Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/274/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411209587 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411209587.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I. M., T. U. XX, T., zastúpenom JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom Krížna 44, Bratislava, proti odporcovi: O.. C. R., T. R. XX, T., zastúpenom JUDr. Adriánom Suchánkom, advokátom so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, Z. W. XX.XXX,XX L. s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného J. T. O., W. C.I. XX.D. XXXX, Č..P.. XC/X/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov (prvostupňového) konania vo výške X,XX L. a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX L. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa D.. E. H., advokáta so sídlom v Bratislave, do troch dní. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške X,XX L. a trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX L. a navrhovateľovi ako aj odporcovi priznal vrátenie súdneho poplatku v sume XXX,XX L.. Konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XX.XXX,XX L. spolu s 8,5% úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, pričom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zobral návrh v časti týkajúcej sa sumy X.XXX,XX L. späť z dôvodu jej úhrady odporcom dňa XX.XX.XXXX a rovnako tak aj v časti týkajúcej sa úhrady sumy XXX,XX L. z dôvodov dôkaznej núdze. Následne podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti celej istiny, nakoľko odporca uhradil dňa XX.XX.XXXX aj časť istiny vo výške X.XXX,XX L.. Zároveň zotrval na uplatnenom úroku z omeškania predstavujúcom v číselnom vyjadrení spolu sumu X.XXX,XX L.. C. XX.XX.XXXX bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom zobral návrh v celom rozsahu späť z dôvodu úhrady celej žalovanej istiny, vrátane príslušenstva, odporcom. Pri posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že v danej veci sa nejedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by svedčili odporcovi, a na základe ktorých by bolo potrebné, aby bolo aplikované ust. § 150 ods. 1 Os.p., ktorý bol zákonodarcom primárne zavedený za účelom odstránenia neprimeraných tvrdostí voči účastníkom konania. Poukázal na to, že v zmysle právoplatných rozsudkov Okresného J. T. O. Č..P.. XXC/XXX/XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX I. S. P. J. R. T. Č..P.. XCo/XX/XXXX-XXX W. C. XX.XX.XXXX uhradil navrhovateľ odporcovi sumu vo výške XX.XXX,XX L., avšak plnenie poskytnuté navrhovateľom sa momentom zrušenia pôvodných právnych titulov (rozsudkov) stalo plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní nebol odporcom spochybnený, a teda nebol sporný, spochybnená bola len jeho výška, čo potvrdzuje aj samotný fakt, že odporca v priebehu konania uhradil žalovanú istinu spolu s príslušenstvom, okrem sumy XXX,XX L., v ktorej časti navrhovateľ zobral svoj návrh späť z dôvodu dôkaznej núdze. Navrhovateľ písomne vyzval odporcu listami zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX (pred podaním návrhu na začatie konania) na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo odporca počas konania taktiež nespochybnil, avšak k úhrade predmetnej sumy nedošlo. Navrhovateľ preto odôvodnene podal návrh na súd o vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže k úhrade žalovaného nároku dochádzalo zo strany odporcu postupne v priebehu konania, pri rozhodovaní o trovách vychádzal zo znenia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. veta druhá a zaviazal na ich náhradu odporcu. Ďalej konštatoval, že použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v tomto prípade neodôvodňuje ani majetková, sociálna, osobná či zárobková situácia a ani iné pomery účastníkov konania. Mal za to, že tento dôvod nie je daný ani charakterom tohto konania, ani charakterom procesnej situácie a samotné okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu nároku na súde nie je možné vyhodnotiť v prospech odporcu, keďže tento pohľadávku dobrovoľne neuhradil na základe výzvy navrhovateľa ani sčasti, a preto bol navrhovateľ nútený následne vymáhať túto pohľadávku súdnou cestou. Navrhovateľ vo svojich výzvach výslovne odporcu upozornil, že v prípade ak nedôjde z jeho strany k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia, bude si nárok vymáhať prostredníctvom súdov, čo so sebou prináša riziko navýšenia nákladov v podobe možnosti zaviazania odporcu súdom na úhradu trov konania, preto si odporca musel byť pri svojom správaní, ešte pred podaním návrhu na súd, vedomý tohto rizika. Dôvodil, že v prípade, že by s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia, došlo by k neprimeranej tvrdosti voči navrhovateľovi, ktorý úspešne uplatňoval svoj nárok v súdnom konaní a musel by tak znášať trovy vynaložené na uplatnenie svojho práva v podobe úhrady trov svojho právneho zastúpenia. O náhrade trov konania tak rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva pozostávajúcich zo sumy X,XX L., o ktorú bol navrhovateľovi krátený vrátený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX L., za šesť úkonov právnej služby, a to 1. prevzatie a príprava veci, 2. spísanie žalobného návrhu zo dňa XX.XX.XXXX, 3. vyjadrenie k odporu listom zo dňa XX.XX.XXXX, 4. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 5. podanie zo dňa XX.XX.XXXX, 6. vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX pri hodnote jedného úkonu právnej služby XXX,XX L. plus 2 x režijný paušál vo výške X,XX L. a 4 x režijný paušál vo výške X,XX L., všetko spolu s 20% DPH. Odmenu advokáta vyčíslil v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3,4,9 zák. č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania s poukazom na to, že pred pojednávaním uhradil navrhovateľovi sumu X XXX,XX L., ktorú mu navrhovateľ na základe právoplatného, a neskôr zrušeného rozsudku Okresného J. T. O. Č..P.. XXC XXX/XXXX K. I. Ď. J. XXXX,XX L., J. X XXX,XX L. I. následne dobrovoľne uhradil aj príslušenstvo vo výške X XXX,XX L.. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa žaloval nesprávnu výšku istiny a tým aj príslušenstva, a preto bol nútený sa brániť v konaní podaním odporu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc skutočnosť, že navrhovateľ nevzal späť návrh v časti istiny XXX,XX L. z dôvodu dôkaznej núdze, ale z dôvodu, že jeho námietka o výške uhradenej istiny bola správna, a teda navrhovateľ žaloval nesprávnu výšku istiny, hoci on úhradu istiny vykonal v priebehu súdneho konania, ale bezprostredne po ozrejmení jej výšky, a teda začatie súdneho konania nezavinil, pretože právny zástupca navrhovateľa žaloval nesprávnu výšku istiny a od začiatku mu odmietal predložiť dôkaz o presnej výške úhrad. Žiadal teda zohľadniť, že až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo ním prijaté plnenie dôvodné a v súlade s právoplatným rozsudkom Okresného J.C. T. O. Č..P.. XXC/XXX/XXXX. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že toto považuje v celom rozsahu za nedôvodné, založené na nesprávnom pochopení skutkových a právnych okolností prípadu. Zdôraznil, že odporca od začiatku, teda ešte pred podaním návrhu, musel poznať a aj poznal obsah svojich povinností, keďže predmetom návrhu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca v minulosti prijal a musel teda poznať aj jeho výšku. Poukázal na to, že odporca bol dňa XX. X. XXXX; teda vyše roka pred podaním návrhu; vyzvaný na dobrovoľnú úhradu, ktorú odmietol vykonať a z tohto dôvodu bol návrh podaný dôvodne, pričom úhradu istiny vykonal až v čase vytýčeného prvého pojednávania vo veci samej, a to len v dôsledku hrozby súdneho rozhodnutia, a to po dvoch rokoch od výzvy na dobrovoľné plnenie, pričom príslušenstvo pohľadávky uhradil až následne. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania (ust. § 212 ods.1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods.2 O.s.p.) po tom, ako odvolaniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p. vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa § 146 ods.2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodnosť podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný; dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Z hľadiska aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p., teda ak navrhovateľ vezme návrh späť, a nejde o prípad § 146, ods. 2 vety druhej, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, čím sa uplatní ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy XX.XXX,XX L. spolu s 8,5% úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom v priebehu konania zobral návrh v celom rozsahu späť, a to v časti o zaplatenie X.XXX,XX L. spolu s úrokom z omeškania z dôvodu ich úhrady odporcom, po podaní návrhu, a v časti týkajúcej sa sumy XXX,XX L. z dôvodu dôkaznej núdze. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania len v časti zastavenia konania čo do sumy X XXX,XX L. podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko v tejto časti bol zobratý návrh späť pre správanie odporcu po začatí konaní a v časti zastavenia konania o zaplatenie XXX,XX L. vznikol nárok na náhradu trov konania odporcovi, nakoľko v tejto časti platí v zmysle vety prvej § 146 ods. 2 O.s.p., že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Na základe uvedeného potom možno dovodiť „úspech“ navrhovateľa v dôsledku správania sa odporcu v rozsahu 93% oproti „úspechu“ odporcu v dôsledku zavinenia navrhovateľa v rozsahu 7%, čo predstavuje celkový „úspech“ navrhovateľa v rozsahu 86%. Navrhovateľovi teda po odpočítaní úspechu odporcu od jeho úspechu, vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86% z celkovo priznaných trov konania, čo predstavuje náhradu trov konania vo výške X,XX L. vzniknutých mu titulom kráteného súdneho poplatku za návrhu a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Použitie uvedeného ustanovenia zákona musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania. Zároveň má za cieľ motivovať účastníka k tomu, aby čo najskôr predkladal súdu rozhodujúce skutočnosti a dôkazy v záujme efektívneho, plynulého a hospodárneho priebehu konania, v opačnom prípade ho môže stíhať procesný následok v podobe nepriznania náhrady trov konania. Ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej situácie účastníkov), ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania. Pri okolnostiach na strane účastníka je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery u všetkých účastníkov konania. Treba tiež zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, ako aj prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní; neúspech účastníka konania však sám o sebe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Sociálnu situácia účastníkov je potrebné posudzovať komplexne. Pri druhom z uvedených dôvodov môžu nastať dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému druhu konania, resp. za určitej procesnej situácie. Okolnosti konkrétneho prípadu treba zvažovať nielen na strane toho, v prospech ktorého sa má uvedené ustanovenie použiť, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nemá byť priznaný aj so zreteľom na to, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, aj keď mal v konaní úspech (dopad na majetkové pomery oprávneného účastníka). V tomto smere sa súd prvého stupňa správne vysporiadal s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodovanie o trovách konania v danom prípade, s ktorého dôvodmi uvádzanými v napadnutom uznesení sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Skutočnosti uvádzané odporcom v podanom odvolaní z hľadiska splnenia predpokladov významných pre výnimočné uplatnenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neobstoja, a ani z obsahu spisu neboli zistené v danej veci žiadne iné skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na charakter konania a pomery účastníkov konania. Samotná skutočnosť, že návrh bol v časti o zaplatenie sumy XXX, XX L. nedôvodne podaný, sa prejavila vo výške priznaných trov konania navrhovateľovi, resp. v ich krátení v rozsahu úspechu odporcu v konaní, a nemôže byť preto považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa z hľadiska relevantných ustanovení zákona, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len v rozsahu, v ktorom bol navrhovateľom vzatý späť návrh pre správanie sa odporcu po jeho podaní (§ 220 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v rámci odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.