KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 7. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/623/2012 z 29. 7. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2013, sp. zn. 11CoP/623/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1411205653.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/623/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411205653
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411205653.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti T.: D., R.. XX.XX.XXXX O. R., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, deti rodičov:
matka - Q. W. T., bytom K., D. XX, a otec - K. T., bytom D., N. X, zast. Mgr. Renatou Dobrovodskou,
advokátkou, AK Bratislava, Račianska 15, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Malacky, č.k. 8P 216/2011-167 zo dňa 13.11.2012, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 )
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62, § 65 ods.
1, 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine a § 154 ods. 1, § 162, § 163 O.s.p.. Súd prvého stupňa po
vykonanom dokazovaní skonštatoval, že návrh otca nie je dôvodný. Súd prvého stupňa konštatoval, že
príjmy otca sa v súčasnosti síce od poslednej úpravy pomerov v roku 2007 zmenili, otec má pozastavené
živnostenské oprávnenie, spoločnosť W., s.r.o. nevykazuje žiadnu činnosť, otec nedosahuje z výkonu
samostatne zárobkových činností žiadny príjem, avšak súd prvého stupňa bol toho názoru, že otec
dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti príjem dosiahnuť. Súd prvého stupňa poukázal
na skutočnosť, že otec má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou v strojárskom obore a
samostatne podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2002. V rámci získaných skúseností, vedomostí
a praxe v súkromnom sektore je možno bezpochyby vyhodnotiť schopnosti otca na vysokej odbornej
úrovni. Súd prvého stupňa hodnotil pomery otca s ohľadom na jeho zdravotný stav a konštatuje, že
otec je zdravý, v produktívnom veku, preto je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem
a tak si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v nezmenenom rozsahu. Súd prvého
stupňa skonštatoval, že otec dostatočne nepreukázal dôvodnosť pozastavenia živnosti, jedným z druhov
činností oprávnenia je montáž, údržba, oprava telekomunikačných zariadení, otec sám uviedol, že
túto činnosť vykonáva bezplatne pre obyvateľov bytového domu kde má kancelárie spoločnosť W., I..
s.r.o.. Otec tak na úkor výživy svojich detí poskytuje služby, ktoré by inak užívatelia museli platiť. Súd
prvého stupňa porovnal príjmy a výdavky z tejto činnosti, pričom otec stratový nebol. Okrem toho súd
prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že spoločnosť W. je podľa vyjadrenia otca, ako aj doložených
daňových priznaní stratová už od roku 2011, od kedy už nevykonáva v podstate žiadnu činnosť. Otec
nepreukázal súdu, že sa snažil nájsť si náhradný zdroj príjmu, napr. hľadaním si zamestnania tak, aby
mohol využívať prácu v obore svojho vzdelania. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v oblasti



v ktorej otec býva je rozvinutý priemysel ponúkajúci zamestnanie práve v obore, ktorý otec vyštudoval.
Súd teda prihliadol nie len na momentálne pomery a príjmy otca, ale tiež na príjmy potenciálne, ktoré
v prípade využitia svojich schopností, pracovných skúseností a možností môže dosahovať. Súd prvého
stupňa zároveň poukázal tiež na skutočnosť, že otec takmer rok aj napriek vedomosti o pretrvávajúcej
ekonomickej kríze preukázateľne nevyvinul úsilie zamerať sa na inú oblasť podnikateľskej činnosti,
pričom zo živnostenského oprávnenia vyplýva, že ho má udelené na rôznorodé druhy obchodnej
činnosti. Od poslednej úpravy sa zmenili aj pomery maloletých detí, keď maloletá R. nastúpila na prvý
stupeň základnej školy a D. na druhý stupeň základnej školy, čím sa zvýšili aj ich odôvodnené potreby.
Aj napriek tomu, že potreby detí sú vecne ohraničené schopnosťami a možnosťami rodičov, matka
svoju povinnosť plní, dokázala si nájsť prácu v inom obore ( má stredoškolské vzdelanie s chemickým
zameraním ) a vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti, takže jej v možnosti uplatniť sa na
trhu práce sú oproti otcovi obmedzené. Napriek zisteniu, že otec prispieva deťom aj mimo určeného
výživného finančne, či materiálne, obaja rodičia s deťmi trávia voľný čas, dovolenky, prázdniny, obaja
rodičia majú snahu poskytnúť a zabezpečiť deťom uspokojivý a šťastný život, otec podľa názoru súdu
prvého stupňa nevyužíva všetky svoje schopnosti tak, aby deti mali zabezpečené svoje potreby aspoň
v takej miere, ako ich mali pri podstatne nižšom veku.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Poukázal na to, že rozsah jeho starostlivosti o deti
možno porovnať s pojmom striedavá starostlivosť. Deti zvyknú tráviť každé druhé prázdniny, vianočné,
jesenné, jarné, veľkonočné u neho, stará sa o ne, okrem dvoch víkendov do mesiaca ešte ďalšie 3 dni
po dvakrát v mesiaci, za toto obdobie matka nemá s deťmi žiadne výlohy. Poukázal opätovne na to,
že jeho pracovné zameranie je sprostredkovanie obchodu materiálov v stavebníctve, čo bolo jedno z
odvetví, ktoré bolo ako prvé poznačené krízou. Čiastku XXX € na obidve deti, ktorú navrhuje je pre neho
maximálne prijateľná. Nejde mu o to, aby sa vyhol vyživovacej povinnosti, avšak nechce aby sa dostal
do situácie, že deti by nemohli ísť k nemu, pretože v čase, na ktorom sú dohodnutí sa nebude môcť
o deti peňažne postarať. Žiadal, aby súd zohľadnil všetky ostatné úhrady, ktoré platí pre deti naviac.
Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že na maloletého Branislava bude znížené výživné na
sumu XXX € mesačne a na maloletú R. na XX € mesačne, prípadne vec zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Matka navrhla potvrdiť
rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by
mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho dôvodmi, na
ktoré ako správne poukazuje.

Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že podmienkou pre
zmenu vyživovacej povinnosti je zmena pomerov. ako správne konštatoval súd prvého stupňa na strane
otca síce nastala zmena pomerov znížením jeho príjmu, avšak tiež konštatoval súd prvého stupňa,



že otec dostatočne nevyužíva svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie príjmu. Zmena pomerov
však nastala aj na strane detí, keďže od posledného určenia výživného uplynula doba ktorá má za
následok zvýšenie odôvodnených potrieb detí, už len nástupom na školskú dochádzku, či vyšší stupeň
školskej dochádzky. Skutočnosť, že otec si chce zachovať finančné prostriedky na zabezpečenie detí
mimo výživného, nemohol ani odvolací súd vyhodnotiť za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného. Aj kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného, keďže toto nie je v súlade
so záujmami detí.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1411205653

  1. 13. 11. 2012Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/216/2011 z 13. 11. 2012potvrdené
  2. 29. 7. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/623/2012 z 29. 7. 2013 (toto rozhodnutie)