Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/178/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412201771 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412201771.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: Y. Š., bytom W. X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Ul. Sovietskych hrdinov 66, Svidník, o zaplatenie 37,63 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/76/2012-58, zo dňa 1.2.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 19,33 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku 9,80 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom neuhradenia splátok z poskytnutého úveru. Podaním doručeným dňa 8.1.2013 vzal návrh v celom rozsahu späť; dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Na uvedenom základe súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, bol by povinný nahradiť trovy konania odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi. Súd prvého stupňa odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadala. Inak je to v prípade vedľajšieho účastníka. Združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby predovšetkým poskytovalo spotrebiteľom právnu pomoc, má právo dať sa zastúpiť v konaní advokátom, avšak pri rozhodovaní o náhrade trov za takéto zastúpenie je potrebné skúmať nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka; účelnosť trov pritom nemôže bez ďalšieho vyplývať len z toho, že návrh bol zamietnutý, resp. konanie bolo zastavené, aj keď zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ. Základnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch a pre jej naplnenie sa predpokladá personálne a materiálne zabezpečenie, aby združenie bolo samo spôsobilé na zastupovanie účastníka (spotrebiteľa) v konaní a na poskytnutie aktívnej pomoci spotrebiteľovi vrátane kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, okrem iného, jednou z požiadaviek podmieňujúcich zápis je aj aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Preto náhradu za takéto zastúpenie subjektu, ktorý jednak vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní sám zastupoval, a jednak, že už v danej oblasti sám dlhší čas pôsobí, súd prvého stupňa nepovažoval za účelne vynaložené náklady pre úspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. Mal za to, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci predmetný spor nie je sporom, ktorý by si vyžadoval náročnú a zložitú právnu analýzu. Prejednávaná vec je jednoduchým sporom a ako je súdu prvého stupňa z úradnej činnosti známe, vedľajší účastník sa v rovnakých alebo obdobných sporoch zúčastňuje v mnohých iných prípadoch, v ktorých jeho jediná konkrétna obrana spočíva vo vznesení námietky premlčania. Je preto celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v predmetnom konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou, a za týchto okolností v spojení s vyššie uvedenými závermi nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom v tomto konaní, za účelne vynaložené. Túto skutočnosť považoval súd prvého stupňa za dôvod osobitného zreteľa, na základe ktorého vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie vedľajší účastník a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Namietol, že zásady, na ktoré súd prvého stupňa poukazoval, neaplikoval i vo vzťahu k navrhovateľovi. Mal za to, že vedľajší účastník má právo na advokáta i na náhradu trov konania, pričom vo všeobecnosti opísal postup vedľajšieho účastníka v konaniach, kde vystupuje na strane účastníka - spotrebiteľa. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého má vyplývať, že vedľajší účastník má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vedľajšieho účastníka účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci vzal navrhovateľ podaním doručeným dňa 8.1.2013 návrh späť; dôvod späťvzatia neuviedol. Na uvedenom základe nebolo možné skonštatovať také správanie sa odporkyne, pre ktoré by bol vzatý späť dôvodne podaný návrh, čo by odôvodňovalo pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Zastavenie konania tak späťvzatím návrhu procesne zavinil navrhovateľ, ktorý by bol povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trov konania odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.), je oprávnený dať sa zastupovať advokátom a uplatniť si v rámci náhrady trov konania i náhradu trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania však súd musí vždy skúmať, či uplatnené trovy boli skutočne vynaložené a ak áno, či boli účelné, t.j. či vychádzajú zo zákonných dôvodov, tieto neprekračujú a sledujú naplnenie cieľa, t.j. dosiahnutie úspechu v konaní; účelnosť uplatnených trov konania je súd povinný posudzovať pri každom uplatnenom úkone právnej služby samostatne. Nepriznaním náhrady trov konania, ktoré neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, sa nepopiera rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a nedochádza k odňatiu procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. V predmetnej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dňa 2.7.2012 oznámil svoj vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnil si náhradu trov konania. Nie je potom zrejmé, ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal uplatnené prevzatie a prípravu zastúpenia, keď ani právny zástupca a ani samotný vedľajší účastník nemali žiadnu vedomosť o predmete a štádiu konania, do ktorého vedľajší účastník vstúpil; k prevzatiu a príprave zastúpenia preto reálne nemohlo dôjsť. Vedľajší účastník v podaní doručenom dňa 26.11.2012 a označenom ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania a uplatnil si trovy konania i za tento úkon právnej služby. Bez ďalšieho však nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania či na základe vznesenej námietky premlčania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa; v predmetnej veci ku späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby navrhovateľ mal vedomosť o vznesenej námietke premlčania. Na tomto základe uplatnené trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva; vyjadrenie nepredstavuje úkon právnej služby, ktorého vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam (nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania v predmetnej veci) nie sú dôvodné poukazy na iné rozhodnutia krajských či okresných súdov (ktorými nie je odvolací súd viazaný). K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že podľa tohto rozsudku zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, o.i. splnenia podmienky účelnosti vynaložených trov konania. Záverom možno uviesť, že nakoľko navrhovateľ v predmetnej veci späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, bol by povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka; pre nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania je vecne správne rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (aj keď s neprávnym poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.; za vyjadrenie k odvolaniu doručenom dňa 26.3.2013 predstavuje odmena 8,30 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) a paušálna suma 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 16,11 eura, s 20 % DPH 3,22 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkovo 19,33 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.