Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411209704 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411209704.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o t.č. plnoleté dieťa: T. X., B.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - H. X., X. V. X, X. a otec - J. X., X. L. XXX, C. J. W., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Hajdučík, s.r.o., Ľ.Fullu 3, Bratislava, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.12.2012, č.k. 25P/131/2011-308, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletého T. X., B.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk (XX,XX Q.) na sumu XXX euro mesačne od 01.08.2011, ktoré mu uložil platiť k rukám plnoletého T., vždy do 15-teho dňa v mesiaci, - zročné výživné za obdobie od 01.08.2011 do 05.12.2012 vo výške X.XXX,XX euro uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám plnoletého T. s tým, že otcovi do zročného výživného započítal sumu XXX,XX euro, - zamietol návrh otca na zníženie výživného, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 11C 251/1995-92 zo dňa 13.12.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2000, a to v časti výšky výživného pre t.č. plnoletého T., - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine po zistení, že naposledy bolo o výživnom pre t.č. plnoletého T. rozhodnuté vo februári 2000 ( pred viac ako 12 rokmi), kedy tento ešte nenavštevoval ani základnú školu. V ďalšom období skoro 13-tich rokov T. ukončil štúdium 1.stupňa základnej školy, následne aj 8-ročné gymnázium, v súčasnosti navštevuje vysokú školu a je nepochybné, že pomery na jeho strane sa niekoľkokrát výrazným spôsobom zmenili. V priebehu konania plnoletý Matej svoje výdavky preukázal listinnými dôkazmi - potvrdeniami o záujmovej činnosti, potvrdením triednej učiteľky o výdavkoch súvisiacich so školou, dokladmi o platbách úrazového poistenia, cestovného, ošatenia, ďalšími dokladmi súvisiacimi s jeho zdravotným stavom, s inými výdavkami ako napr. vodičským oprávnením, tanečným kurzom, prihláškami na vysokú školu a pod., ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako výdavky opodstatnené a nevyhnutné pre všestranný a riadny vývoj. Návrh na zvýšenie výživného považoval v celom rozsahu za dôvodný a mal za to, že určené výživné je primerané a zodpovedá jednak potrebám t.č. plnoletého Mateja, majetkovým pomerom oboch rodičov, ako aj ich schopnostiam a možnostiam. Súd prvého stupňa rozhodol o výživnom v určenej výške aj napriek tomu, že otec je od 14.2.2009 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi. Mal za to, že správanie sa otca je nezodpovedné, tento sa nedostatočným spôsobom snažil nájsť si zamestnanie, resp. nevykonával činnosť v rámci svojej živnosti, ktorou by dosiahol aspoň nejaký príjem. Mal za nepredstaviteľné, aby sa rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť, uspokojil iba s poberaním dávok v hmotnej núdzi. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa snažil od februára 2009 nájsť si zamestnanie, prípadne že má aktivity v rámci živnosti, resp. že mal vážne zdravotné dôvody, ktoré mu bránili pracovať v akejkoľvek oblasti. Pokiaľ ide o 3izbový byt v T. , ktorý otec vlastní od roku 2001 a v ktorom podľa jeho tvrdenia nebýva konštatoval, že jeho prípadným prenajatím nevyužil možnosť na získanie aspoň nejakých finančných prostriedkov a vzdal sa majetkového prospechu. Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že otec na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV o zrušení podielového spoluvlastníctvo rodičov k bytu na V. X P. X. a prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva matky získal dňa 02.09.2011 sumu XX.XXX,XX euro čo znamená, že má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol prispievať na výživu svojho jediného dieťaťa určenou sumou. Súd prvého stupňa neuveril otcovi, že peniaze získané od matky plnoletého odovzdal svojej priateľke, resp. časť minul, pretože o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz. Tvrdenia otca, ako aj Darovacia zmluva na byt P. T. podľa jeho názoru nasvedčujú tomu, že otec sa snaží seba vykresliť ako človeka nemajetného - otec sa účelovo sa zbavuje svojho majetku s cieľom nepodieľať sa na nákladoch a výdavkoch svojho t.č. už plnoletého dieťaťa, na výživu ktorého dlhodobo neprispieval ani určeným výživným a už vôbec nie niečím iným. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd prvého stupňa ustálil v súlade s návrhom dňom 01.08.2011. Keďže otec v období od 01.08.2011 do 05.12.2012 na výživu plnoletého T. prispieval nedostatočne, vznikol mu dlh vo výške X.XXX,XX euro, ktorý mu v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného súd otcovi započítal zaplatené výživné za označené obdobie vo výške XXX,XX euro. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec plnoletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že rozhodne o znížení jeho vyživovacej povinnosti na sumu vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa. V odvolaní poukázal na to, že je od roka 2009 nezamestnaný, finančne mu vypomáha jeho priateľka p. D., ktorej ako prejav vďaky daroval svoj byt v T.. Sumu XX.XXX,XX euro použil na úhradu svojich záväzkov a na rekonštrukciu bytu v T., ktorý sa nachádzal v zlom technickom stave. Od roku 2011 je práceneschopný a lieči sa na následky úrazu. Syn T. si podľa jeho názoru účelovo zvýšil svoje náklady, mohol by si popri štúdiu privyrábať a tak pomôcť svojim rodičom. V súčasnosti je nie z vlastnej viny v mimoriadne zložitej situácii a akékoľvek zvýšenie výživného by viedlo k jeho neschopnosti splácať výživné a k následnej trestnoprávnej zodpovednosti. K odvolaniu otec pripojil Darovaciu zmluvu zo dňa 06.11.2012, ktorou daroval p. H. D., bytom V. X, P. 3izbový byt č.22 na P. D. P. T. - L. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku. V priebehu odvolacieho konania otec oznámil, že dňa 04.03.2013 začal konanie o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 18.03.2013 mu bol od 22.mája 2012 priznaný invalidný dôchodok v sume XXX,XX euro mesačne, ktorý bol k 1. januáru 2013 zvýšený na sumu XXX,XX euro mesačne. Plnoletý T. X. odvolaciemu súdu v priebehu odvolacieho konania oznámil, že dňom 01.07.2013 ukončil vysokoškolské štúdium na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce s dohodnutou odmenou XX euro mesačne. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil otcovi s účinnosťou od 01.08.2011 povinnosť prispievať na výživu t.č. plnoletého T. mesačne sumou XXX euro, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jeho rukám, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného na T. X., B.. XX.XX.XXX ( ktorý v priebehu odvolacieho konania nadobudol plnoletosť ) z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú napadol odvolaním otec, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu prvého stupňa študujúceho v 1. ročníku Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave, tak aj v konaní zisteným majetkovým pomerom na strane otca ( povinného rodiča ). V nadväznosti na námietky otca týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvedených v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade, kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že otec v období od posledného súdneho rozhodnutia výrazne zmenil svoje majetkové pomery nadobudnutím 3 izb. bytu v T. - L. v roku 2001 a prijatím vyrovnacieho podielu v sume XX.XXX,XX euro za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v Bratislave v lete roku 2011, je aj podľa názoru odvolacieho súdu v jeho schopnostiach určené výživné uhrádzať. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že v priebehu odvolacieho konania sa stal otec poberateľom invalidného dôchodku a 3 izb. byt v T. L. bezodplatne daroval p. H. D. ( na ktorého rekonštrukciu podľa jeho vyjadrenia predtým použil časť z vyrovnacieho podielu v sume XX.XXX,XX euro ) , ako „ akt vďaky „ za poskytnutú starostlivosť. Je síce právom otca rozhodovať sa , ako naloží so svojim majetkom, avšak v prípade, ak má vyživovaciu povinnosť, je jeho povinnosťou nakladať s majetkom tak, aby sám seba neoberal o možnosť nadobudnúť z neho prospech, ktorý by bolo možné čiastočne použiť i v prospech osoby odkázanej na neho výživou. Preskúmavanie krokov povinného rodiča súdom pri rozhodovaní v otázkach výživného je právom a aj povinnosťou súdu, pre ktorého je podstatné zistiť objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné v určitej konkrétnej výške. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvého stupňa v tom, že z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti, že otec sa správaním k svojmu majetku, t. j. dlhoročným nevyužívaním 3 izb. bytu v T. L. ( kde sa fakticky trvale nezdržiaval), tvrdeným vynaložením nákladov na jeho „ nutnú“ rekonštrukciu ( ktoré však v konaní nepreukázal ) a následným bezodplatným darovaním tejto nehnuteľnosti, zbavil objektívnej možnosti plniť voči svojmu, t.č. plnoletému synovi vyživovaciu povinnosť. Správanie sa otca je zarážajúce i v tom, že na výživu syna uhrádzal od roku 1999 výživné vo výške XX euro mesačne ( určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.12.199, č.k. 11C 251/1995-92 ), iným spôsobom potreby syna neuspokojoval a ťarchu osobnej a finančnej starostlivosti o dieťa tým preniesol výlučne na matku Mateja. Pri prihliadnutí na takto zistené pomery otca je treba uviesť, že jeho tvrdenia o neschopnosti uhrádzať určenú výšku výživného nemajú potom žiaden odôvodnený základ. K plnoletým T. v priebehu odvolacieho konania oznámenej skutočnosti o tom, že prestal byť študentom Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave je treba uviesť, že táto skutočnosť nemá právny význam k posudzovaniu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v čase jeho vyhlásenia z dôvodu, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa ( § 213 ods.1 O.s.p.), keďže T. nadobudol v priebehu konania o zvýšenie výživného plnoletosť ( 21.07. 2011 ). Uvedené znamená, že ak by plnoletý T. i naďalej trval na platení vyživovacej povinnosti otcom ( z jeho oznámenia nie je zrejmé, či je i naďalej odkázaný výživou na rodičoch ), má otec možnosť samostatným návrhom podaným na miestne príslušnom súde žiadať o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k námietkam otca o nesprávnych skutkových záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K námietke otca, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2011 do 05.12.2012 vo výške 4.211,68 euro, s výrokom o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a s výrokom trovách konania ( § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. pri prihliadnutí, že toto konanie bolo začaté na návrh matky v čase podania návrhu neplnoletého dieťaťa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.