Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/75/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413200083 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1413200083.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, Q., prechodne bytom W. F. XX/D, B., dieťa rodičov: matka - J. R., trvale bytom P. X, Q. a otec - U. R., trvale bytom F.Ý. X, Q., prechodne bytom F. G. XX, B., zast. AK JUDr. Almáši Gabriel spol., s.r.o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.01.2013, č.k. 25P 3/2013-37, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 18.01.2013, č.k. 25P 3/2013-37, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi U. R., nar. XX.XX.XXXX odovzdať maloletého U. R., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti matke J. R., nar. XX.XX.XXXX, súčasne uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XX € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého, počnúc vykonateľnosťou výroku uznesenia o odovzdaní maloletého dieťaťa. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, vyjadrením otca, správami o šetrení pomerov, ako aj celým obsahom spisu dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v odovzdaní maloletého do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní prihliadol na útly vek maloletého, ktorý má v súčasnosti 3 mesiace, je závislý na matke, z ktorého dôvodu nie je vhodné, aby bol od nej odlúčený. Skutočnosti pre ktoré otec dieťa matke po návšteve dieťaťa u neho odmietol vrátiť, a to zanedbávanie starostlivosti o dieťa matkou v konaní preukázané neboli. V tomto smere súd prvého stupňa poukázal na správu detskej lekárky L.. Q., či šetrenie pomerov cestou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Q. Š.. Pokiaľ ide o lekárske správy založené otcom ohľadne zdravotného stavu matky, konštatoval, že tieto sú z roku 2009 - 2010, teda nie sú aktuálne a nemožno z nich vyvodzovať závery o aktuálnom psychickom stave matky. Spolu s nariadením predbežného opatrenia odovzdaním maloletého do starostlivosti matky súčasne určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého sumou XX € mesačne, nakoľko túto sumu považoval za dostatočnú na uspokojenie základných potrieb maloletého. Vec právne posúdil podľa § 76 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. s konštatovaním, že predmetné predbežné opatrenie je len faktickým opatrením, ktorým sa rieši aktuálny stav ktorý nastal, pričom nezahŕňa otázku budúcej výchovy, o tejto bude rozhodovať súd v riadnom konaní po podaní kvalifikovaného návrhu na príslušnom súde v obvode ktorého maloletý býva, prípadne aj bez návrhu. Záverom apeloval na oboch rodičov, aby navzájom komunikovali ohľadne maloletého a aby rešpektovali práva aj druhého rodiča pri výkone rodičovských práv. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal nariadené predbežné opatrenie zrušiť, návrh matky zamietnuť. Poukázal na to, že matka k svojmu návrhu, ani pri informatívnom výsluchu nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyžadoval potrebu okamžitého zásahu do pomerov maloletého dieťaťa formou nariadenia predbežného opatrenia. Dôvodnosť svojho návrhu matka nepreukázala ani svojim obsahom, ani predložením listinných dôkazov. Trval na tom, že tvrdenia matky, že by sa o dieťa zodpovedne starala sa nezakladajú na pravde, matka maloletého nekojí už dlhšiu dobu, čo dokazuje aj skutočnosť, že mu dieťa odovzdala na 3 dni. Ak by dieťa naozaj kojila, nemohla by ho odovzdať ani na jeden deň. Potom ako maloletého prevzal, zistil, že dieťa má zaparenie a uležanú hlavičku, z ktorého dôvodu odmietol dieťa matke vydať. Rovnako dal do pozornosti súdu, že matka ako počas tehotenstva, tak aj po pôrode požívala alkoholické nápoje, fajčila, brala omamné a psychotropné látky, o čom súdu predložil aj lekárske správy. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby ( § 76 ods. 1 psím. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežných opatrení v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V zmysle uvedeného v danej veci potupoval aj súd prvého stupňa, pričom so záverom ku ktorému dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Matka svojim návrhom dostatočne osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď otec odmietol dieťa vrátiť do jej starostlivosti, ktorú v rámci materskej dovolenky o dieťa vykonávala. Pri rozhodovaní ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd prihliadol na útly vek dieťaťa, ktorý si vyžaduje osobnú starostlivosť matky. Tvrdenia otca pre ktoré odmietol dieťa matke vrátiť, t.j. zanedbávanie starostlivosti dieťaťa matkou boli spochybnené správou detskej lekárky maloletého dieťaťa a tieto neboli preukázané ani šetrením pomerov v domácnosti matky. Pokiaľ ide o zdravotný stav matky ktorým otec spochybňoval riadnu starostlivosť o dieťa, lekárske správy z roku 2009 -2010, ktoré otec predložil, tak ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, nedávajú obraz o aktuálnom zdravotnom stave matky. Vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov, na zaujatie objektívneho stanoviska bude potrebné vykonať riadne dokazovanie, avšak v rámci konania, v ktorom súd komplexne upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. S poukazom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.