Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/585/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412201495 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412201495.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: T. V., bytom X. X, X., t.č. bytom W. XX, X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Majeríková, Koštial, Turčan & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti odporcovi: L. V., bytom X. X, X., zastúpeného JUDr. Richardom Dantsitsom, bytom Suchohradská 8, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletej L. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislave, Vazovova 7/A, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.09.2012, č.k. 25P/29/2012-50, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - W. P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XX. Maloletú L. V., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Patrície mesačne sumou 100 euro, počnúc od právoplatnosti rozsudku k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Styk matky s maloletou upravil neobmedzene a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania ( § 144 ods.1 O.s.p.). Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, § 24 ods.1 Zákona o rodine, ust. § 113 ods. 1 O.s.p. a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. V časti konania o úprave práv a povinností manželov k maloletému dieťaťu z manželstva na čas po rozvode, ktoré je podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. spojené s konaním o rozvod manželstva, zveril v súlade so zisteným názorom maloletej ( kopírujúceho viacročný faktický stav v otázke starostlivosti ) maloletú Patríciu do osobnej starostlivosti otca. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd považoval sumu XXX euro na maloletú za primeranú vzhľadom na jej vek a potreby, ako i na v konaní zistenú výšku príjmu oboch rodičov ( za obdobie od januára 2012 do mája 2012 matka dosahovala priemerný príjem vo výške XXX,XX euro netto a otec vo výške XXX,XX euro ). V rozhodnutí s použitím ust. § 144 prvá veta O.s.p. nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania. Proti výroku rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka ( matka ) žiadajúc, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že maloletú L. V., nar. XX.XX.XXXX zverí na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú maloleté dieťa zastupovať pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok, a to v časových intervaloch od 1. do 15. dňa v kalendárnom mesiaci a od 15. do posledného dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že otcovi zároveň uloží povinnosť prispievať na výživu mal. L. výživné vo výške XXX euro mesačne. Odvolateľka namietala, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že neaplikoval právnu normu, ktorú aplikovať mal ( § 24 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine ) a ustanovenie § 24 ods. 4 citovaného zákona aplikoval rovnako nesprávne, keď nedostatočne a povrchne vyhodnotil kritériá pre rozhodnutie o spôsobe zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov na čas po rozvode. Súd prvého stupňa pochybil v tom, že i napriek tomu, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem neskúmal, či by striedavá starostlivosť nebola na prospech dieťaťa, a či by zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neboli lepšie zaistené potreby maloletej. Za jediný základ svojho rozhodnutia považoval názor maloletej, pričom na argumenty matky poukazujúce na to, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú jej bude na prospech, ani len nevyhodnotil. V konaní pred súdom prvého stupňa neboli pochybnosti o tom, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, že majú pre ňu vytvorené adekvátne bývanie, materiálne, osobné a citové zázemie, že bydliská navrhovateľky a odporcu sú prakticky v tej istej štvrti, a že teda prípadná osobná starostlivosť oboch rodičov by nemala prakticky žiaden vplyv na školskú dochádzku, lokálne väzby a priateľstvá maloletej. Maloletá sa nachádza vo veľmi zložitom období dospievania, ktoré je dôležité a kritické z hľadiska vyváženého citového a rozumového vývoja zodpovedného jednotlivca. V poslednej dobe je u dcéry badať značný odklon od jej predchádzajúcich intenzívnych záujmov o šport (plávanie ), rodinu, knihy a vôbec o zdravé a zmysluplné trávenie voľného času . Maloletá venuje príliš veľa energie a záujmu tráveniu svojho voľného času s priateľmi a nerobením ničoho zmysluplného, kreatívneho, potulovaním sa po obchodných centrách a priľahlých plochách, alebo nekonečným vysedávaním za počítačom na sociálnych sieťach. Pokiaľ ide o plnenie rodičovských povinností voči dcére, tieto s odporcom doposiaľ zabezpečovali spoločne, pričom značnú časť povinností zabezpečovala a zabezpečuje dodnes práve matka - najmä vo vzťahu ku škole, rodičovským združeniam, zdravotnej starostlivosti a podobne. Pokiaľ ide o výšku výživného stanovenú súdom prvého stupňa pre maloletú pre prípad zverenia do osobnej starostlivosti odporcu vo výške XXX euro mesačne, konajúci súd nevzal do úvahy reálne životné náklady matky, kedy z čistého príjmu cca XXX euro platí mesačne XXX euro na prenajaté bývanie. Na celkové pokrytie jej ostatných životných nákladov jej zostáva zhruba XXX eura mesačne a z tejto sumy len ťažko dokáže existovať bez výdatnej podpory svojich rodičov. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že matka sa o maloletú po odchode zo spoločnej domácnosti takmer vôbec nezaujímala jeden a pol roka a jej komunikácia s dcérou predstavovala občasné e-maily a SMS -správy. Na maloletú žiadnou formou finančne neprispievala, pričom od odchodu až do súčasnosti poberá rodičovský príspevok, ktorý si necháva pre seba a pre svoje osobné potreby. Jej súčasné náklady na maloletú, ktoré prezentovala v priebehu konania predstavujú približne XX až XX euro mesačne. Tvrdenia matky o tom, že sa dcéra fláka po obchodných centrách a priľahlých plochách je nehanebné osočovanie vlastnej dcéry a klamlivé spochybňovanie výkonu rodičovských práv otca. Navrhovateľka sa nezúčastnila ani rodičovského združenia a zdravotnú starostlivosť plne a dobrovoľne prenechala otcovi, ktorému odovzdala aj potrebnú zdravotnú dokumentáciu ( od rozvodu absolvovala matka s dcérou len jedno lekárske vyšetrenie). V priebehu rozvodového konania tvrdil a následne aj splnil svoj sľub, že nikdy a žiadnym spôsobom nebude obmedzovať vôľu sa dcérky kedykoľvek sa stretnúť s matkou. Od rozvodu a zverenia maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti sa navrhovateľka snaží maloletú prostredníctvom telefonátov a SMS správ traumatizovať, čo dcéra veľmi zle psychicky znáša. Od rozvodu bola maloletá u matky len na 3 dní, nakoľko matka sama požiadala dcéru, ak by ju nekontaktovala inak, ako prostredníctvom sociálnej siete. Rodina matky sa o maloletú v čase po rozvode zaujíma ešte menej ako doposiaľ. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa výšky určeného výživného, tieto sú prinajmenšom účelové a zavádzajúce. Matka býva v prenajatom luxusnom dvojizbovom byte za približne 400 euro mesačne, okrem toho študuje 4. ročník Vysokej školy externe, čo tiež nie sú zanedbateľné poplatky. Výška výživného 100 euro mesačne je minimálna už len vzhľadom na zdravotné záležitosti, ktoré poisťovňa neuhrádza, nehovoriac o školských potrebách dcérky. Námietka navrhovateľky a jej právneho zástupcu ohľadom § 24 ods. 4 Zákona o rodine je úplne bezpredmetná, neopodstatnená, podrýva autoritu súdu, a aj samotnú právnu zásadu iura novit curia. Súd prvého stupňa bol vo všetkých smeroch dôsledný, vrátane rešpektovania názorov, vôle a duševnej vyspelosti maloletej, čo sa u navrhovateľky konštatovať nedá. Kolízny opatrovníka maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej L.Í. V., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd ako prvoradé považuje za potrebné poznamenať, že konanie starostlivosti súdu o maloletých je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktorého základnou prioritou je zabezpečenie záujmov maloletých detí tak, aby bolo zaručené ich právo na pokojný a nerušený vývin. V prejednávanom prípade, odvolací súd, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca bez zatiaľ striktne určeného rozsahu styku matky s maloletou je vecne správne a zohľadňujúce osobitné okolnosti tohto prípadu. V súvislosti s uvedeným poznamenáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletej nežijú od augusta 2010 v spoločnej domácnosti, maloletá L. počas tohto obdobia žila a aj naďalej žije v spoločnej domácnosti s otcom a pravidelne realizuje styk s matkou. Berúc v úvahu tento viacročne zaužívaný spôsob starostlivosti o dieťa ( vrátane realizácie styku matky s maloletou, ktorému otec nevytvára žiadne prekážky ), pri zohľadnení názoru maloletej jednoznačne prezentovaného v priebehu jeho vypočutia pred kolíznym opatrovníkom, kde maloletá v súvislosti s matkou vznesenou požiadavkou na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov uviedla, že si želá ponechať doterajší model starostlivosti, je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom v otázke starostlivosti o maloletú po rozvode manželstva rodičov deklaroval doterajší stav, správne. Pre úplnosť je treba uviesť, že maloletá je vo veku, v ktorom dokáže samostatne vyjadriť svoj názor čo znamená, že súd je pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa rodičovskej starostlivosti povinný na názor dieťaťa prihliadať. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti matky na maloletú odvolací súd dopĺňa, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Súdom prvého stupňa určená výška výživného ( XXX euro mesačne ), ktorou bola matka maloletej zaviazaná prispievať na jej výživu, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na mal. dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine , t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletej vo veku XX rokov, ako aj v konaní zisteným pomerom rodičov, pri zohľadnení práva maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ale aj jej práva na uspokojovanie základných životných potrieb. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.