Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215020 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411215020.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: I. J., F.. XX.XX.XXXX, bytom U., B. X, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, Mierová 87 Humenné, Mäsiarska 17 Košice, proti odporkyni: C. H., F.. XX.XX.XXXX, študentka, bytom T. T. XX, o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.09.2012, č.k. 13P/230/2011-111, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného od 01.05.2010 na 30% zo sumy životného minima a v konaní plne úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania ( § 142 ods.1 O.s.p.). Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3,4,5, § 78 ods.1,2,3 Zákona o rodine, keď za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúcu zníženie výživného neposúdil okolnosť, že navrhovateľovi dňa 25.06. 2011 pribudla vyživovacia povinnosť k synovi D. a od 01.05.2012 je jeho príjmom rodičovský príspevok. Mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16C 107/09-50 zo dňa 28.05.2009 ( právoplatným 25.06.2009 ) bolo manželstvo rodičov odporkyne rozvedené, na čas po rozvode bola vtedy maloletá C. J., F.. XX.XX.XXXX zverená matke a navrhovateľ ( otec odporkyne ) sa zaviazal platiť výživné vo výške XXX euro mesačne. V tom čase maloletá C. navštevovala 1.triedu gymnázia, mala zdravotné problémy, trpela alergiou, atopickým exémom, nosila okuliare, zubný strojček. Jej matka sa po dlhodobej nezamestnanosti zamestnala 15.04.2009 a jej príjem činila minimálna mzda, odporca bol živnostník, za rok 2008 stratu nevykazoval, rodičia boli bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Dokazovaním ďalej zistil, že odporkyňa v školskom roku 2011/2012 zmaturovala na gymnáziu L. Sáru v Bratislave a v školskom roku 2012/2013 je študentkou 1.ročníka denného štúdia UK v Bratislave Právnickej fakulty. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ v priebehu konania riadne nezdokladoval dôvodné zmeny na jeho strane a ani to, že nie je v jeho možnostiach naposledy určené výživné odporkyni riadne uhrádzať. Jeho vyživovaciu povinnosť musí rešpektovať i jeho manželka, ktorá namiesto materskej dovolenky začala riadne pracovať a ktorej príjem predstavuje sumu 1.500 euro mesačne. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ odôvodňujúc tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zistil skutkový stav veci nevykonaním navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 písm. d/, f/, c/ O.s.p.). Súd prvého stupňa neakceptoval výsledky vykonaného dokazovania, keď jeho výsledky preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť doposiaľ určené výživné pre maloletú dcéru Dominiku. Jeho jediným príjmom, ktorý v konaní aj preukázal, je v súčasnosti rodičovský príspevok, ktorý poberá na mladšieho syna. Z právneho záveru súdu prvého stupňa je zrejmé, že tento sa nezaoberal konkrétnym meritom veci a skúmaním relevantných dôkazov ním predložených na posúdenie jeho schopností a možností platiť výživné. Súd prvého stupňa ním predložené relevantné dôkazy do spisu prehliadal, čím výraznou mierou hmotnoprávne pochybil a vydal nedôvodné rozhodnutie. V súčasnosti nie je v možnostiach jeho a ani jeho rodiny uhrádzať výživné vo výške XXX euro mesačne. V rozhodnutí napokon odvolateľ uviedol, že konštatovaná okolnosti o tom, že neuniesol dôkazné bremeno je v rozpore s hmotným právom, keďže v priebehu konania jasne a zreteľne všetkými dôkazmi preukazoval jeho tvrdenia o nemožnosti a neschopnosti platiť určené výživné. Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že tento jej za obdobie posledných štyroch rokov uhradil titulom výživného dňa 15.11.2012 len sumu XX euro. Navrhovateľ síce poukazuje na výšku nákladov seba a svojej rodiny, avšak neuvádza kde a ako má ona uhrádzať náklady súvisiace so štúdiom na vysokej škole. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 62 ods.1,2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 78 ods.1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti naposledy mu určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.05.2009, č.k. 16C/107/09-50 v sume 300 euro mesačne. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zníženie výživného na odporkyňu naposledy určeného navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.05.2009, č.k. 16C/107/09-50 ( na sumu XXX euro mesačne ) z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb odporkyne a z hľadiska schopností a možností jej rodičov. Je treba sa zhodnúť s v rozhodnutí jasne prezentovaným podstatným právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý v konaní preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľa ( dňa 25.06.2011 narodenie syna Jakuba, od 01.12.2012 pozastavenie živnostenského podnikania a od 25.04.2012 nástup na rodičovskú dovolenku ) neposúdil za takú podstatnú zmenu, ktorá by s prihliadnutím na ostatné zistené skutkové okolnosti prípadu ( majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa a jeho manželky, od 01.09.2012 denná forma štúdia odporkyne na Právnickej fakulte UK v Bratislave ) odôvodňovala zníženie výživného navrhovateľa na ním požadovanú sumu vo výške 30% zo sumy životného minima. Je síce nepochybným osobnostným právom navrhovateľa založiť a rozšíriť si rodinu, avšak tento životný krok nie je možné chápať ako i jeho právo znižovať životnú úroveň odporkyne a prenášať ťarchu uspokojovania jej potrieb v období veľmi dôležitom pre jej budúce pracovné uplatnenie sa výlučne na druhého rodiča. Súčasné majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa poberajúceho len dávku rodičovského príspevku nie je preto možné v súvislosti s posudzovaním uplatneného nároku chápať oddelene od posudzovania zárobkových a majetkových pomeroch manželky navrhovateľa. Je treba uviesť, že v konaní zistené majetkové a zárobkové pomery rodiny odporcu i pri zohľadnení pribudnutej vyživovacej povinnosti navrhovateľa k synovi a vyživovacej povinnosti jeho manželky k dcére T. T., F.. XX.XX.XXXX mu umožňujú naposledy určené výživné odporkyni uhrádzať. Pre úplnosť je treba uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo i to, že navrhovateľ ani do času ním tvrdenej zmeny pomerov na jeho strane odporkyni naposledy určené výživné riadne neuhrádzal. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o trovách konania ( § 142 ods.1 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p., keďže odporkyňa si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a trovy odvolacieho konania jej z obsah spisu ani nevyplývajú. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.