KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 3. 2013plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/193/2013 z 27. 3. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2013, sp. zn. 3Co/193/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1507215965.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/193/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507215965
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1507215965.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. N., O.. X.X.XXXX, 2/ W. N., O.. XX.XX.XXXX,
D. V. F. XX R., V., obaja zastúpení: JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, Riečna 2, Bratislava, proti
odporcovi: Prvá Slovensko-Česká aukčná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Škultétyho 16, 831 03 Bratislava,
zastúpený: JUDr. Dušan Daňový, advokát, s.r.o., so sídlom Nám. M.Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO:
47 241 471, o zriadenie vecného bremena, o trovách konania, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C/201/07-171 zo dňa 28.12.2012

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 347,43 eur k rukám právneho zástupcu, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovatelia ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú.
Čunovo, ktoré sú zapísané na LV č. 885 ako parc. č. 311/1 - záhrady o výmere 586 m2 a parc. č. 311/5
- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 130 m2 spolu s rodinným domom súp.č. č. 345 postaveným
na parc. č. 311/5 žiadali súdnym výrokom zriadiť vecné bremeno v ich prospech, spočívajúce v práve
príchodu a odchodu, príjazdu a odjazdu osobným motorovým vozidlom navrhovateľov cez nehnuteľnosti
v k.ú. Čunovo, ktoré sú zapísané na LV č. 115 ako parc. č. 310 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
476 m2, vlastnícky patriace odporcovi k ich nehnuteľnostiam tak, ako bude uvedené na geometrickom
pláne nariadenom súdom. Navrhovatelia argumentovali tým, že prechod cez pozemky odporcov je
jediným možným prístupom k ich nehnuteľnostiam a odporca nerešpektuje vecné bremeno zaťažujúce
jeho nehnuteľnosť domnievajúc sa, že zapísané zmluvné vecné bremeno im ukladalo povinnosť strpieť
prejazd a prístup pracovných mechanizmov na pozemok navrhovateľov a to tých, ktoré si vyžiadali
stavebné práce. Medzi účastníkmi tak vznikol spor o výklad obsahu vecného bremena, zriadeného
zmluvou zo dňa 31.3.2003, uzatvorenou na strane povinného s predchádzajúcim vlastníkom L. Y..
Navrhovatelia dôvodnosť žalobného návrhu vyvodzovali zo stavu, ktorý vyplýval z LV č. 885 a LV č. 115,
oba pre k.ú. Čunovo, zmluvy zo dňa 31.3.2003, ktorej právne účinky nastali dňa 26.5.2003 (V - 1491/03),
listu odporcu zo dňa 20.3.2007 a listu zo dňa 4.4.2007, ktoré pripojili k žalobnému návrhu. Súd vo veci
rozhodol rozsudkom č.k. 11C 201/07-166 zo dňa 31.10.2012, v ktorom v zmysle § 151 O.s.p. si vyhradil
právo rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením. Súd poukázal na to, že v čase podania
žaloby bol okruh účastníkov konania totožný s vlastníkmi tak panujúcej ako aj zaťaženej nehnuteľnosti.
V priebehu konania došlo k zmene vlastníckych pomerov na oboch stranách. Ku dňu rozhodnutia
mal súd preukázanú zmenu vlastníkov tak panujúcej ako i zaťaženej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z
hmotnoprávneho i procesného stavu uzavrel, že konaniu v prejednávanej veci bráni nedostatok aktívnej
legitimácie na strane navrhovateľa ako aj pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, čo bolo



dôvodom pre zamietnutie návrhu. Vzhľadom na výsledok konania navrhovateľ bol v konaní neúspešný.
V spore úspešný odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia advokátom. V konaní bol odporca zastúpený advokátom JUDr. Petrom Vačokom na základe
plnomocenstva zo dňa 23.11.2010. Mandát na zastupovanie advokátovi zanikol dňa 29.10.2012. Dňa
31.10.2012 prevzal zastúpenie odporcu Dušan Daňový, advokát. Právny zástupca si uplatnil a vyčíslil
trovy konania spolu vo výške 669,57 eur za 9 úkonov právnej pomoci. Súd mu priznal iba náhradu
trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi za úkony: prevzatie zastúpenia dňa
23.11.2010 (§ 14 ods. 1 písm.a), § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), účasť na nemeritórnom pojednávaní
dňa 24.11.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 5 písm. b)), za ktorú patrí advokátovi 1 odmeny,
písomné podanie vo veci samej dňa 31.1.2011- návrh na vykonanie dokazovania, účasť na pojednávaní
dňa 14.3.2011, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12.9.2011, ktoré bolo odročené, za ktorú
patrí advokátovi 1 odmeny, účasť na pojednávaní dňa 31.10.2012 - odporcu zastupoval advokát JUDr.
Daňový. O náhrade trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, rozhodol podľa § 142
ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Podľa výroku rozsudku zo dňa 31.10.2012 v spore plne úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia advokátom JUDr.
Petrom Vačokom za 5 úkonov právnej pomoci pri tarifnej sadzbe 55,49 eur za 1 úkon právnej pomoci v
roku 2010, pri tarifnej sadzbe 57 eur za 1 úkon právnej pomoci v roku 2011 a za 1 úkon právnej pomoci
poskytnutý advokátom JUDr. Daňovým v roku 2012 pri tarifnej sadzbe 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur
za úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2012, všetko podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 5, písm.b/, § 16 ods.
3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Vyššie uvedené úkony právnej služby poskytnuté advokátom
odporcu považoval za potrebné na účelné bránenie práv jeho mandanta v procesnej pozícii odporcu.

Proti uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/
podaním zo dňa 4.2.2013. Uviedli, že nebola to strana navrhovateľa, kto porušil zmluvu o zriadení
vecného bremena v prospech navrhovateľov, ale to bol odporca ako právny nástupca L. Y., s ktorým
uvedenú zmluvu o zriadení vecného bremena uzavreli. Čo sa týka pasívnej legitimácie v konaní pôvodný
vlastník L. Y. viedol súdny spor s odporcom a teda predpokladal, že v prípade úspechu L. Y. v konaní
opäť dôjde k zmluvnému konsenzu ohľadom zmluvy o zriadení vecného bremena a navrhovateľ
vezme návrh späť. V priebehu konania i keď L. Y. dosiahol úspech v konaní a opätovne sa stal
vlastníkom nehnuteľností na ťarchu ktorých bolo zriadené vecné bremeno, nehnuteľnosti opätovne
odpredal odporcovi a teda ním predpokladaný stav zhody medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností
nenastal. Ďalej navrhovatelia uviedli, že v priebehu konania previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v prospech vlastníkov ktorých bolo zriadené vecné bremeno na jeho sestru, ktorá na opakované dopyty
sa vyjadrovala, že ona má záujem vstúpiť na miesto pôvodných navrhovateľov, avšak sama ani s
odstupom času takýto prejav vôle vo vzťahu k súdu neurobila a ani neudelila plnomocenstvo právnemu
zástupcovi navrhovateľov 1/ a 2/. Mali za to, že tieto okolnosti jednak na strane navrhovateľov ako aj
na strane odporcov možno považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa tak, ako je uvedené v §
150 ods. 1 O.s.p., pričom už pri prvom úkone navrhovatelia uviedli skutočnosti a dôkazy, ktoré im patrili,
pričom nečinnosť ich právnej nástupkyne ako novej vlastníčky nehnuteľností, ako aj priebeh a výsledok
sporu a právnych úkonov medzi odporcom a L. Y. nevedeli ovplyvniť. Preto žiadajú napadnuté uznesenie
zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec podľa § 212 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k názoru, že vzhľadom na výsledok konania
navrhovatelia v konaní boli neúspešní. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 31.10.2012 č.k. 11C
201/07-16 rozhodol tak, že návrh navrhovateľov zamietol. Navrhovatelia proti uvedenému rozsudku
odvolanie nepodali. Vzhľadom na zamietnutie žaloby, v konaní úspešný odporca si uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď priznal odporcovi náhradu trov
konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia.

K žiadosti navrhovateľov 1/ a 2/ uvedenej v odvolaní, aby súd aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p.,
teda aby situáciu posúdil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, odvolací súd uvádza, že tento dôvod
nie je možné zohľadniť. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam



konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi
náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom
druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Ustanovenie § 150 O.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez
ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému
účastníkovi konania; vždy musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Navrhovatelia ako dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p. uviedli, že nečinnosť ich právnej
nástupkyne ako novej vlastníčky nehnuteľností, ako aj priebeh a výsledok sporu a právnych úkonov
medzi odporcom a L. Y. nevedeli ovplyvniť, čo je okolnosťou, ktorá zakladá dôvody hodné osobitného
zreteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade predmetné konanie skončilo zamietnutím
žaloby navrhovateľov. Z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žaloba bola zamietnutá predovšetkým
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa ako aj pasívnej vecnej
legitimácie na strane odporcu. Z uvedených dôvodov, odvolací súd dospel k názoru, že nie sú dané také
výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v
odvolacom konaní úspech, trovy odvolacieho konania si neuplatnil, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam