Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/10/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212010 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411212010.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti o maloletú S. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom P.O. XX, W., zastúpená Alegal & Partners, s.r.o., Galvaniho 17/C, Bratislava, a otec - P. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., zastúpeného JUDr. František Svatuška, advokát, Kukorelliho 1505/52, Humenné, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, o úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 15P/6/2011-141 zo dňa 31.10.2012, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: - zveril maloletú S.N. W., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia, - počnúc dňom 13.09.2011 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne k rukám matky, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca, - otcovi uložil povinnosť počnúc mesiacom december 2012 zaplatiť zročné výživné za obdobie od 13.09.2011 do 31.10.2012 vo výške X.XXX euro v pravidelných mesačných splátkach po 190 euro mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, pod stratou výhody splátok, - styk otca s maloletou upravil na každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9,00 hod. do 13,00 hod. tak, že v uvedený deň a hodinu si otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, - vo zvyšku návrhy rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zamietol, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania Výrok o zverení maloletej , jej zastupovaní a spravovaní jej majetku právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1,2,3 Zákona o rodine vychádzajúc zo zhodných vyjadrení sa rodičov v uvedených otázkach. Pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky ďalej zohľadnil okolnosť, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti je maloletá výlučne v jej osobnej starostlivosti a i to, že pre maloletú nie je vhodné meniť výchovné prostredie, v ktorom vyrastá. Výrok o úprave styku otca s maloletou odôvodnil § 25 ods. 2 Zákona o rodine pri zohľadnení, že od zániku spoločnej domácnosti bol jeho kontakt s dcérou veľmi sporadický, keď v záujme maloletej je, aby sa jej vzájomný kontakt s otcom postupne obnovil. Výrok o bežnom a zročnom výživnom právne odôvodnil § 62 ods. 1,2 ,3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine pri zohľadnení okolnosti, že otec si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnil len peňažným plnením vo výške XX euro mesačne, osobne sa o maloletú nestará a stretáva sa s ňou sporadicky. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že otec je schopný svojou prácou si zabezpečiť vyšší príjem ako je XXX euro brutto, keď túto okolnosť mal preukázanú z pracovnej zmluvy uzavretej v roku 2010 medzi otcom a Občianskym združením Q..I. Č. F.. Za nedôveryhodné mal tvrdenie otca o výške jeho súčasného príjmu a o nemožnosti sa zamestnať. Zohľadnil, že podľa vyjadrenia otca, otec od augusta 2010 zarábal sumu XXXX euro mesačne, v Dodatku k pracovnej zmluve je uvedený jeho príjem X.XXX euro mesačne, avšak v Daňovom priznaní za rok 2010 je uvedený jeho príjem v sume XXXX,XX euro ročne. Na základe uvedeného mal za nesporné, že aj pri príjme XXXX euro mesačne za obdobie od augusta 2010 do decembra 2010 bol príjem otca vyšší než celkový hrubý príjem deklarovaný v daňovom priznaní za celý rok 2010. Uzatvorenie pracovnej zmluvy s tímom Q. S. J. za situácie, kedy bola matka na rodičovskej dovolenke a pri existencii povinnosti splácať hypotekárny úver ( so splátkou vyššou ako spoločný príjem rodičov ) mal potom za nedôveryhodné. Neakceptoval ani tvrdenie otca o nemožnosti zamestnať sa, keď na jednej strane otec síce prezentoval záujem zamestnať sa zvyšovaním kvalifikácie externým štúdiom, na druhej strane mal preukázané, že otec sa zúčastňuje tréningov s tímom Q. S. J.. Podľa názoru súdu prvého stupňa za situácie, keď otec je nezamestnaný a má vyživovaciu povinnosť k maloletej je neakceptovateľné, aby sa zapájal do tréningového procesu profesionálneho tímu bez nároku na odmenu. Konštatoval, že otec nemá žiadne zdravotné problémy brániace mu zamestnať sa, je zdravý a samotná absencia maturitného vzdelania ešte neznamená nemožnosť sa zamestnať najmä v bratislavskom kraji. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil v konaní preukázané výdavky maloletej, okolnosť, že matka čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť nahrádza osobnou starostlivosťou a napokon to, že určenú sumu považoval za primeranú majetkovým a zárobkovým pomerom otca . O zročnom výživnom od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku súd ( pri zohľadnení zaplatenej sumy výživného otcom ) rozhodol súd prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p., kedy nie je v možnostiach otca dlžnú sumu zaplatiť jednorazovo. Pri určovaní výšky splátok ( XXX euro mesačne ) zohľadnil fakt, že otec okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť a i to, že je v možnostiach a schopnostiach otca uvedenú sumu uhrádzať. Návrh matky na zaplatenie spätného výživného zamietol pre nepreukázanie existencie žiadnych dôvodov osobitného zreteľa pre rozhodnutie podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti výrokom o bežnom a zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, poprípade aby ho zmenil tak, že mu uloží platiť výživné na maloletú vo výšku 26,65 euro mesačne a zročné výživné mu povolí splácať v mesačných splátkach v rovnakej výške spolu s bežným výživným. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a tým, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V rozhodnutí pri určovaní výšky výživného neuviedol, akú výšku mesačných výdavkov pre mal. Terezu považoval za skutočne vynaložené a reálne , z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe akých skutočností , úvah a v akej výške súd ustálil výšku mesačných výdavkov maloletej, kedy tieto nepreskúmal ani s ohľadom na to, či sú nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletej. Nezaoberal sa ani tým, či výška týchto výdavkov vzhľadom na vek dieťaťa je skutočne reálna a primeraná, a to aj s prihliadnutím na reálne možnosti rodičov ( navrhovateľka v konaní dokladovala, že zarába mesačne sumu XXX eura). Podľa názoru otca súd prvého stupňa pri rozhodovaní o určovaní výšky výživného nevychádzal z jeho reálnych zárobkových možností, keď svoj príjem ako profesionálny volejbalista nevie ovplyvniť a nevie si nájsť iné vhodné zamestnanie i vzhľadom na absenciu maturitného vzdelania. Okolnosť, že nemá žiadne zdravotné problémy je jednostranná a ničím nepodložená, nakoľko má dlhodobo problémy s kolenom a koncom mesiaca november 2012 by sa mal podrobiť operácii, aby sa mohol naplno venovať volejbalu. Súd nezohľadnil pri určovaní výživného ani skutočnosť, že je toho času nezamestnaný, nemá pravidelný príjem, eliminoval svoje výdavky na minimum , pričom pri krytí jeho základných životných potrieb mu pomáhajú jeho blízki . Vzhľadom na uvedené mu jeho momentálna nepriaznivá ekonomická a sociálna situácia neumožňuje platiť výživné v súdom stanovenej výške, ktorá ďaleko presahuje sumu 30 % životného minima. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť dôvodiac tým, že výšku svojich príjmov a výdavkov v priebehu konania riadne podložila dostupnými podkladmi. O dcéru sa stará sama, musí skĺbiť starostlivosť o ňu s pracovnými možnosťami, snaží sa maximálnou mierou zaobstarať si postačujúci príjem na krytie nutných výdavkov. Otec sa s dcérou vôbec nestretáva, neprejavuje o ňu žiaden záujem, na úhrade nákladov na jej výchovu a výživu (vrátane darčekov k sviatkom ) sa podieľa iba sumou minimálneho výživného, ktoré uhrádza veľmi nepravidelne. Otec v priebehu konania ani na výzvy súdu svoje príjmy a výdavky riadne nešpecifikoval a nepreukázal. S cieľom minimalizovať výšku výživného v konaní uvádzal, že je nezamestnaný, ako je tomu údajne i v súčasnej dobe. Jeho tvrdenia, že si snaží hľadať zamestnanie sú účelové, keď túto okolnosť v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Z priložených internetových záznamov je jednoznačne zrejmé, že odporca naďalej pôsobí ako profesionálny hráč vo volejbalovom teame Q. S. J. W.. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti výroku o určení výživného a nadväzujúcemu výroku o zročnom výživnom nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu rodičov na úpravu rodičovských práv a povinností, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového súdu, v ktorých počnúc dňom 13.9.2011 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej S. W.G., A.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro mesačne a počnúc mesiacom december 2012 pod stratou výhody splátok povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od 13.9.2011 do 31.10.2012 vo výške X.XXX euro mesačnými splátkami v sume XXX euro. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam otca o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výške výživného a zročného výživného dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o výške bežného a naň nadväzujúceho výroku o zročnom výživnom za obdobie od 13.9.2011 do 31.10.2012 nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti a nadväzujúcom výroku o zročnom výživnom, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Je treba uviesť, že v posudzovanom prípade pri zohľadnení skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca nezohľadňoval jednak otcom prezentované majetkové a zárobkové pomery na jeho strane, ako i okolnosť, že otec maloletej bol odo dňa 13.6.2012 zaradený do evidencie nezamestnaných vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Je treba uviesť, že táto úvaha súdu prvého stupňa ( s ktorou sa v plnej miere stotožňuje i odvolací súd ) vyplýva z veľmi dôsledného vyhodnotenia skutkového stavu zisteného dokazovaním vykonaným v priebehu konania i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov ( § 120 ods.2 O.s.p.), kedy náklady prezentované otcom v priebehu konania ( napr. v podaní zo dňa 18.9.2012) vynakladané ním na bývanie ( vrátane splátok hypotekárneho úveru ), telefonovanie, stravu, dopravu a telefón sú v rozpore s výškou príjmu, ktorý otec v konaní deklaroval. Vo vzťahu k otcom prezentovanej nezamestnanosti ( ktorá je však v rozpore s matkou doloženými listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že v jesenných mesiacoch roka 2012 bol otec v zostave teamu Q. S. J. ) je treba uviesť, že táto sama osebe nemusí automaticky znamenať vyhoveniu návrhu otca na určenie výživného vo výške XX,XX euro. V tomto smere poukazuje na to, že je síce právom rodiča rozhodovať o forme a spôsobe svojho uplatnenia sa na trhu práce, je však zároveň jeho povinnosťou postupovať tak, aby dokázal zabezpečiť svoju vyživovaciu povinnosť osobám odkázaných na neho výživou. Z listinných dokladov predložených otcom maloletej v konaní pred súdom prvého stupňa je možné vyvodiť iba písomný záujem otca o výkon určitých pracovných pozícií, avšak nevyplýva z nich jeho skutočný aktívny záujem o výkon práce, t.zn. či sa otec maloletej zúčastnil pohovorov, resp. či potencionálnym zamestnávateľom skutočne predložil nimi požadované doklady. Je treba uviesť i to, že otec maloletej od rozpadu spoločnej domácnosti rodičov prenášal ťarchu jednak osobnej, ale i finančnej starostlivosti o maloletú na matku dieťaťa, keď jeho finančné príspevky ( v sume necelých XX euro mesačne ) a sporadické materiálne darčeky nemôžu, vzhľadom na výšku bežných životných nákladov maloletej súvisiacich so zabezpečením bývania, stravy, lekárskej starostlivosti, ošatenia, materskej školy, ale i rozvíjania jej aktivít, postačovať na uspokojenie ani tých najzákladnejších potrieb maloletej dcéry. Je povinnosťou otca ( pri nepreukázaní zdravotných prekážok brániacich mu zapojiť sa do pracovného procesu ) v pracovnej oblasti vyvíjať aktivity, z ktorých by dosahoval finančný výnos postačujúci nielen na zabezpečenie jeho potrieb, ale i potrieb maloletej dcéry. I v prípade, ak by otcovi bránili vo výkone práce objektívne prekážky, bol by povinný zredukovať svoje vlastné potreby ( napr. náklady na motorové vozidlo, telefón ) v prospech zabezpečenia základných potrieb maloletej dcéry, o ktorú sa zatiaľ inou formou nestará. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvého stupňa je treba uviesť, že táto vychádza zo zistených potrieb maloletej ( doložených listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu ) a zároveň rešpektuje a zohľadňuje fakt, že matka maloletej vzhľadom na ešte útly vek dieťaťa časť svojej vyživovacej povinnosti nahrádza nepretržitou osobnou starostlivosťou o maloletú, keďže otec svoj styk s dcérou realizuje v minimálnej miere. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch o výške vyživovacej povinnosti otca, ako i vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 13.9.2011 do 31.10.2012 podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.