Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/599/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411214248 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411214248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. K. Ď., R.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - E. Ď., bytom S. X, D., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahoráková & Partners, s.r.o. Krasovského 13, Bratislava, a otec - N. F., trvale bytom W. XX, N., t.č. bytom T. P., T., A. XX, Í., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.10.2012, č.k. 25P/34/2012-103, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti vo výroku o zročnom výživnom m e n í tak, že zročné výživné na maloletého K. K. Ď., R.. XX.XX.XXXX za obdobie od 31.10.2011 do 01.10.2012 v celkovej sume X.XXX euro sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K. K. Ď., R.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX euro na sumu XXX,-€ mesačne, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 31.10.2011, - zročné výživné za obdobie od 31.10.2011 do 01.10.2012 vo výške X.XXX euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX euro spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, - deklaroval, že do zročného výživného otcovi započítal sumu XXX euro, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 9C 200/2004-657 zo dňa 01.12.2009, a to v časti výšky výživného, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.2,3,4,5, § 63 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine , keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého Martina Michala právoplatne rozhodnuté 31.07.2010 v rámci konania o určenie otcovstva, t.j. pred 2 rokmi - v čase tohto rozhodnutia maloletý nenavštevoval základnú školu, pričom v súčasnosti už je v 2.ročníku. Mal za nepochybné, že nástupom maloletého na základnú školu došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, čoho dôsledkom bolo zvýšenie jeho výdavkov a nákladov. Zároveň mal za preukázané, že maloletý má pretrvávajúce vážne zdravotné problémy, v dôsledku ktorých má zvýšené výdavky . Návrhu matky požadujúcej zvýšenie výživného na sumu XXX euro nevyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že príjem otca maloletého sa nepodarilo zistiť. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd prvého stupňa potom vychádzal len z predpokladu, že otec ako vyučený čašník - kuchár, má možnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia výživné platiť ( otec dlhodobo žije v zahraničí). Z dokazovania mal preukázané, že otec v minulosti v zahraničí riadne pracoval a dosahoval príjem asi X.XXX euro mesačne z čoho usúdil, že je schopný aj v súčasnosti prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným, primeraným k veku a potrebám dieťaťa. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd prvého stupňa ustálil dňom podania návrhu, t.j. 31.10.2011. Vzhľadom k uvedenému vznikol otcovi maloletého na výživnom za obdobie od 31.10.2011 do 01.10.2012 dlh vo výške X.XXX euro, ktorý mu súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať v primeraných mesačných splátkach s tým, že do zročného výživného otca započítal zaplatené výživné, ktoré uhradil dňa 16.1.2012 vo výške XXX euro. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého odo dňa podania návrhu na sumu XXX euro a povinnosť zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že otec sa dlhodobým pobytom v Írskej republike usiluje o vyhýbanie sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Otec je vyučený čašník - kuchár s dlhoročnou praxou , znalosťou anglického jazyka s tým, že predpokladaný mesačný príjem v Bratislave predstavuje sumu XXX O. X.XXX euro, nehovoriac o všimnom od zákazníkov. Otec je navyše vlastníkom nadštandardného 4 izbového bytu v novostavbe, ktorý neužíva. Aj keď jeho majetkové pomery v Í. nie sú známe je zrejmé, že tie, ktoré má vytvorené na území Slovenska sú dostatočné pre uskutočnenie záveru, že má možnosti a majetkové pomery na to, aby na výživu svojho ťažko chorého syna prispieval sumou aspoň XXX euro mesačne. Matka nesúhlasila s povolením akýchkoľvek splátok zročného výživného dôvodiac tým, že výživné má spotrebný charakter a je potrebné dbať na to, aby bolo splatené čím skôr. Otec a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti zamietajúcemu výroku rozsudku a výroku o zročnom výživnom nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vo vzťahu k námietkam matky uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel k úvahe o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ( s účinnosťou od 31.10.2011 na sumu XXX euro mesačne ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní vo vzťahu k v napadnutom rozhodnutí určenej výške výživného nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa jednak určenia zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ( 31.10.2011 ), ako i jej výšky ( XXX euro mesačne ). Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola otcovi s účinnosťou od 31.10.2011 zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému na sumu XXX euro mesačne, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k ustáleniu zmeny pomerov a i výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ). Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého K. K., R.. XX.XX.XXXX, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V, ktorý rozsudkom zo dňa 01.12.2009, č.k. 9C 200/2004-657 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.06.2010, č.k. 14Co/79/2010, 14Co/242/2010-741 určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého od 01.06.2009 na sumu 100 euro mesačne ( v časti výživného nadobudol rozsudok právoplatnosť 16.08.2010). Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že za zmenu pomerov zistenú z dokazovania vykonaného v konaní považoval nástup maloletého do základnej školy a potreby vyplývajúce z naďalej pretrvávajúceho vážneho zdravotného postihnutia dieťaťa. Vychádzajúc z obsahu spisu je treba konštatovať i to, že zdravotné postihnutie maloletého vyžadujúce si zvýšené finančné náklady, ako i matkou deklarované majetkové pomery otca ( vlastníctvo nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území C. nadobudnutej na základe Zmluvy o prevode podľa C.-XXXXX/XX zo dňa 06.03.2008 ) bolo vzaté v úvahu už pri rozhodovaní súdu o poslednej úprave výživného. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa bežného výživného podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, v ktorom určil zročné výživné otca za obdobie od 31.10.2011 do 01.10.2012 v správnej výške X.XXX euro je treba uviesť, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 160 ods.1 O.s.p.). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu tohto konania nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným, t.j. v tomto prípade maloletému dieťaťu cestou matky boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorého mu vznikol nárok za minulé obdobie vyplácané neprimerane dlhé obdobie ( v danom prípade dva roky ). Na základe týchto úvah odvolací súd s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zročného výživného tak, že otcovi povolil zročné výživné splácať v mesačných splátkach v sume XXX euro mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletého , pod následkom straty výhody splátok. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.