Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/20/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507228766 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1507228766.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : Slovak Telekom a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporcovi : S. M., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U. XX, S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného : JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 896,51 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 39C/3/2012-105 zo dňa 17. októbra 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 398,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z istiny od 06.05.2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 28.09.2007, domáhal zaplatenia istiny 896,51 € (27.008,50 Sk) ako nároku na cenu za poskytnuté služby navrhovateľom na základe zmluvy o pripojení v sume 398,60 € (12.008,50 Sk) a 497,90 € (15.000,- Sk) ako nároku na zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle dodatku k zmluve a úroku z omeškania vo výške 15 % ročne od 06.05.2005 do zaplatenia. Súd prvého stupňa mal preukázané, že uzavretím spotrebiteľskej zmluvy o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách vznikol medzi účastníkmi občianskoprávny záväzkový vzťah. Navrhovateľ si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy plnil, odporca si svoje záväzky zo zmluvy po dobu viazanosti 24 mesiacov neplnil a neuhradil faktúry za poskytnuté služby. V zmysle § 42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. platného v čase porušenia zmluvných podmienok zo zmlúv o pripojení, vzniklo navrhovateľovi na základe riadneho poskytovania služieb odporcovi právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vyfakturovanej navrhovateľom. Prvostupňový súd preto v časti žalobného návrhu o zaplatenie ceny poskytnutých služieb, návrhu ako dôvodne podanému vyhovel. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 15.000,- Sk (497,90 €) návrh zamietol z dôvodov bližšie špecifikovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o náhradu trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ mal v prejednávanej veci čiastočný úspech v 45 %, odporca v 55 %. Súd preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane odporcu; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým mu prvostupňový súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko neexistujú žiadne dôvody prečo mu náhradu trov konania nepriznať. Podľa vedľajšieho účastníka je nesporné, že mu v konaní vznikli trovy a nárok na ich náhradu mu explicitne vyplýva z ust. § 137 O.s.p. Tvrdil, že nemá žiadne prostriedky na zaplatenie právnych služieb a je odkázaný na ich zaplatenie len v prípadoch, v ktorých mu je náhrada trov konania priznávaná. Ak by mu súdy náhradu trov konania nepriznávali, nevedel by si kvalifikované právne služby vôbec zabezpečiť a takýmto spôsobom by mu bolo súdmi zabránené plniť si svoje úlohy pri ochrane spotrebiteľov. Vedľajší účastník zastával názor, že ak sú v konaní uplatnené žalobou viaceré samostatné nároky, nič nebráni tomu, aby vedľajší účastník vystupoval na strane spotrebiteľa len vo vzťahu k tomuto samostatnému uplatnenému nároku. Ak je pritom vedľajší účastník úspešný, nič by nemalo brániť tomu, aby mu vo vzťahu k takémuto samostatnému nároku bola priznaná plná náhrada trov konania, zodpovedajúca plnému úspechu vo vzťahu k tomuto samostatnému nároku. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že jeho aktivita v konaní sa týka len zmluvnej pokuty ako samostatného nároku, ktorý mohol byť uplatnený aj samostatnou žalobou. Len preto, že navrhovateľ oba nároky spojil do jednej žaloby, neznamená, že vedľajší účastník bol v konaní čiastočne neúspešný. Preto s argumentáciou súdu prvého stupňa nesúhlasil a poukázal na množstvo rozhodnutí jednotlivých senátov jednotlivých krajských súdov týkajúcich sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka. Súčasne ich predložil ako prílohu spolu s odvolaním. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania vo výške 127,04 €. Navrhovateľ ani odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi. Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený, tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na základe plnomocenstva, pričom odvolací súd nepopiera ani nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka resp. ústavné právo každého - vrátane vedľajšieho účastníka na právnu pomoc vyplývajúce z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Však v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama osebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a už vôbec to neznamená odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa, ako aj u odporcu. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa; naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd návrh zamietol, tým je väčšia miera u odporcu. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník (navrhovateľ aj odporca) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí pomerne. V prípade, že je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký (päťdesiatpercentný alebo blízky tomuto pomeru), môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Pre takéto rozhodnutie súdu je opäť rozhodujúci len pomer úspechu a neúspechu účastníkov. Zo spisového materiálu súdenej veci je zrejmé, že navrhovateľ mal v prejednávanej veci čiastočný úspech v 45 % a odporca v 55 %. Vzhľadom na zásadu úspechu v konaní (zodpovednosti za výsledok) odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. správne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, t.j. navrhovateľ ani odporca. Preto analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov konania nevzniklo ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.04.2012. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku vedľajšieho účastníka uplatnenú v odvolaní týkajúcu sa toho, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu (spotrebiteľa) len vo vzťahu samostatnému uplatnenému nároku - len vo vzťahu k zmluvnej pokute, a preto by mu vo vzťahu k takémuto samostatnému nároku mala byť priznaná plná náhrada trov konania, zodpovedajúca plnému úspechu vo vzťahu k tomuto samostatnému nároku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že inštitút vedľajšieho účastníctva len v časti konania nepoznáme. Občiansky súdny poriadok neupravuje a ani nepripúšťa možnosť vstupu vedľajšieho účastníka len do časti konania, preto nie je možné vstúpiť len do časti konania. Naviac vedľajší účastník, podaním doručeným súdu dňa 25.04.2012, vstúpil na podporu odporcu ako vedľajší účastník do celého konania. Právne irelevantná je odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že podľa ust. § 137 O.s.p. mu náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom výslovne patrí. Podľa ust. § 137 O.s.p. medzi trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. V prípade, že by bol názor vedľajšieho účastníka správny, tak by nepriznanie trov konania v každom jednom prípade znamenalo porušenie ust. § 137 O.s.p. Toto ustanovenie pritom len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanie je potrebné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 a nasl. O.s.p., medzi ktoré patrí aj účelnosť vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. koná sám za seba. Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v prípade, že by mu účastník konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané a vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu. Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré vedľajší účastník vo svojom odvolaní poukázal, uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že prejednávanej veci vedľajší účastníka nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.