Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/176/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411208569 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411208569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: J. C. W., P. M., K. V.G. B. X, K., proti odporcovi: Š. C., K. V. B. X, K., zastúpený Centrom právnej pomoci, Nám Slobody 12, Bratislava, o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave z 10.12.2012, č.k. 25C/229/2011-57, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave z 10.12.2012, č.k. 25C/229/2011-57, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky J. C. W., P.. M.U., G.. X.X.XXXX a odporcu Š. C., G.. X.X.XXXX, F. V. XX.XX.XXXX Z. K. - O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - O., vo zväzku XX, P. XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, 2, 3 a § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, a návrh bol podaný dôvodne. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu funkciu rodiny, nejedná sa o harmonické spolužitie, pričom príčinou rozvratu manželstva bolo fyzické a psychické násilie odporcu, ktorého sa dopúšťal na navrhovateľke. Súd neakceptoval návrh odporcu na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov, nakoľko tieto svedecké výpovede by nezmenili závery súdu ohľadom príčiny rozvratu manželstva. Súd poukázal na to, že schopnosti odporcu zabezpečiť potreby rodiny nie sú jediným predpokladom pre vytváranie harmonického spolužitia založeného manželstvom. Súd mal nesporne preukázané násilie a vulgárne správanie odporcu voči navrhovateľke, pričom vychádzal z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/189/2011, z ktorého vyplýva, že išlo o dlhodobé násilné správanie nielen vo vzťahu k navrhovateľke, ale aj ďalším osobám. Súd neuveril žiadnemu z tvrdení odporcu, že sa násilia voči navrhovateľke nedopustil a vychádzal z dôkazov a skutkových a právnych záverov súdu v trestnom konaní, o ktorých nemal pochybnosti. Manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal preukázané, že neplní svoj účel, a rozvrat medzi manželmi je tak vážny a trvalý, že nie je predpoklad obnovenia ich manželského spolužitia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napriek navrhnutým svedkom, ktorí boli nevyhnutní pre posúdenie celkového skutkového stavu, ich súd nevypočul. Navrhovateľka uviedla ako dôvody rozvratu manželstva skutočnosť, že odporca používal fyzické násilie a neustále ju sledoval. Odporca niekoľkokrát poukázal na to, že tieto tvrdenia navrhovateľky nie sú ničím podložené. Aj keď navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie, a toto konanie bolo právoplatne skončené, odporca vo veci trestného konania podal mimoriadny opravný prostriedok, a teda platí pravidlo prezumpcie neviny, a ani súd nemôže prihliadať na toto trestné konanie. Poukázal tiež na to, že ho navrhovateľka pravidelne navštevovala vo väzení. Podľa odporcu môže manželstvo účastníkov fungovať ďalej a môže plniť spoločenskú funkciu. Trvá na manželstve, nakoľko navrhovateľku miluje, chce jej pomôcť a chce zachrániť ich manželstvo tak, aby s ich deťmi začali žiť ako rodina. Je presvedčený, že manželka je stále pod vplyvom jej rodičov, ktorí boli proti uzavretiu ich manželstva. Pokiaľ by s nimi navrhovateľka nebola, ich manželstvo by bolo harmonické. Vytkol tiež súdu, že neskúmal psychický stav navrhovateľky a nepokúsil sa o zmier medzi účastníkmi, hoci súd by mal mať snahu manželstvo obnoviť, a nie ho rozviesť len na základe súhlasu navrhovateľky. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že s ním nesúhlasí. Navrhnutí svedkovia neboli nevyhnutní pre posúdenie stavu ich manželstva. Pani Kováčová nikdy nežila s nimi v spoločnej domácnosti. Je to len známa odporcu, s ktorou ju počas ich manželstva zoznámil, a u ktorej boli niekoľkokrát na návšteve doma a v práci. Táto pani bola aj u nich na návšteve asi len dvakrát. Informácie o ich spolužití mala prevažne len z informácií od odporcu. Navrhnutý svedok Čapkovič s nimi síce býval istý čas v spoločnej domácnosti, avšak chodieval do práce, a nikdy nebol prítomný pri ich konfliktoch. Ich manželstvo bolo zdanlivo pre okolie harmonické, pokiaľ bola navrhovateľka ochotná tolerovať odporcove násilie, ponižovanie a pravidelnú a dlhodobú neveru. Niekoľko rokov ju pravidelne podvádzal s pani J. O., a mal aj iné známosti, ktoré však nevie preukázať. Vie o nich z počutia a z rôznych náznakov v jeho správaní (podozrivé telefonáty neskoro v noci, SMS správy, neskoré príchody z práce domov bez náležitého vysvetlenia a podobne). Jej rozhodnutie podať trestné oznámenie a žiadosť o rozvod nebolo ovplyvnené žiadnou treťou osobou, bolo to iba jej rozhodnutie a nikto ju k tomu neprehováral ani nenavádzal. Po rokoch manželstva konečne nabrala odvahu urobiť niečo, aby zmenila svoj život. Čo sa týka trestnej veci, v dobe rozvodového konania mal súd k dispozícii právoplatný rozsudok krajského súdu. Opakovaná nevera, chorobná žiarlivosť, bránenie v stretávaní sa s inými osobami, bránenie vo vzdelávaní sa v jej profesii, sú však sami o sebe postačujúce dôvody na podanie žiadosti o rozvod. Je zdravotnou sestrou, a je zo zákona povinná sa sústavne vzdelávať, zúčastňovať sa prednášok, seminárov a školení, čo mala počas manželstva s odporcom zakázané. Jej návštevy odporcu v ústave na výkon väzby boli asi len 3, a to v období od jeho uväznenia v júni 2011 do konca augusta 2011, kedy tam chodila len ako sprievod jeho neplnoletej dcéry Patrícii, ktorej matka sa návštev odmietala zúčastňovať. Po začiatku školského roka však na návštevy prestala chodiť, pretože nebola ochotná ani oprávnená ospravedlňovať dieťa zo školy, a sama nemala záujem odporcu navštevovať. Nepravdivé je tvrdenie odporcu, že ju stále miluje. Iba ju využíva, a už počas návštev vo väzbe jej povedal, že rozvod nepripustí. Ako odsúdeného ho môže navštíviť iba rodinný príslušník, a jediným dospelým príbuzným je navrhovateľka. Deti, ktoré má s predchádzajúcou priateľkou, nie sú plnoleté, a tak pri návštevách odporcu potrebujú sprievod dospelej osoby. S plnoletými deťmi z prvého manželstva odporca neudržiaval celé roky kontakt. Navrhovateľka nemá s odporcom spoločné deti, a vzhľadom na ich predchádzajúce spolužitie, aj napriek popieraniu uvedených skutočností odporcom, nechce s ním mať už nič spoločné. Preto obnovenie manželstva neprichádza do úvahy. Čo sa týka jej psychického stavu, na depresiu sa lieči, ale ide o následok psychického a fyzického týrania zo strany odporcu. Odporca nedokáže prijať skutočnosť, že vo veci rozvodu ide o jej vlastné rozhodnutie, pretože počas spolužitia s ním nemala nárok na vlastný názor. Navrhovateľka nepovažuje za možné akékoľvek ďalšie spolužitie, ani kontakty s odporcom, a už vôbec nie obnovu manželstva. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky odporcu neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd len dodáva, že význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Pokiaľ teda mal súd prvého stupňa za dostatočne preukázané splnenie zákonných podmienok na rozvod manželstva účastníkov konania, nepochybil, ak návrhy odporcu na doplnenie dokazovania zamietol, pretože nebol viazaný návrhmi odporcu na vykonanie dokazovania a nebol povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Neobstojí ani námietka odporcu o porušení prezumpcie neviny vzhľadom na okolnosť, že podal proti trestnému rozsudku mimoriadny opravný prostriedok. Zásada prezumpcie neviny totižto znamená, že pokiaľ nie je obvinený právoplatne odsúdený, treba naň pozerať ako na nevinného. Súd konajúci vo veci rozvodu manželstva preto v žiadnom prípade nepochybil, ak pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/189/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. 1To/97/2012, podľa ktorého bol odporca uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke, a podľa ktorého bol uznaný vinným aj zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil voči Zuzane Furťovej, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody 13,5 roka nepodmienečne a bolo mu uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Vzhľadom na preukázané opakované fyzické a psychické násilie odporcu voči navrhovateľke, má navrhovateľka jednoznačne odmietavý postoj k obnove manželského spolužitia, a preto postup súdu podľa § 100 ods. 2 O.s.p. a snaha o zmierenie medzi účastníkmi by bola zjavne len formálnym úkonom súdu. Z obsahu spisu jednoznačne aj pre odvolací súd vyplýva, že požiadavky kladené zákonom pre rozvrat manželských vzťahov a umožňujúce rozvod manželstva sú dané. Manželstvo účastníkov konania už neplní ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní, a je len formálno- právnym zväzkom dvoch ľudí. Vzhľadom na vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi účastníkmi nie je možné manželské spolužitie obnoviť, aj keď odporca je presvedčený o opaku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 144 prvá veta O.s.p., nakoľko na postup podľa ust. § 144 druhá veta O.s.p. nebol dôvod. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.