Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/206/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212682 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412212682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: I. G. G. W., X. X., L. Z. X/a, O..Č.. Š., U. XXXX, zast. spoločnosťou Advokát Zlámalová Zuzana s.r.o., so sídlom Bratislava, Trnavská 11, v jej mene konajúcom Mgr. Zuzanou Zlámalovou, konateľom a advokátom spoločnosti, proti odporcovi: Ľ. G., X. X. L. Z. X/a, zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Rechtsanwalt, Lawyer, AK Sibírska 4, Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 17.01.2013, č.k. 13P 197/2012-119 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.01.2013, č.k. 13P 197/2012-119 manželstvo účastníkov konania navrhovateľky I. G. G. W. B. XX.XX.XXXX v Š. a odporcu Ľ. G. B. XX.XX.XXXX v T. B. X. uzavreté dňa 21.01.1984 pred Miestnym úradom v Š. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š. vo zväzku III ročník XXXX na strane XXX pod por. č. X rozviedol. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo veci rozhodol podľa § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, neplní svoj účel, pričom v danej veci nie je predpoklad, že by v budúcnosti tento účel mohlo plniť. Zdôraznil, že účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Podľa názoru súdu už žiadna z týchto funkcií sa v manželstve nerealizuje, keďže manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú, spoločne nevychovávajú deti. Navrhovateľka preukázala svoj záujem na rozvode manželstva s odporcom, ktorého v auguste 2012 opustila a nechce s ním ďalej žiť, odmietla pokus súdu o zmier medzi účastníkmi konania, aj pokus odporcu riešiť konflikt prostredníctvom mediátora. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že rozvrat je dostatočne trvalý (od augusta 2012 do januára 2013 neobnovili účastníci konania ani komunikáciu) a vzhľadom k dôvodom navrhovateľky (strach z odporcu) manželstvo účastníkov konania rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietnuť, prípadne žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru odporcu rozsudok vykazuje niekoľko formálnych nedostatkov, napr. neboli zohľadnené takmer žiadne jeho vyjadrenia doručené súdu, vrátane príloh. Zdôraznil, že predložené vyjadrenia mali ilustrovať priebeh a kvalitu manželského spolužitia počas XX rokov manželstva, keď spoločné prežitie XX rokov sa predsa nedá porovnať s dobou odlúčenia. Išlo mu predovšetkým o korektné a najmä objektívne posúdenie týchto skutočností, pretože rozviesť dlhoročné manželstvo možno len na základe zákonných dôvodov, čo v danej veci splnené nebolo. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru otázku rozvodu neriešil korektne, dôsledne sa nezaoberal presvedčivou dôkaznou situáciou na jeho strane, v dôsledku čoho sa jednokoľajne priklonil iba k návrhu navrhovateľky. Do mozaiky nepresnosti zapadá i skutočnosť, že navrhovateľka nebýva v Š., ale niekde na neznámom mieste v prenajatom byte. Rovnako je prekvapený tým, že v texte rozsudku je fráza, že postupne sa začali prejavovať v priebehu manželstva nezhody, ktoré vyústili do nezlučiteľných názorov. Nikdy sa nič také v ich manželstve neodohrávalo, pokladá to za zjavný omyl. Rovnako si nevie vysvetliť, aké útoky a obviňovania sa upriamili na navrhovateľku. Tieto tvrdenia nie sú korektné a súd si nevšímal, že on na svoju obranu žiadal vypočuť svedkov, a to ich susedov v dome, v ktorom bývali. Súd sa dostatočne nevenoval ani krátkej lehote, a to od 14.08.2012 do 19.08.2012 kedy navrhovateľka nečakane opustila spoločný byt, takáto situácia určite nabáda k tomu, že nemohlo ísť o trvalé rozvrátené manželstvo tak, ako to predpokladá ust. § 23 ods. 1 Zák. o rodine. Navrhovateľka v dôkaznej núdzi uviedla, že navyše má aj zbraň, mal ju však nadobudnutú legálne, nikomu, ani navrhovateľke sa ňou nevyhrážal. Keď sa z návrhu na rozvod manželstva dozvedel, že navrhovateľka má z nej strach, odovzdal ju na polícii. Tvrdenie navrhovateľky, že v minulosti chcela viackrát podať návrh na rozvod manželstva nie je pravdivé, ide o tvrdenie vyslovené ad hoc na túto chvíľu, teda zjavne účelové, ktoré nie je verifikované. Rovnako sa cíti zaskočený tvrdením navrhovateľky, že sa vraj dostatočne nestará o ich deti, riadne s nimi nekomunikuje, nie je s nimi v kontakte. Ide o slová, ktoré sa ťažko komentujú, na rozdiel s tvrdením navrhovateľky deti s ním bez problémov komunikujú, sú s nim v sústavnom a primeranom kontakte. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že sa musí schovávať pred jeho útokmi, neustále byť pred ním na pozore. Navrhovateľka dňa 19.08.2012 odišla sama zo spoločnej domácnosti, on ju nevyhľadával, domnieva sa, že táto okolnosť mala byť dostatočným signálom pre súd, že návrh na rozvod manželstva je viac falošný ako úprimný. Ani zoznam SMS správ od 10.09.2012 do 30.11.2012 ktoré poslal navrhovateľke neboli skutočným dôkazom toho, že by sa mala mať pred ním na pozore. Navrhovateľka v tomto smere neoznačila jediný dôkaz, ba ani jediného svedka, ktorý by jej vážne tvrdenie odobril. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, uvažoval aj o dôsledkoch rozvodu, a to vyporiadaní BSM, s hrôzou zisťuje, že o ich pevné rodinné zázemie ( trojizbový byt ) určite prídu, fakticky oň prídu aj ich deti. Skutočne sa mu rúca svet, chce zabrániť tomu a úprimne si želá, aby k rozvodu nedošlo. Kladie si otázku čo rozvodom na staré kolená sa má dosiahnuť, je tento krok naozaj nevyhnutný ? Nepravdivé je aj konštatovanie súdu, že absentuje vôľa obnoviť spolužitie, on také niečo nikdy nevyslovil, naopak želá si obnoviť spolužitie. Podľa jeho názoru ich manželstvo má šancu na jeho úspešné pokračovanie po prekonaní krízy, súd však žiaden pokus o záchranu ich manželstva v zmysle čl. 1 a 2 základných zásad Zákona o rodine neurobil, nevyužil napr. služby manželskej poradne, alebo rozhovor u miestnej cirkvi. Výsledok takýchto odborných sedení mohol tiež napomôcť pri dokazovaní, či uhladení krízy. Vzhľadom k tomu, že manželstvo bolo uzatvárané aj pred ordinárom cirkvi, apeloval na navrhovateľku, že ich manželstvo je nerozlučné a aj podľa náboženských a morálnych noriem si zaslúži zvýšenú ochranu, úctu a všestrannú podporu. Záverom uviedol, že svoje sebavedomie si budoval na základe dokonalého partnerstva, po celý čas manželstva bol doslova pripútaný k manželke, čo mu dávalo stabilitu, sebavedomie a istotu, rozchod po XX rokov spoločného života s milovanou ženou si nevie predstaviť, v manželke cítil oporu, mohol sa na ňu vždy spoľahnúť, ich vzájomné vzťahy nikdy neboli rozkolísané tak, aby viedli k zániku manželstva, bezprostredne hroziaca strata dlhoročného vzťahu ho deprimuje, zraňuje a silne zasahuje do sebavedomia. Nemá dostatok síl na odpútanie sa od manželky a utváranie nového života v jeho prípade neprichádza do úvahy. Je presvedčený, že ich manželstvo ešte nestratilo všetky hodnoty a zmysel, uvedomuje si, že obaja neodvratne vstupujú už do seniórskeho veku a dnes si o to viac uvedomuje, že sa čoskoro budú obaja oveľa intenzívnejšie potrebovať ako dnes, budú vyžadovať oveľa väčšiu vzájomnú opateru a porozumenie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií po dlhú dobu, mala za to, že odporca predlžuje konanie v snahe znemožniť jej vysporiadať BSM čo v najkratšom možnom čase. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť, že je vo finančnej tiesni, v súčasnosti nemôže užívať spoločnú nehnuteľnosť, tú užíva len odporca, z ktorého dôvodu je nútená už rok platiť prenajatý byt. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa čl. 1 základných zásad Zák. o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni, napomáha jeho dobru, preto podľa § 22 Zák. o rodine k zrušeniu manželstva možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch. Podmienky zrušenia manželstva rozvodom upravuje ust. § 23 Zák. o rodine, podľa ktorého súd môže na návrh jedného z manželov manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželstva nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri skúmaní, či vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, trvalo rozvrátené, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, u starších manželov tiež skúma mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytnúť si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Napriek podrobným dôvodom odporcu uvedeným v jeho odvolaní, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní žiadnu z funkcií, ktoré mu Zákon o rodine ukladá. Že nejde o dočasnú krízu manželstva vo všetkých jeho zložkách fungovania je zrejmé aj z doby odlúčenia, keďže navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila v auguste 2012 a do dnešnej doby odmieta akúkoľvek formu spolužitia s odporcom, rovnako aj akúkoľvek formu psychologickej, manželskej, cirkevnej, či inej odbornej pomoci. Príčiny rozvratu vzťahov opisujú obaja účastníci rozdielne, to však nemení nič na skutočnosti, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, z ktorého dôvodu nie je možné právnymi prostriedkami nútiť navrhovateľku v takomto zväzku zotrvať, naviac za situácie, keď deti účastníkov sú už plnoleté a manželstvo si tak svoju funkciu spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie splnilo. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu, že manželstvo si zaslúži zvýšenú ochranu, úctu a všestrannú podporu, avšak za situácie, že manželia majú záujem v manželskom zväzku zotrvať a prípadnú krízu riešiť odborným poradenstvom, či inou formu pomoci. Túto navrhovateľka v konaní pre dôvody uvedené v návrhu, ako aj v priebehu konania spočívajúce v povahe odporcu, jeho chovaní počas trvania manželstva striktne odmietla, keď prejavila dokonca strach zo správania sa odporcu k nej, takže aj vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorého sa odporca v konaní domáhal, by bol len potvrdením faktického stavu, nebol by však spôsobilý nastoliť zmenu vo vzťahoch účastníkov smerujúcich k obnoveniu manželského spolužitia. Za daného stavu rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.