Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/262/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507221070 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1507221070.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Romana Husára a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Peter Stano, advokát, Nám. 1. mája 16, 811 01 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Erbenom, AK - Nám. SNP 22, Bratislava, proti odporcovi: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XXX, XXX XX W., zastúpenom advokátom JUDr. Ján Kotlík, AK - BÖHMOVÁ & KOTLÍK, Karloveské rameno 6, Bratislava, o zaplatenie 1.379,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C 165/2009 - 258 zo dňa 18.03. 2011 v celosti okrem rozhodnutia o zastavení konania v časti 387,24 eur takto r o z h o d o l : Odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný uhradiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,58 eur. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že konanie v časti zaplatenia sumy 387,24 eur navrhovateľovi odporcom zastavuje, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni trovy konania v sume 551,08 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozsudku. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.07.2007 domáhal voči odporkyni zaplatenia 41.570,- Sk (1.379,87 eur) spolu so 14,5% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ ako advokát odporkyňu zastupoval na základe plnej moci v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, sp.zn. 21 Cb 73/2006 proti spoločnosti ECONT PLUS, s.r.o., ktorý vystupoval ako zhotoviteľ bytov. Navrhovateľ dňa 25.01.2006 podal hromadný návrh na vydanie predbežného opatrenia. V návrhu bola odporkyňa označená ako navrhovateľ v 29. rade. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel dňa 17.02.2006 vydaním predbežného opatrenia. Rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil Krajský súd v Bratislave a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.02.2006. Dňa 06.03.2006 navrhovateľ podal na Správu katastra návrh na zápis poznámky na Y. Č.. XXXX, k.ú. B.. Dňa 17.03.2006 podal navrhovateľ ako splnomocnený právny zástupca hromadnú žalobu na zaplatenie zľavy z ceny diela. Účastníci uzavreli ústnu dohodu o poskytnutí právnych služieb navrhovateľa ako advokáta. O odmene a jej výške nedošlo medzi účastníkmi k dohode. Navrhovateľ od odporkyne do podania žalobného návrhu neobdržal ani preddavok advokátskej odmeny ani odmenu, ktorá mu prislúcha v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej služby a to, 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 2. návrh na vydanie predbežného opatrenia, 3. návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, 4. prípravu a podanie žaloby, 5.podanie vo veci samej vo veci žaloby. Pri určovaní výšky hodnoty sporu vychádzal navrhovateľ z výšky zľavy v sume 322.163,- Sk, ktorú v žalobe pre odporkyňu požadoval priznať od zhotoviteľa, ktorú považoval za základ tarifnej sadzby, pričom hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 8.150,- Sk. Navrhovateľ návrhom uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 41.570,- Sk (5 úkonov právnej služby po 8.150,- Sk a 5 x režijný paušál po 164,- Sk). Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil odo dňa posledného podania na súd. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.09.2007 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu úrok z omeškania uplatnil vo výške 14,5% ročne od posledného podania na súd, t.j. 29.06.2006 do zaplatenia. Na výzvu súdu upravil uplatňovaný úrok z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka na výšku 13% ročne. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 16.09.2009 žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť jej trovy súdneho konania z dôvodu, že je pravdou, že navrhovateľ odporkyňu zastupoval na základe udelenej plnej moci zo dňa 19.01.2006 a medzi navrhovateľom a odporkyňou ako aj ostatnými klientmi, ktorí v tom čase tvorili procesné spoločenstvo prebiehali rokovania o uzavretí zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Zmluva uzavretá nebola a na základe plnej moci navrhovateľ vykonal bezodkladné úkony v prospech odporkyne a ďalších klientov. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o výške odmeny za poskytnutie právnych služieb má odporkyňa za to, že výška odmeny sa riadi ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o tarifnej odmene. Navrhovateľ po odvolaní plnej moci odporcom nevystavil odporkyni po skončení zastupovania - po odvolaní plnej moci, faktúru za poskytnuté právne služby, ani nijako inak odporkyňu nevyzval na úhradu odmeny, ktorá navrhovateľovi za toto zastupovanie patrila čím porušil ustanovenie § 13 advokátskeho poriadku. Uvedené iba potvrdilo domnienku odporkyne o neprofesionalite a zlej kvalite práce navrhovateľa. Odporkyňa sa v marci 2008 odsťahovala z bytu na L. H. XX v Z.. Do podania návrhu na súd jej nebola doručená upomienka zo strany navrhovateľa, resp. prostredníctvom jeho právneho zástupcu vo veci vymáhania pohľadávky právneho zastúpenia. Odporkyňa vo vyjadrení nespochybnila právo navrhovateľa na odmenu za poskytnuté služby avšak nároky by navrhovateľ mal uplatňovať štandardným spôsobom a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky, ktorý stanovuje, že pri zastúpení v tej istej veci viacerých osôb sa tarifná odmena znižuje o 20% a nesprávne určenie tarifnej odmeny navrhovateľom. Pri prevzatí zastupovania hodnota predmetu sporu stanovená nebola. Navrhovateľ po skončení zastupovania nevyúčtoval odporkyni právne služby. Pri začatí poskytovania právnych služieb, v deň splnomocnenia, nebola stanovená hodnota veci, preto odporkyňa má za to, že sa musí vychádzať pri vyčíslení odmeny z § 11 ods. 1 (1/13 výpočtového základu) v nadväznosti na § 1 ods. 3 vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 (-20%). Pred prvým pojednávaním vzal navrhovateľ podaním zo dňa 06.05.2010 z pôvodne žalovanej sumy 1.379,87 eur návrh v časti o zaplatenie 270,53 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že táto časť späťvzatého návrhu predstavuje 20% žalovanej istiny za vykonávanie spoločných úkonov pri zastupovaní viacerých osôb. (č.l. 100) Takto upraveným žalobným petitom žiadal od odporkyne zaplatenie sumy 1.109,34 eur spolu s 13% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ na pojednávaní, pred otvorením pojednávania vo veci samej dňa 04.06.2010 vzal návrh v časti o zaplatenie 116,71 eur späť z dôvodu, že dňa 01.06.2010 bola zo strany odporkyne uvedená suma pripísaná na účet navrhovateľa a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd konanie podľa § 96 OSP aj v tejto časti zastavil. (270,53 € + 116,71 € = 387,24 €). Odporkyňa, ako účastník konania uviedla vo svojom výsluchu, že osobne sa s navrhovateľom ani pred podpisom plnej moci ani následne nestretla, nemá vedomosť, že by sa za účelom udelenia plnej moci zvolala schôdza, resp. stretnutie. Svoj nárok uplatňovala spoločne s ostatnými vlastníkmi bytov titulom vád diela. Nepamätala si, že by udelila plnomocenstvo alebo poverenie spoločenstvu vlastníkov na zastupovanie, resp. rokovanie s navrhovateľom ohľadne poskytnutia právnych služieb. Nemala žiadny prehľad vo veci, nakoľko jej osobne nikdy žiadna pošta neprišla. Napriek skutočnosti, že sa odsťahovala, mala zabezpečené doručovanie zásielok na novú adresu. Rovnako k výpovedi plnej moci nevedela bližšie uviesť okolnosti, všetci vlastníci vypovedali navrhovateľovi plnú moc. V celom spore odporkyni došla len jedna zásielka a to výzva na zaplatenie súdneho poplatku v konaní vedenom v odd. 21Cb Okresného súdu Bratislava V. Udelenie plnomocenstva zhodne potvrdili navrhovateľ i odporkyňa. Plnomocenstvo bolo navrhovateľovi podpísané bez akéhokoľvek osobného kontaktu a odovzdané prostredníctvom tretej osoby. Dňa 25.01.2006 navrhovateľ ako právny zástupca navrhovateľov, medzi nimi i odporkyne, ktorá v konaní vystupovala ako navrhovateľka v 29. rade, doručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré prvostupňový súd aj vydal a odvolací súd ho potvrdil. Uznesením zo dňa 27.03.2006 Okresný súd Bratislava V vyzval navrhovateľa ako právneho zástupcu navrhovateľov na doplnenie žaloby. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.06.2006 navrhovateľ žalobu spresnil a doplnil. Navrhovateľ podal dňa 25.09.2006 na Okresný súd Bratislava V písomné podanie - „Doplnenie a zmenu žaloby v spojených veciach, Späťvzatie návrhu sčasti, Zastavenie konania sčasti a Zánik zastúpenia“. V uvedenom podaní navrhovateľ uvádza, že odporkyni, ktorá v konaní vystupovala ako navrhovateľ v 29. rade, navrhovateľ ako advokát, vypovedal plnú moc z dôvodu straty dôvery, a to pred uplynutím lehoty na toto podanie. Súd prvého stupňa v odvolaní napadnutého rozsudku konštatoval, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii) . Odstúpením od zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa zmluva zrušuje okamihom, keď prejav vôle odstúpiť dôjde klientovi. (§ 22 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z). Advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá (§ 22 ods. 5 zák. č. 586/2003). Advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok (§ 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z.). Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena (§ 24 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z.). Podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia, o podmienkach na poskytnutie právnych služieb v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo . Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že prevzatie a príprava zastúpenia (14 ods. 1 vyhl.) je právnym úkonom, za ktorý si advokát môže vypočítať z tarifnej hodnoty odmenu v plnej výške, rovnako ako i písomné podanie na súd - žaloba (§ 14 ods. 3 vyhl.), pretože ide o podanie, ktoré smeruje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Takýmto úkonom je aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pretože k nemu došlo pred začatím konania. Odstránenie vád návrhu prípadne spresnenie návrhu nie je účelne využitým prostriedkom poskytovania právnej pomoci účastníkov, ktorého advokát zastupuje, preto sa nejedná o úkon právnej služby, za ktorý si môže advokát vyúčtovať odmenu. Návrh na vykonanie poznámky bol adresovaný príslušnému katastrálnemu úradu, nešlo o úkon pred súdom, ale išlo o písomné podanie na iný orgán. Na to, aby súd navrhovateľovi ako advokátovi priznal odmenu za takýto úkon právnej služby, musel by navrhovateľ preukázať, že zastupovanie sa týkalo aj pred týmto orgánom. Nakoľko táto skutočnosť z plnej moci udelenej odporcom ako klientom navrhovateľovi ako advokátovi nevyplýva, za uvedený úkon navrhovateľovi odmena nepatrí. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že od samotného začiatku bolo zrejmé, čoho sa odporkyňa v konaní 21Cb 176/2006 (ako navrhovateľ v 29. rade) domáha. Pri začatí poskytovania právnej služby podľa názoru súdu išlo o nárok, ktorý v čase podania návrhu, t.j. 17.03.2006 bol síce oceniteľný v peniazoch, konkrétna výška požadovaného plnenia však určená nebola. V návrhu doručenom súdu prvého stupňa dňa 17.03.2006 navrhovateľ ako právny zástupca odporkyne žiadal zľavu z ceny diela určenú znaleckým posudkom, na výzvu súdu zo dňa 27.03. 2006 žiadal zľavu vo výške 10% z ceny bytu a až podaním zo dňa 25.09.2006, vykonaným na základe výzvy súdu zo dňa 30.08.2006, túto zľavu vyjadril u každého z navrhovateľov aj konkrétnou peňažnou sumou. V tomto podaní k sp.zn. 21Cb 176/06 súčasne súdu oznámil, že jeho mandát na zastupovanie odporkyne skočil pred uplynutím lehoty uvedenej vo výzve, preto úpravu petitu vo vzťahu k odporkyni nevykonal. Vychádzajúc z vyššie uvádzaného súd prvého stupňa vyvodil existenciu skutočností predpokladaných v ustanovení § 11 ods. 1 advokátskej tarify pre určenie odmeny advokáta za poskytnuté právne služby. Vychádzal z toho, že medzi navrhovateľom ako advokátom a odporkyňou ako jeho mandantkou došlo na základe udeleného plnomocenstva v písomnej podobe a ústnej dohody k poskytnutiu právnej pomoci bez určenia spôsobu a výšky odmeny advokáta. Pri začatí zastupovania odporkyne navrhovateľom nebola vyjadrená (vyčíslená) hodnota uplatneného práva v peniazoch, aj keď žalobou vo veci samej (bol uplatnený nárok na zľavu z ceny diela) išlo o právo oceniteľné v peniazoch. Preto nebolo dôvodné priznať navrhovateľovi tarifnú odmenu v zmysle § 10 advokátskej tarify. Za výpočtový základ tarifnej sadzby bolo potrebné v zmysle § 11 ods. 1 advokátskej tarify považovať sumu 16.381.- Sk (§ 1 ods. 3 advokátskej tarify), ktorá bola priemernou mesačnou mzdou zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. V zmysle citovaného ustanovenia potom odmena za 1 úkon právnej pomoci predstavuje sumu 1.260.- Sk, rovnajúcu sa 1/13 výpočtového základu pre rok 2006.V zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky advokátovi patrí za každý úkon právnej pomoci aj režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu, t.j. v danom prípade vo výške 164.- Sk, ktorú si môže advokát uplatňovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s mandantom osobitne nedohodol. Podľa § 13 ods. 3 advokátskej tarify základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viac osôb. Bolo nesporné, že navrhovateľ zastupoval viac osôb, preto od priznanej odmeny je potrebné odpočítať 20%. Keďže súd prvého stupňa považoval návrh za dôvodný iba do výšky 116,71 eur, ktorú sumu odporkyňa navrhovateľovi už zaplatila po podaní žaloby, súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 OSP a § 149 ods. 1 OSP rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporkyni, ktorá bola prevažne úspešná priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 8 úkonov právnej služby. Spolu trovy právneho zastúpenia 457,24 eur + 91,44 € (20% DPH) + hotové výdavky 2,40 eur = 551,08 eur. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ v celosti okrem rozhodnutia o zastavení konania v časti 387,24 eur. V konaní pred súdom prvého stupňa malo dôjsť k vadám, keď súd mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vec bola nesprávne právne posúdená tým, že neboli súdom použité správne ustanovenia právneho predpisu a bol nedostatočne zistený skutkový stav. Navrhovateľ sa v odvolaní nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v napadnutom rozsudku, že nebola vyjadrená (vyčíslená) hodnota uplatneného práva v peniazoch, aj keď žalobou vo veci samej išlo o oceniteľné právo v peniazoch a preto nebolo dôvodné priznať navrhovateľovi tarifnú odmenu v zmysle § 10 advokátskej tarify. Podľa názoru navrhovateľa ide o chybnú interpretáciu právneho predpisu , ako aj listinných dôkazov. Súd prvého stupňa mal postupovať v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. pretože za tarifnú hodnotu veci sa okrem výšky peňažného plnenia považuje aj cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky alebo hodnota záväzku. Uplatnenou žalobou bolo uplatnené právo, resp. nárok na zľavu z ceny diela znehodnoteného vadami a cena (hodnota pohľadávky) bola už pri začatí poskytovania právnych služieb určená aj napriek skutočnosti, že nebola explicitne vyjadrená konkrétna výška peňažného plnenia. Navrhovateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že odporca je a bol s výškou požadovanej zľavy stotožnený o čom svedčí skutočnosť, že pokračuje v konaní voči spoločnosti ENCONT PLUS a naďalej si uplatňuje nárok na zľavu z ceny diela v nezmenenej výške. Navrhovateľ taktiež namietol postup súdu prvého stupňa, ktorým posudzoval skutočnosti, či navrhovateľom uskutočnené úkony boli úkonmi nevyhnutnými na účelné bránenie záujmov, či tieto úkony neboli zo strany navrhovateľa umelo vytvorené a teda pre obranu záujmov žalovaného neúčelné a nadbytočné. Tento postup súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho ako aj skutkového posúdenia veci. Navrhovateľ na margo uvedeného v odvolaní uviedol, že všetky úkony právnej služby, t.j. aj doplnenie a zmena žaloby vo veci samej boli úkonmi vykonanými výlučne v záujme klienta, neboli úkonmi umelo vytvorenými za účelom navýšenia trov právneho zastúpenia, ba naopak smerovali k účelnej ochrane záujmov žalovaného a odbornému zastúpeniu zo strany žalobcu. Na základe v odvolaní uvedených skutočností navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 992,63 eur spolu s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania 8,5 % p.a. zo sumy 1 109,34 eura od 10.07. 2007 do 1.6. 2010 a 8,5% p.a. zo sumy 992,63 eur od 2.6.2010 do zaplatenia a taktiež náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, alternatívne aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie . K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 6.6.2011. V tomto vyjadrení odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania a právneho zastúpenia, vrátane odvolacieho konania. Vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní správne a spravodlivo, vykonal navrhnuté dokazovanie a vyvodil správne právne závery. Podľa názoru odporkyne, vyjadreného vo vyjadrení k odvolaniu výška peňažného plnenia alebo cena práva alebo veci, ktorých sa právna služba týka musí byť určená (nie určiteľná) pri začiatku poskytovania právnej služby, musí byť určená pri začatí poskytovania právnych služieb (nie neskôr doplnená). Navrhovateľ si mal tarifnú hodnotu (vo výške 10% z kúpnej ceny bytu určiť svojvoľne bez vedomia odporkyne a bez jej súhlasu a to až po niekoľkých mesiacoch poskytovania právnej pomoci a dokonca až po tom ako odporkyňu informoval o tom, že v spore bude účtovať odmenu podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. MS SR 655/2004 Z. z. po tom, ako mu plná moc na zastupovanie zanikla. Za neprípustné odporkyňa považuje, aby si advokát retroaktívne uplatňoval odmenu, ktorá nebola pri začatí poskytovania právnej pomoci nijako určená, ktorá bola určená bez dohody s klientom, tým pádom sa klient nemohol rozhodnúť, či za takých podmienok si vôbec poskytnutie právnej pomoci vôbec želá. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súd má za to, rovnako ako súd prvého stupňa, že navrhovateľom uplatnený nárok je neoprávnený. V konaní bola sporná len výška uplatneného nároku navrhovateľa ako advokáta za poskytnuté právne služby odporkyni. Sama odporkyňa uznala v časti uplatnený nárok navrhovateľa tým, že uhradila časť nároku vo výške 116,71 eur. Spornou bola otázka podľa akého zákonného ustanovenia mal navrhovateľ pri vyúčtovaní odmeny advokáta postupovať, či podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. , alebo podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. Súd prvého stupňa mal za to, že tým, že konkrétna výška požadovaného plnenia nebola od začiatku konania určená bol daný dôvod na postup pri určovaní odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. teda ako jedna trinástina výpočtového základu za jeden úkon právnej pomoci. Odvolací súd pri posudzovaní danej veci má za to, že výška peňažného plnenia alebo cena práva alebo veci, ktorých sa poskytovaná právna služba týka musí byť určená a definovaná od začiatku poskytovania právnej služby. Ak by súd pripustil v tomto prípade úvahu, že je prípustný postup, že z pôvodne neurčenej hodnoty sporu sa neskorším postupom právneho zástupcu stane presne určená hodnota sporu s dopadom na spôsob určenia odmeny za poskytované právne služby s týmto postupom musí vyjadriť klient , ktorého právny zástupca v spore zastupuje. Klientovi nie je možné odňať právo na vyjadrenie sa či vôbec súhlasí s poskytovaním právnych služieb za príslušnú odplatu, ktorú môže advokát klientovi účtovať v zmysle vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si tieto síce v odvolaní len uplatnil ale následne aj podaním zo dňa 20.02.2013 vyčíslil. Odvolací súd nepriznal odporkyni náhradu za jeden úkon právnej pomoci, konkrétne za doplnenie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa a vyčíslenie trov odvolacieho konania vo výške 61,41 eur + réžijný paušál 7,81 eur, nakoľko tento úkon rozhodne nemožno považovať za potrebný a účelne uplatnenie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Údaje obsiahnuté v uvedenom doplnení vyjadrenia a vyčíslení trov konania mohli byť uvedené už v priamo vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa a samo osebe nemali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní a takto uplatnený úkon právnej pomoci nemá ani oporu vo vyhláške MS SR 655/2004 Z. z. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.