Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/454/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506206627 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1506206627.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX G., prechodne bytom I. X, XXX XX G., proti povinnému: F.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX G., s adresou na doručovanie: F.. N. H., C. XXX XX G. X, pre vymoženie uloženej povinnosti platiť výživné s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Dušan Noskovič, Exekútorský úrad Pezinok, Myslenická 14, 902 03 Pezinok, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/3605/2006-780 zo dňa 30.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/3605/2006-780 zo dňa 30.04.2013 p o t v r d z u j e . Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I.) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) s tým odôvodnením, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. II.) Uložil povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 136,32 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, opierajúc sa o ustanovenie § 196, § 197 ods. 1, §200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 EP vo vzťahu k §§ 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ktorou sa stanovuje výška a spôsob odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času (ďalej len „vyhláška“). Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo na návrh oprávneného, čím nebolo možné uplatniť znenie ustanovenia § 203 ods. 2 druhej a tretej vety EP, ktoré sa dá aplikovať len na prípad keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne konštatoval, že oprávnený nenesie zavinenie na zastavení exekúcie, pretože zo súdneho spisu mal jednoznačne za preukázané, že exekúcia začala dôvodne a preto opierajúc sa o § 197 ods. 1 EP náhradou trov exekúcie zaťažil povinného. Výšku trov exekúcie uplatnenej súdnym exekútorom moderoval na sumu 136, 32 EUR (podľa § 14 ods. 1 písmeno a) v spojení s ods. 2 vyhlášky, za 2 začaté hodiny 13,28 EUR, podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky za 16 úkonov exekučnej činnosti 53,12 EUR, 20 % DPH zo sumy 66,40 EUR = 13,28 EUR a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za hotové výdavky 56,64 EUR. S týmto rozhodnutím, v časti uloženia povinnosti povinnému hradiť trovy exekúcie, sa neuspokojil povinný a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP teda, aby trovy exekúcie platil súd. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal odvolanie povinného v rozsahu predpokladanom v § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením povinného o nesprávnom rozhodnutí exekučného súdu, ktoré odvolateľ videl v nepoužití § 203 ods. 2 EP pri rozhodovaní, kto má platiť trovy exekúcie. Z predmetného spisu je zrejmé, že exekučný súd v napadnutom uznesení nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, tak ako uvádza v odôvodnení povinný, ale o zastavení exekúcie rozhodoval na základe návrhu oprávneného doručenom súdu dňa 27.02.2013. Prvostupňový súd tak nemohol rozhodovať vo výroku o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 EP nakoľko dispozícia tohto zákonného ustanovenia predpokladá iný dôvod zastavenia exekúcie. Navyše nemajetnosť povinného nie je a ani nemôže byť preukázaná, nakoľko podľa výpisov z Katastra nehnuteľností je povinný vlastníkom dvoch nehnuteľnosti. Ustanovenie § 203 ods. 1 EP rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie tak, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zavinenie je nutné z tohto kontextu vykladať z hľadiska procesného a nie z hľadiska hmotného práva (otázka hmotnoprávneho nároku oprávneného vyplýva z exekučného titulu). Rozhodujúcim potom je, či sa oprávnený v konaní nedopustil procesného zavinenia. O procesnom zavinení oprávneného možno hovoriť len vtedy, ak v exekučnom konaní nezachoval takú mieru starostlivosti, ktorú možno od každého požadovať, a ak si mohol uvedomiť toto porušenie svojej procesnej povinnosti a ak tomu mohol predísť. O také porušene pôjde vtedy, keď napr. oprávnený navrhol začatie exekúcie napriek tomu, že povinný svoju povinnosť splnil, o čom sa oprávnený mohol a mal presvedčiť, resp. prípady kedy zahájil exekučné konanie po uplynutí prepadnej lehoty na vymoženie povinnosti a pod. Ak nemožno oprávnenému vytknúť zavinenie pri vedení exekúcie, potom sa právom domáha toho, čo ukladá povinnému titul, a nenesie procesnú zodpovednosť za to, že výkon neviedol k jeho uspokojeniu a bol zastavený. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne uloženej povinnosti platiť trovy exekúcie osobou povinného korešponduje s nastolenými požiadavkami zákona pre určenie osoby povinnej platiť trovy exekúcie, odvolací súd sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keďže uloženú povinnosť platiť trovy exekúcie v tomto prípade považuje z hľadiska zásad procesného výsledku exekučného konania, ako súčasti civilného procesu, za správnu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a oprávnenému tieto trovy nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.