Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/357/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508212855 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508212855.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Č. U. K., Q..A.., IČO: XX XXX XXX, M. F.. Č.. XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Richard Hulín, Ľubinská ul. č. 3, Bratislava, proti odporcom: 1/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. F.. Č.. XX, K., 2/ M.. K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F.. Č.. X, K., o zaplatenie istiny 2.800,97 eur (84.382,19,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. júna 2011, č. k. 24C/385/2010-95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť (správne spoločne a nerozdielne) zaplatiť navrhovateľovi istinu 2.762, 06 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.03.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 450,02 eur do troch dní s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 38,91 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eur, do troch dní a návrh v zostávajúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 2 písm. b), j) zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, § 153 ods. 3 O.s.p. a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal preukázané porušenie povinností odporcom 1/ vyplývajúcimi zo zmluvných podmienok v súlade so Zmluvou o bežnom účte a spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 20.03.2003 medzi odporcom 1/ ako majiteľom účtu, ku ktorým pristúpil odporca 2/ ako ručiteľ Vyhlásením ručiteľa zo dňa 20.03.2003, čím navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie žalovanej pohľadávky. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nar. vl. č. 87/1995 Z. z., a vecne tým, že navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 12%, 15 % a 20% ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie zmlúv spotrebiteľských, majúcich podobu formulárových zmlúv s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti odporcov ovplyvniť znenie zmluvy, ak chceli do zmluvného vzťahu vstúpiť. Poukázal na skutočnosť, že ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, k čomu je súd, v prípade spotrebiteľských zmlúv, povolaný z úradnej povinnosti. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ sa pre prípad nesplnenia zmluvných povinností zabezpečil ročným úrokom z omeškania vo výške 12,15 a 20%, sankčný úrok predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomickému dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy a preto nie je ničím iným, ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, z dôvodu ktorého takéto právo na zaplatenie úrokov z omeškania nemôže požívať ochranu a preto návrh, ktorý je v súdnom konaní uplatnený ako nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom odmietnutý. Poukázal na skutočnosť, že výška úrokov z omeškania sa mu nejaví byť v súlade s dobrými mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto je oprávnene možné odoprieť takému výkonu práva navrhovateľa právnu ochranu, z dôvodu ktorého nárok navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, presahujúcich najvyššiu prípustnú zákonnú výšku zamietol a navrhovateľovi priznal príslušný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, určený odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol dlh odporcov vyčíslený (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vecne neúspechom navrhovateľa v konaní iba v pomerne nepatrnej časti, týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, z dôvodu ktorého navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v celej náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 168 eur a 16,50 eur a v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci, písomné podanie žaloby) á 111, 20 eur, režijný paušál 6,31 eur, 20% DPH podľa § 13, § 16 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č.232/2010 Zb. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť. Namietol, že prvostupňový súd posúdením všetkých navrhovateľom požadovaných úrokov ako úrokov z omeškania a ich ponížením na 8,5% p. a. nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko úrok z úveru vo výške 12% je cenou za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré veriteľ umožnil dlžníkovi čerpať na základe zmluvy o úvere a preto predstavuje odplatu, nemá sankčný charakter a nie je ho možné zamieňať s úrokom z omeškania, na ktorý veriteľovi vzniká nárok iba vtedy, ak je dlžník so splatením svojho záväzku v omeškaní. Poukázal na skutočnosť, že si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15% ročne, ktorý bol zmluvne dohodnutý a zároveň nárok na zaplatenie debetnej úrokovej sadzby vo výške 20% p. a. zo sumy 38,91 eur od 01.01.2008 za nepovolené prečerpanie limitu odporcom 1/ na bežnom účte s tým, že debet na bežnom účte sa neúročí úrokom z omeškania, nakoľko nejde o omeškanie, ale o nepovolené prečerpanie na účte a je sankciou za samotné nepovolené prečerpanie a opätovne nejde o omeškanie s platením peňažného záväzku, z dôvodu ktorého nie je možné na výšku debetnej sadzby aplikovať zákonné ustanovenie upravujúce výšku úrokov z omeškania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že výška úrokov z omeškania dohodnutá s odporcom 1/ v úverovej zmluve vo výške 15% ročne, ako aj výška debetnej úrokovej sadzby 20% p. a., nie je neprijateľnou podmienkou, nakoľko o ich výške bol odporca 1/ vopred uzrozumený a na znak súhlasu so zmluvou, túto aj vlastnoručne podpísal. Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili s tým, že z obsahu spisu nie je možné zistiť, či im bolo odvolanie navrhovateľa účinne doručené, nakoľko doručenky sa v spise nenachádzajú. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a preto je potrebné prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť. V posudzovanej veci je nesporné, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel dňa 20.03.2003 s odporcom 1/ Zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, v súlade s ktorou sa odporca 1/ zaviazal (bod 3. Zmluvy) čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy do výšky voľných finančných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne dohodnutého úveru s tým, že v prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, bude sa debetný zostatok úročiť úrokom z omeškania, stanoveným Č. U. K.. Medzi navrhovateľom a odporcom 1/ došlo dňa 20.03.2003 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K. podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol odporcovi 1/ poskytnutý spotrebiteľský účelový úver do výšky úverového limitu 95.000,- Sk (3.153,42 eur) na kúpu ojazdeného motorového vozidla. V bode II. sa zmluvné strany dohodli na tom, že vyčerpané a nesplatené prostriedky alebo ich časť, budú úročené fixnou úrokovou sadzbou vo výške 12% p. a. s tým, že odporca 1/ sa zaviazal splácať mesačne úrok so splátkou istiny formou anuitnej splátky a v prípade, ak v deň splatnosti svoj záväzok voči navrhovateľovi neuhradí (poskytnutý úver a dohodnutý úrok za poskytnutý úver) z čiastok, s platením ktorých bude v omeškaní, zaplatí okrem dohodnutého úroku za poskytnutý úver aj úrok z omeškania, ktorý sa rovná rozdielu medzi Bankou aktuálne vyhlasovanou debetnou úrokovou sadzbou a úrokovou sadzbou dohodnutou za poskytnutý úver. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.06.2008 domáhal, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu 83.209, 95,- Sk (2.762,06 eur), úrok z úveru zo sumy 51.717,76,- Sk (1.716,71 eur) vo výške 12% p. a. od 20.03.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 51.717,76,- Sk vo výške 15% p. a. od 20.03.2008 a úrok z omeškania zo sumy 14.453,40,- Sk (479,76 eur) vo výške 15% p. a. od 20.03.2008 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Navrhovateľ zároveň žiadal uložiť odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť mu istinu 1.172,24,- Sk (38,91 eur) a úrok z omeškania zo sumy 1.172,24,- Sk vo výške 20% p. a. od 01.01.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľa v časti požadovanej istiny (2.762,06 eur) vyhovel a navrhovateľovi priznal k uplatnenej istine 8,5% ročný úrok z omeškania a zároveň k istine 38,91 eur (debet) rovnako úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy (v danom prípade spotrebiteľskej) alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku; “úrokový“ právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Bolo potrebné sa stotožniť s námietkami odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko navrhovateľ si v konaní uplatnil úrok z úveru, úrok z omeškania a debetnú úrokovú sadzbu, ktoré nároky však súd prvého stupňa posúdil všetky ako úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (12%, 15%, 20%). Je totiž nesporné a v tomto smere bolo potrebné sa stotožniť s námietkami navrhovateľa, že iba úrok z omeškania je sankciou za omeškanie dlžníka s plnením jeho peňažného dlhu, avšak úrok z úveru sankciou v žiadnom prípade nie je a debetná úroková sadzba sa uplatňuje ako sankcia za nepovolené prečerpanie na bežnom účte, ktoré sa úročí debetnou úrokovou sadzbou a preto tiež nejde o omeškanie s platením peňažného záväzku. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o nároku navrhovateľa uplatnenom titulom príslušenstva k žalovanej istine, rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.