Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/108/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1503899990 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1503899990.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: V. U., B. P. A. XXX/X, XXX XX L. Z. V., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: AGROLET, spol. s r.o., Hálova 10, 851 01, Bratislava, IČO: 17 325 269, zast. ADVISORY GROUP SLOVAKIA, s.r.o., Gunduličova č. 6, 811 05 Bratislava, o vydanie 18.607,01 eur (560.554,80 Sk), na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava V č. k. 16C 301/2003-183, zo dňa 5.12.2012 v časti výroku o vrátení súdneho poplatku r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k 16C 301/2003-183, zo dňa 5.12.2012, v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľke bude po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený súdny poplatok vo výške 716,08 eur prostredníctvom Daňového úradu Dubnica nad Váhom. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa schválil zmier účastníkov, v ktorom sa dohodli, že navrhovateľka upúšťa od vymáhania žalovanej istiny vo výške 18.607,01 eur (560.554,80 Sk) spolu s príslušenstvom s tým, že nároky zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2001 sú medzi účastníkmi urovnané a usporiadané, a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd ďalším výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke vo výške 398,32 eur prostredníctvom Daňového úradu Dubnica nad Váhom. Pri rozhodovaní o návrhu účastníkov na schválenie súdneho zmieru vychádzal z ust. § 99 ods. 1 a 2 O.s.p.. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 7 veta druhá a piata, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uviedol, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok v kolkoch dňa 3.3.2004 v prepočte vo výške 266,54 eur a doplatok súdneho poplatku dňa 7.6.2007 v prepočte vo výške 796,65 eur. S poukazom na ust. § 13 ods. 3 citovaného zákona, nevrátil súd navrhovateľke príslušnú časť súdneho poplatku zaplateného vo výške 266,54 eur, a to pre uplynutie trojročnej lehoty. Pri zohľadnení doby prerušenia konania v období od 30.8.2004 do 31.1.2007 a následne od 28.2.2008 do 2.6.2010, trojročná lehota uplynula dňa 4.6.2012. Súd preto vrátil navrhovateľke 50% zo súdneho poplatku zaplateného dňa 7.6.2007 vo výške 796,65 eur. Vychádzal z toho, že dňa 7.6.2007 už bolo otvorené pojednávanie vo veci a v zmysle § 11 ods. 7 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa v takomto prípade vracia súdny poplatok vo výške 50% zo všetkých zaplatených súdnych poplatkov. Proti výroku o vrátení súdneho poplatku podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie podaním zo dňa 20.12.2012. Toto podanie obsahuje v prvom rade návrh na opravu uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o vrátení súdneho poplatku podľa § 164 O.s.p., nakoľko podľa jej názoru ide o zrejmú chybu v počítaní. Navrhovateľka spolu zaplatila dvomi platbami súdny poplatok v celkovej výške 1.063,19 eur, a preto jej mal byť podľa § 11 ods. 7 druhá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátený súdny poplatok v sume 531,59 eur. Odvolaním sa navrhovateľka domáha zmeny napadnutého výroku o vrátení súdneho poplatku tak, že jej bude vrátený súdny poplatok vo výške 956,87 eur, alternatívne vo výške 850,26 eur. Odôvodnila ho tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že dňa 4.12.2012 požiadala o vrátenie súdneho poplatku vo výške 90% z jeho celkovo zaplatenej sumy, pretože v uvedenej veci ešte nebolo pojednávanie otvorené, čo vyplýva z obsahu samotnej zápisnice. Poukázala na ust. § 118 ods. 1, 2 a 4 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd otvorí pojednávanie tak, že označí prejednávanú vec, účastníkov konania a vyhlási, že pojednávanie otvára. Zo zápisnice vyplýva, že pojednávanie zo dňa 7.6.2007 vo veci samej nebolo otvorené. Na pojednávaní nebola prednesená žaloba, navrhovateľka nebola vypočutá a súd len zisťoval stanoviská účastníkov konania a rozhodol o pripustení rozšírenia žaloby, v súvislosti s čím navrhovateľka mala uhradiť doplatok súdneho poplatku vo výške 24.000,- Sk (796,65 eur). Po doplatení súdneho poplatku súd vo veci už nekonal. Z uvedených dôvodov mal súd rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 7 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch tak, že jej ho mal vrátiť vo výške 90% zo všetkých zaplatených súdnych poplatkov, keďže účastníci skončili konanie súdnym zmierom do začiatku pojednávania vo veci samej. Zdôraznila, že aj keď je v zákonne o súdnych poplatkoch vyjadrená zásada, že o vrátení poplatku podľa § 11 súd nemôže rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený, novela zákona o súdnych poplatkoch túto zásadu prelomila, čo znamená, že aj po uplynutí trojročnej lehoty môže súd o vrátení súdneho poplatku rozhodnúť, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolanie alebo dovolanie späť pred prvým pojednávaním. Poukázala na judikatúru, ktorá riešila túto otázku pred novelou zákona o súdnych poplatkoch, konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 33/2000. Aj podľa vysloveného právneho záveru v tomto judikáte, nárok na vrátenie poplatku mohol vzniknúť najskôr až po procesnom úkone poplatníka o účinnom späťvzatí návrhu, resp. po schválení súdneho zmieru, bez ohľadu na to, aký čas uplynul od jeho zaplatenia. Keby súd mal za to, že pojednávanie vo veci samej bolo otvorené (podľa názoru navrhovateľky nebolo), mal by rozhodnúť o vrátení 50%, t.j. 133,27 eur zo súdneho poplatku zaplateného dňa 3.3.2004 vo výške 266,54 eur, a keďže súd po zaplatení doplatku súdneho poplatku vo výške 796,65 eur za rozšírenie žalobného návrhu už vo veci nekonal, mal by rozhodnúť o vrátení 90% z výšky doplatku, t.j. 716,99 eur zo súdneho poplatku zaplateného dňa 7.6.2007 vo výške 796,65 eur, teda poplatok by mal byť vrátený spolu minimálne vo výške 850,26 eur. Náhradu trov odvolacieho konania si navrhovateľka neuplatnila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je z časti dôvodné. Podľa § 11 ods. 7 veta prvá, druhá a piata zák. č. 71/1992 Zb., ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90% zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú. Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním. V súvislosti s nevrátením časti súdneho poplatku za návrh, zaplateného dňa 3.3.2004 vo výške 266,54 eur, odvolací súd nepovažuje odvolaciu námietku navrhovateľky za dôvodnú. Navrhovateľka svoju argumentáciu o nesprávnom posúdení tejto otázky súdom prvého stupňa opiera o platné ust. § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. a o judikatúru z obdobia pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Odvolací súd síce jej argumentáciu považuje za správnu za predpokladu, že by sa vrátenie súdneho poplatku riešilo v súvislosti so späťvzatím návrhu. V tomto prípade však ide o posudzovanie otázky vrátenia súdneho poplatku z dôvodu, že konanie bolo ukončené schválením súdneho zmieru, a preto podľa názoru odvolacieho súdu judikatúra, na ktorú poukazuje navrhovateľka, sa na danú vec nevzťahuje. Tento názor odvolací súd opiera aj o teraz platné znenie ust. § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., v ktorom je explicitne uvedené, že súdny poplatok sa vráti aj po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním. Ak by zásada zakotvená v prvej časti vety tohto ustanovenia (text pred bodkočiarkou) nemala platiť ani v prípadoch ukončenia súdneho konania schválením zmieru, mala by byť táto skutočnosť zakotvená v texte § 13 ods. 3 za bodkočiarkou. Okrem toho v ust. § 13 ods. 7 veta piata uvedeného zákona, ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú. Tieto ustanovenia sa týkajú vrátenia súdneho poplatku pre zastavenie konania (pre prekážky v konaní) a pre späťvzatie. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, keď nevrátil príslušnú časť súdneho poplatku zaplateného dňa 3.3.2004 v sume 266,54 eur. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa obsahu zápisnice (zákon neukladá súdu povinnosť výslovne zaprotokolovať, že pojednávanie bolo otvorené) je zrejmé, že pojednávanie bolo vo veci samej otvorené, a preto by prichádzalo do úvahy za splnenia iných podmienok, vrátenie súdneho poplatku len vo výške 50% zo zaplatenej sumy. Druhú odvolaciu námietku navrhovateľky, že z doplatku súdneho poplatku, uhradeného dňa 7.6.2007 v sume 796,65 eur, jej mal byť vrátený súdny poplatok vo výške zodpovedajúcej 90% z uvedenej čiastky, nakoľko k schváleniu súdneho zmieru došlo pred začiatkom pojednávania o rozšírenom návrhu. Je totiž zrejmé, že rozšírenie návrhu bolo súdom pripustené na pojednávaní konanom dňa 7.6.2007, ktoré bolo odročené a o rozšírenom návrhu súd následne už nekonal. Preto má navrhovateľka nárok na vrátenie 90% zo sumy 795,65 eur, čo predstavuje čiastku 716,08 eur. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Trovy odvolacieho konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko navrhovateľka mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný a trovy odvolacieho konania si neuplatnila. Rovnako si trovy neuplatnil ani odporca. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.