byť len potreby celkom bežné. Z obsahu odvolania, koncipovaného matkou navrhovateľky je cítiť silnú frustráciu z manželského spolužitia, intenzívne úsilie o dosiahnutie zadosťučinia v podobe vyššieho výživného pre svoju plnoletú dcéru, na odkaz ktorý nebolo možné prihliadnuť, pretože občianske súdne konanie je založené na princípe dôkaznej povinnosti, iné sociálne, majetkové, zárobkové pomery ako vyššie uvedené u odporcu neboli v konaní preukázané a preto z preukázateľných pomerov odporcu nebolo možné priznať navrhovateľke ňou žiadané výživné. Identicky námietky navrhovateľky prezentované v odvolaní spočívajúce v hypotetických úvahách, o možnosti zabezpečiť si zamestnanie s vyšším príjmom, sú pre súd neakceptovateľné, pretože by súd pri rozhodovaní nevychádzal z hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle (nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000). Súd nemôže z hľadiska riešenia ťaživých situácii v rodine prekračovať svoje právomoci a zaviazať odporcu na platenie výživného vo výške, ktorá by ohrozila jeho existenciu a priviedla by mu hrozbu trestného stíhania pre zanedbanie vyživovacej povinnosti z dôvodu reálnej nemožnosti plnenia. Bez vplyvu na meritórne rozhodnutie zostala aj námietka uplatnená v odvolaní, že odporca trávi každoročne dovolenku pri mori, keďže táto opätovne zostala len v rovine tvrdenia, bez splnenia dôkaznej povinnosti ( § 120 ods. 1 O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti určenia výšky výživného ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tu absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie a odporcovi ani preukázateľne žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.