Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/129/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508216206 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508216206.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: O. R. R..K..S.., R. R. P. XX, L., A.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Gabrielovu Semančíkovou, advokátkou so sídlom Račianske mýto 1/A, Bratislava, proti odporcovi: H. S.S., X.. XX.XX.XXXX, V. L. W. XXXX/XX, L., V. Č. Ú. na Y. V. S. R., D. XX/XX, Z., o zaplatenie XX,XX U. s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného R. L. Y., Č..F.. XXC XXX/XXXX-XX B. G. XX. H. XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom, č.k. XXC XXX/XXXX-XX B. G. XX. H. XXXX, uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu XX,XX U. s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia ako aj trovy konania XX,XX U., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň vo zvyšku (v časti uplatnenej odplaty za poskytnutie pôžičky v sume X,XX U. a v časti uplatneného režijného poplatku za zaslanie troch upomienok v sume po X,XX U.) návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa XX.XX.XXXX požiadal odporca navrhovateľa o poskytnutie peňažnej pôžičky v sume X.XXX,-Sk, ktorú mu navrhovateľ po odsúhlasení zmluvných podmienok zaslal poštou dňa XX.XX.XXXX a odporca si ju prevzal dňa XX.XX.XXXX. Podľa zmluvných podmienok navrhovateľa sa účastníci dohodli, že zmluva o pôžičke je uzavretá okamihom poskytnutia pôžičky a splatnosť pôžičky je 15 dní so začiatkom plynutia lehoty v deň nasledujúci po dni poskytnutia pôžičky, pričom navrhovateľ ako veriteľ si neúčtuje úrok z omeškania, ale účtuje si odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za jej poskytnutie v sume X,XX U. (XXX,-Sk), splatnú spolu s požičanou sumou, a odporca sa zaviazal zaplatiť režijný poplatok v sume X,XX U. (XXX,-Sk) za každú z troch upomienok pre prípad omeškania s plnením pôžičky. Mal za to, že odporca si podľa zmluvných podmienok navrhovateľa od neho požičal sumu XX,XX U. (X.XXX,-Sk) a túto v lehote splatnosti nevrátil, čo odporca žiadnym spôsobom nevyvrátil. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že navrhovateľ v časti pôžičky v sume XX,XX U. (X.XXX,- Sk) preukázal oprávnenosť uplatneného nároku voči odporcovi. Pokiaľ však ide o navrhovateľom uplatnenú odplatu za poskytnutie pôžičky, resp. spracovanie žiadosti o jej poskytnutie v sume X,XX U. (XXX,-Sk), v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol, keď konštatoval, že odplata za poskytnutie pôžičky v sebe obsahovo skrýva cenu pôžičky a v kontexte s ostatným obsahom zmluvy o pôžičke je vyjadrením podnikania navrhovateľa v oblasti poskytovania pôžičiek a úverov s cieľom produkovania zisku a u navrhovateľa vždy predstavuje 25% z požičanej sumy a keďže výšku nákladov odôvodňuje navrhovateľ od výšky požičanej sumy, nemôže byť odplata vyjadrením len nákladov za poskytnutie pôžičky, ale zahrňuje v sebe i úrok, a preto dospel k záveru, že takéto dojednanie je bez ohľadu na to, že odporca si vedome za takúto odplatu pôžičku zobral, v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné. Z rovnakých dôvodov naplnenia podstaty ust. § 39 Občianskeho zákonníka zamietol návrh navrhovateľa aj v časti uplatneného nároku na úhradu režijného poplatku v sume X,XX U. (XXX,-Sk) za zaslanie troch upomienok, keď navrhovateľ nepreukázal akú réžiu v sebe zahŕňa suma X,XX U. a konštatoval, že predmetným dojednaním navrhovateľ obchádza zákon, nakoľko momentom omeškania dlžníka s plnením je navrhovateľ oprávnený domáhať sa svojich nárokov na súde a podmienkou uplatnenia týchto nárokov nie je upomínanie dlžníka. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z., pričom začiatok omeškania stanovil na deň XX.XX.XXXX, čo je deň nasledujúci po 15-dňovej lehote splatnosti pôžičky, keď tá bola poskytnutá dňa XX.XX.XXXX a splatnou sa stala dňa XX.XX.XXXX, a keďže navrhovateľ požadoval zaplatenie úroku z omeškania až od XX.XX.XXXX, priznal mu úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny X.XXX,XX,-U. S. XX.XX.XXXX do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 66 % pri úspechu odporcu v rozsahu 34 %, priznal náhradu trov konania vo výške 32 %, čo predstavuje jeho čistý úspech v konaní a čomu zodpovedá suma XX,XX U. z celkových trov konania vo výške XX,XX U. (X.XXX,-Sk), pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XX,XX U. (XXX,-Sk) a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (tarifná odmena za 1 úkon právnej služby XX,XX U. + G. X,XX U. + K. J. X,XX U. I. X), ktorú celkovú výšku vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom sporu, považoval za neprimeranú, a preto ju znížil na náhradu jedného úkonu právnej služby, ktorý aj reálne zodpovedá rozsahu poskytnutej právnej pomoci navrhovateľovi, nakoľko právny zástupca navrhovateľa používa totožný postup a obsahovo totožný text návrhu vo všetkých sporoch, typovo zhodných s daným prípadom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v časti nepriznanej istiny (odplata za poskytnutie pôžičky a režijný poplatok za zaslanie upomienok) a v časti trov konania, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa; že ním uplatňovaná odplata za poskytnutie pôžičky v sebe obsahovo skrýva cenu pôžičky, aj keď je označená ako úhrada nákladov spojených so spracovaním pôžičky a v kontexte s ostatným obsahom zmluvy o pôžičke je vyjadrením jeho podnikania s cieľom produkovania zisku a vždy predstavuje 25% z požičanej sumy, a keďže výšku nákladov odvodzuje od výšky požičanej sumy, nemôže byť odplata vyjadrením len nákladov za poskytnutie pôžičky, ale zahrňuje v sebe i úrok, takéto dojednanie je preto bez ohľadu na to, že odporca si vedome za takúto odplatu pôžičku zobral, v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné; a taktiež s právnym názorom; že dojednaním upravujúcim režijný poplatok za zaslanie upomienky obchádza zákon, keď domáhať sa svojich nárokov na súde je oprávnený momentom omeškania dlžníka s plnením a podmienkou uplatnenia jeho nároku nie je upomínanie dlžníka; nakoľko zákon pripúšťa uzavretie zmieru medzi sporovými stranami a uprednostňuje zmierovacie konanie vo viacerých svojich ustanoveniach, a to v záujme rýchleho a účinného riešenia sporov v ktoromkoľvek štádiu konania ako aj pred začatím konania, a preto zaslanie predmetných výziev a tým aj uskutočnenie pokusu o zmier považuje za vysoko účelné a opodstatnené uplatňovanie práva. Uviedol, že podľa čl. 8.3 Zmluvných podmienok, v prípade, že pôžička alebo je časť nebude splatená včas, odporca sa zaväzuje uhradiť veriteľovi režijný poplatok vo výške X,XX U. (XXX,-Sk) za zaslanie každej upomienky, s ktorým dojednaním odporca súhlasil, pričom prvá upomienka bola odporcovi zaslaná priamo ním a nasledujúce mu boli zaslané dňa XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX jeho právnym zástupcom po tom, ako odporca na predchádzajúcu upomienky nereagoval. Uplatňovaný režijný poplatok za predmetné výzvy predstavuje reálne náklady pozostávajúce z nákladov na poštovné, materiál - papier, obálky, toner, mzdové a režijné náklady spojené s vypracovaním a odosielaním upomienok, pričom samotnou prevenciou pred platením týchto poplatkov je podľa jeho názoru včasné a riadne vrátenie požičaných finančných prostriedkov zo strany odporcu a preto považuje záver súdu prvého stupňa, že uplatňovanie si tohto režijného paušálu je v rozpore s dobrými mravmi, za podporu protiprávneho konania odporcu. Podľa jeho názoru nie je v rozpore s etickými ani so všeobecne uznávanými kultúrnymi pravidlami, keď sa účastníci uzatvárajúci zmluvu dohodnú a tak vyjadria súhlas s tým, že ak čo len jedna strana poruší svoju povinnosť zo zmluvy a v dôsledku toho bude druhá strana povinná vykonať ďalšie úkony a vynaložiť s tým súvisiace výdavky, bude mať táto nárok na preplatenie odhadovaných vynaložených výdavkov v dohodnutej sume. Uviedol, že je bežnou praxou, keď inštitút zasielania upomienok hromadne využívajú rôzne inštitúcie, ako napr. banky a stavebné sporiteľne, ktorým zákonný dozor takéto konanie dovoľuje, pričom aj v týchto prípadoch je zasielanie upomienok spoplatňované a v podstatne vyššej výške, a preto nie je dôvodné, aby tieto náklady znášal on, keď práve odporca je stranou, ktorá porušila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Predmetné upomienky boli odporcovi zasielané z dôvodu nesplnenia si jeho zmluvných povinností a nie ako sankcia za toto neplnenie, pričom účtovaný režijný poplatok predstavuje primerané náklady súvisiace so spracovaním údajov, vystavením upomienky a s tým spojených nákladov vrátane ich doručovania, a preto nepriznanie režijných poplatkov považuje za značnú nerovnováhu práv strán zmluvného vzťahu. S poukazom na rozhodnutia niektorých okresných súdov a na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka uviedol, že aj samotné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa pripúšťajú nárok na odplatu zmluvnej strany, ktorá požičiava finančné prostriedky spotrebiteľovi, a preto ak súd nepovažoval odplatu dohodnutú medzi ním a odporcom za primeranú, mohol túto odplatu znížiť, nie ju však vôbec nepriznať. V súvislosti s nepriznanými trovami konania má za to, že všetky úkony pri poskytovaní právnych služieb boli riadne vykonané a právne služby mu boli poskytnuté účelne a z dôvodu ich potreby v súvislosti s uplatnením jeho nárokov, pričom súdu prvého stupňa boli právne úkony dostatočne preukázané a vyčíslené. Záverom si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Presnejšie pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 39, § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1) v spojení so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“), ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu časti návrhu z dôvodu neplatnosti neprijateľných podmienok aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil v jeho napadnutej časti svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutej časti odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o nepriznanú odplatu za poskytnutie pôžičky, správne súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 1 OZ, a správne v tomto smere konštatoval; že „odplata“ za poskytnutie pôžičky, aj keď ju navrhovateľ definuje ako „úhradu jeho nákladov spojených so spracovaním pôžičky“, v podstate v sebe obsahovo skrýva cenu pôžičky, pričom v kontexte s ostatným obsahom zmluvy o pôžičke je vyjadrením podnikania navrhovateľa v oblasti poskytovania pôžičiek a úverov s cieľom produkovania zisku a u navrhovateľa vždy predstavuje 25% z požičanej sumy (z pôžičky XX,XX U. E. V. X,XX U., z pôžičky XX,XX U. E. V. XX,XX U., atď.) a keďže ten výšku nákladov odôvodňuje od výšky požičanej sumy, nemôže byť „odplata“ vyjadrením len nákladov za poskytnutie pôžičky, ale zahrňuje v sebe i úrok, a preto je takéto dojednanie bez ohľadu na to, že odporca si vedome za takúto odplatu pôžičku zobral, v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné. Zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky, ktorých ustanovenie v bode 8.3 spôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, keď režijný poplatok za upomienku vo výške X,XX U. je neprimerane vysoký, správne preto súd prvého stupňa konštatoval, že predmetným dojednaním navrhovateľ obchádza zákon, keď podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľom tvrdená skutočnosť; že režijný poplatok za zaslanie upomienok nepovažuje za sankciu za neplnenie záväzku zo strany odporcu, ale za reálne náklady spojené s vypracovaním a odosielaním upomienok poštou; neznamená, že tento poplatok skutočne sankciou nie je. Ak by skutočne išlo o reálne náklady spojené s odosielaním upomienok, tieto by museli byť presne špecifikované, keďže by malo ísť o reálne náklady. Odvolací súd má obdobne ako súd prvého stupňa z toho dôvodu za to, že daný poplatok má charakter sankcie za omeškanie, bez ohľadu na to ako navrhovateľ tento režijný poplatok nazval, a stotožnil sa s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o nepriznaní odplaty za poskytnutie pôžičky a režijného poplatku za zaslanie upomienok, nakoľko odplata nie je len vyjadrením nákladov navrhovateľa za poskytnutie pôžičky, ale zahrňuje v sebe i úrok a v prípade režijného poplatku sa jedná o sankciu za riadne nesplnenie záväzku zo strany odporcu a vzhľadom k priznaniu úroku z omeškania ako sankcie za porušenie záväzku odporcom, by priznanie ďalšej sankcie za porušenie toho istého záväzku - režijných poplatkov za upomienky v sume navrhovanej navrhovateľom bolo v rozpore aj s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukázal ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie otázky neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a závery súdu prvého stupňa sú v tomto smere dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol v súlade so zákonnou úpravou. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy spolu vo výške XX,XX U.. Z hľadiska predmetu konania, ktorým je nesplatenie pôžičky, sa jedná o vec s nízkou hodnotou sporu, pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje X.XXX,- U.. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech, keď jeho úspech v konaní predstavoval 66 % pri úspechu odporcu v rozsahu 34 %, a teda jeho čistý úspech predstavoval 32 % (66% - 34%). Navrhovateľ si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XX,XX U. (XXX,-Sk) a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (tarifná odmena za 1 úkon právnej služby XX,XX U. + G. X,XX U. + režijný paušál X,XX U. I. X), t.j. trovy konania celkom vo výške XX,XX U. (X.XXX,-Sk), z čoho mu súd prvého stupňa priznal trovy konania v rozsahu 32%, a teda v rozsahu zodpovedajúcom jeho čistému úspechu v konaní, t.j. trovy konania v sume XX,XX U., a to s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval, keď trovy konania, na náhradu ktorých vznikol čiastočne úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., znížil v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. v závislosti od určenia pomeru úspechu navrhovateľa v konaní. Citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 15.10.2008 zavedené práve z dôvodu možnosti zníženia, resp. nepriznania neprimeraných trov voči uplatňovanej pohľadávke len v drobných sporoch, a to bez ohľadu na podmienky uvedené v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. bez skúmania dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď týmito v danej veci je práve „drobný spor“ (§ 200 ea/ O.s.p.)- t.j. veci s nízkou hodnotou predmetu sporu, teda veci, ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase doručenia návrhu na začatie konania na súd neprevyšuje X.XXX,- U., keď typickým znakom týchto sporov je práve možnosť znížiť alebo nepriznať trovy, ak sú tieto neprimerane vysoké k uplatňovanej pohľadávke. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide o drobný spor, pričom trovy tohto konania vzniknuté navrhovateľovi, sú neprimerané voči pohľadávke a sú preto splnené zákonom stanovené podmienky pre zníženie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania, sa hromadne uplatňujú, pričom navrhovateľa v týchto konaniach zastupuje advokátka E.. D. R., skutková stránka veci je štandardná, predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý a teda vyžadujúci si náročnú prípravu právnych podaní na súd najmä s ohľadom na preštudovanie iných, s vecou súvisiacich predpisov. Z uvedených dôvodov preto zníženie náhrady trov konania, resp. ich nepriznanie v celej uplatňovanej výške neodporuje dobrým mravom, keď cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, jeho rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu jeho návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151, ods.1, vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.