Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/179/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411214672 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411214672.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q. W. U., U..G..C.., so sídlom: Ú. X, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava, proti odporkyni: H. J., bytom T. XX, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Z. na C. C. U. V., IČO: XX XXX XXX, B.. I. X, L., zast. advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie istiny 3.838,66 EUR s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v časti týkajúcej sa trov konania zo dňa 21. novembra 2012, č.k.: 8C 20/2012-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e. Vedľajší účastník je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi vo výške 94,03 EUR účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a nepriznal odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vedľajší účastník na strane odporcu účinne vzniesol námietku premlčania a táto bola vznesená dôvodne. Ako to vyplynulo z vykonaných dôkazov k zosplatneniu celého úveru došlo dňom 25.10.2005, kedy sa stala splatnou celá uplatnená pohľadávka. Nasledujúcim dňom potom začala plynúť premlčacia doba, pričom tá uplynula dňa 26.10.2008. Návrh bol doručený až dňa 14.11.2011, teda až po márnom uplynutí premlčacej doby. Keďže si navrhovateľ uplatnil premlčané peňažné nároky a vedľajší účastník toto premlčanie namietol, žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že odporca bol v konaní úspešný, teda boli splnené predpoklady na to, aby mu súd priznal náhradu trov konania, keďže mu však žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi uviedol súd, že vo všeobecnosti sú vytvorené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, nakoľko vystupoval na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný. Poukázal na to, že jedným z predpokladov priznania trov konania úspešnému účastníkovi je ich účelnosť. Vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, že po zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie je možné považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie jeho práv, resp. práv odporcu, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval z dôvodu, že ide o Z. na C. C. U. V. podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je účelom zriadenia takejto právnickej osoby, okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasti v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv, vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva s tým, že predpokladom pre zápis združenia je aj to, že aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.) a z týchto oprávnení združenia vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Poukázal na skutočnosť, že reálne naplnenie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (V.:/..A..S.-V.), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení, za vedľajšieho účastníka, je okrem iných oprávnená konať navonok aj Y.. N. Š., teda osoba s právnickým vzdelaním. Uviedol, že aj takéto združenie sa môže v postavení vedľajšieho účastníka konania dať zastúpiť v konanú advokátom, avšak náhradu za takéto zastúpenie v prípade subjektu, ktorý vznikol z práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Mal za to, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu vedľajšieho účastníka prejednávaná vec predstavuje celkom jednoduchý spor, pričom naviac rovnakých resp. obdobných sporov sa vedľajší účastník zúčastňuje v mnohých iných prípadoch. Ďalej poukázal na to, že vedľajší účastník, v zastúpení advokátom, v jedinom písomnom podaní, ktoré súdu doručil, okrem námietky premlčania neuvádza žiadne konkrétne námietky alebo skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na túto konkrétnu vec, ale predstavujú iba výpočet všeobecne formulovaných tvrdení obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho účastníka. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník z dôvodu, že uznesenie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol ho v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania v sume 356,93 EUR a odvolacieho konania v sume 94,03 EUR na účet právneho zástupcu. Uviedol, že v danej veci súd zamietol žalobu z dôvodu, že prihliadol na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesol v prospech odporkyne podaním zo dňa 22.03.2012. Mal za to, že súd prvého stupňa správne pričítal právne účinky takejto námietky a výrok vo veci samej aj erudovane odôvodnil. Uviedol, že v úplnom kontraste s výrokom vo veci samej je výrok o nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko práve procesným úkonom vedľajšieho účastníka - námietkou premlčania sa súd náležite zaoberal, vyhodnotil ju ako účinnú a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Mal za to, že práve v tomto prípade sa ukázalo, že bez jeho intervencie by žalovaná spotrebiteľka bola zaviazaná platiť premlčanú pohľadávku. Poukázal na to, že napĺňa vysoké ciele politiky EÚ pri ochrane spotrebiteľa podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 38 Charty základných práv EÚ, a preto by mal súd ako súčasť orgánu štátnej moci by mal podporovať práve takéto aktivity v prospech spotrebiteľov a nechrániť hospodárske záujmy navrhovateľa, ktorý ako súčasť gigantickej nadnárodnej inkasnej spoločnosti doslova zahlcuje slovenské súdy desaťtisíckami žalôb o premlčané pohľadávky, ale taktiež o pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok a po použití nekalých obchodných praktík. Uviedol, že navrhovateľ si je vedomý tejto svojej činnosti, a preto často berie svoje žaloby späť a konania žiada zastaviť. Mal za to, že prvostupňový súd nekriticky prevzal právnu argumentáciu navrhovateľa o tom, že združenie musí byť dostatočne kvalifikované personálne aj materiálne a „dokonca“ je v jeho radoch jedna členka s titulom JUDr. ktorá však právnu prax vôbec nevykonáva. Podľa jeho názoru ide o absurdné argumenty, ktoré sú v priamom rozpore s rovnosťou účastníkov, ústavným princípom práva na právnu pomoc a jemu korešpondujúceho práva na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore. Konštatoval, že podstatne prevažujúca súdna prax rozhoduje o trovách aj pri vedľajšom účastníctve zákonne a správne, pričom jedinou výnimkou je rozhodovacia prax bratislavských okresných súdov, ale aj Krajského súdu v Bratislave. Uviedol, že občiansky proces je vedený zásadou úspechu vo veci v súvislosti s náhradou trov, tak prečo by navrhovateľ nemal byť zaviazaný na trovy, ktoré zavinil, keďže podal žalobu o premlčaný nárok, pričom sa spoliehal, že spotrebiteľka premlčanie nenamietne, čo by sa mu istotne aj podarilo nebyť jeho vstupu do konania. Na záver dodal, že už nebude viac poukazovať na príslušné právne normy, ani na mnohopočetnú judikatúru odvolacích súdov a ani na ústavný rozmer práva na právnu pomoc, ktorá je súdu iste známa z jeho obsiahlych písomných elaborátov. Uviedol, že toto odvolanie chcel koncipovať ako námet na zamyslenie, či podobná rozhodovacia línia súdov je v súlade so zákonom, morálkou a spravodlivosťou. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, nakoľko podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Z vlastných skúseností mal vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Uviedol, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Dovolil si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Uviedol, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou trov konania poukázal na ustanovenie § 137 O.s.p., avšak podľa navrhovateľa združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zastával názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 94,03 EUR s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 84,65 EUR s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,37 EUR s DPH. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako môže súd priznať náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným konaním a účelne. V danej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 3.838,66 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 uzavretej s postupcom - P. Ú. X., H..U... Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním doručeným súdu 13.02.2012, ktorým požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.03.2012 vzniesol námietku premlčania a vyčíslil si doteraz vzniknuté trovy konania. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 8C 20/2012-59 zo dňa 24.10.2012 zastavil konanie v časti istiny 19,30 EUR, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9,76 EUR spolu s úrokmi z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 12.01.2010 až do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvého stupňa v danej veci konštatoval, že odporca bol v konaní úspešný a boli splnené podmienky na rozhodnutie o trovách podľa 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ bol v predmetnom konaní neúspešný a je preto povinný nahradiť jeho účelne vynaložené trovy. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie k návrhu zo dňa 22.03.2012. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej. Z uvedeného vyplýva že odporca ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka na svoju ochranu v tomto spore, nakoľko o prebiehajúcom konaní nemá žiadnu vedomosť a teda nemá vedomosť ani o tom, že v konaní na jej strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné Združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov Združenia (§ 9) konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, v danej veci podľa zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03, v ktorom tento súd konštatoval, že nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Zároveň je nutné uviesť, že aj presvedčenie vedľajšieho účastníka, prezentované v jeho odvolaní v tejto právnej veci, ale aj v obdobných sporoch, ako je odvolaciemu súdu už z jeho rozhodovacej činnosti známe, týkajúce sa tvrdenia, že jeho vstup do konaní, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoje premlčané pohľadávky a nerešpektuje premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka, je zavádzajúce, nakoľko podať návrh na súd je rýdzo dispozitívnym právom navrhovateľa toho - ktorého konania a týmto návrhom je až súd povinný sa v konaní vysporiadať a o ňom rozhodnúť, pričom prvostupňový súd v danej veci rozhodol tak, že žalobu zamieta z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko odporca bol v konnaí úspešný a preto odporcovi vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi však, ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov konania priznal odmenu za 1 úkon právnej služby - odvolanie á 84,65 EUR s DPH (1/2 úkonu právnej služby za podané odvolanie), 1 x 9,37 EUR s DPH režijný paušál, spolu v sume 94,03 EUR s DPH. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.