Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/240/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508217910 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508217910.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: F. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. S. XX, W. W., adresa pre doručovanie: Q. X, W. proti odporkyni: G.. F. O., A.. X.XX.XXXX, W. W. XX, W., zast. advokátom JUDr. Radovanom Jurikom, AK JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, o neplatnost' výpovede nájomnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 16.3.2011, č.k. 11C 174/08-163 a uzneseniu zo dňa 15.3.2011, č.k. 11C 174/2008 r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 16.3.2011, č. k. 11C 174/08-163 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť' odporkyni 158,75 eur na náhradu trov odvolacieho konania na účet jej právneho zástupcu, číslo účtu 2626836853/1100, vedený v Tatra banke, a.s., do troch dní od právoplatnosti toho rozsudku. II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 15.3.2011, č. k. 11C 174/08 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : K bodu I. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, uzatvorenej dňa 19.5.2008 medzi ním ako nájomcom a odporkyňou ako prenajímateľkou, ktorá mu bola doručená dňa 31.7.2008. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ vidí dôvody neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy v tom, že v nej nebol nevymedzený výpovedný dôvod, ako aj v tom, že v nej bola obmedzená zákonom určená výpovedná lehota. Argumentoval neplatnosťou znenia článku III bod 2 písm. b) nájomnej zmluvy, ktorý považuje za nezákonný pre rozpor s ust. § 710 a § 711 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Odporkyňa s tvrdeniami navrhovateľa nesúhlasila, keďže predmetom nájmu nebola samostatná bytová jednotka. Keďže nešlo o chránený nájom, navrhovateľa nepovažovala za aktívne legitimovaného v zmysle osobitného ust. § 711 ods. 6 OZ. Vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede žiadala návrh zamietnuť, poukazujúc na zmluvne dohodnutú možnosť' skončenia nájmu. Súd posúdil vec podľa ustanovení §§ 663, 665, 676 až 678, 682, 685, 686, 710 a 711, §§ 34, 37, 39, 41 a 853 OZ a § 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.5.2008 uzatvorená písomná nájomná zmluva, v ktorej si účastníci konania ako zmluvné strany okrem podstatných náležitostí (označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa uzavrela, predmet nájmu a odplata za nájom) dohodli aj ďalšie náležitosti, ktoré ako zhodný prejav vôle pojali do jej obsahu. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Na základe tejto zmluvy odporkyňa ako prenajímateľka prenechala navrhovateľovi ako nájomcovi do užívania jednu v zmluve konkretizovanú obytnú miestnosť (izbu č. 2) 3-izbového bytu č. 30, na 9. nadzemnom podlaží bytového domu na Lietavskej ulici č. 15, súpisné č. 3098 v Bratislave - Petržalke. S právom užívania obytnej miestnosti bolo spojené aj právo užívať spoločné priestory bytu, t.j. halu, kuchyňu, kúpeľňu, WC, lodžiu a pivnicu mimo bytu. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú od 19.5.2008. Zmluvné strany si v zmluve dohodli možnosť ukončenia nájmu vzájomnou písomnou dohodou k dohodnutému termínu, ako aj formou písomnej výpovede nájomného vzťahu ktoroukoľvek zo zmluvných strán bez udania dôvodu, s jednomesačnou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (čl. III, bod 1. a 2. zmluvy ). Odporkyňa listom zo dňa 31.7.2008 nájom bytu navrhovateľovi vypovedala. Písomnú výpoveď nájmu navrhovateľ prevzal dňa 31.7.2008. V zmysle zmluvného dojednania nájom mal skončiť dňom 31.8.2008, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Dňa 5.8.2008 podal na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu. Dojednaný nájom s odporkyňou považuje za chránený. Výpoveď z nájmu bez uvedenia dôvodu a s výpovednou dobou 1 mesiac považuje podľa §§ 37 a 39 OZ za neplatnú. Podľa jeho názoru, ak medzi ním a odporkyňou nedošlo k písomnej dohode o skončení nájmu v zmysle čl. III, bod 2 písm. a) zmluvy, nájom mohol zaniknúť výpoveďou zo strany prenajímateľa len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Aj keď má v súčasnosti zabezpečené bývanie v Bratislave, spor vedie z dôvodu, že mu ide o spravodlivosť. Z výpovede odporkyne súd zistil, že navrhovateľ reagoval na ponuku nájmu, pričom podmienky nájmu akceptoval. Mal záujem o nájom na dobu 2 mesiacov s tým, že po tejto dobe sa rozhodne, či bude v nájme pokračovať. Pri podpise nájomnej zmluvy však požadoval zmluvne zakotviť trvanie nájmu na dobu neurčitú. Vzhľadom na takúto požiadavku navrhovateľa účastníci nakoniec dospeli k vzájomnej dohode o podmienkach nájmu, okrem iného aj k dohode o možnosti jednostranne ukončiť nájomný vzťah výpoveďou bez uvedenia dôvodov v jednomesačnej výpovednej lehote, čo vyplýva z čl. III zmluvy o nájme. Navrhovateľ s obsahom nájomnej zmluvy súhlasil bez výhrad. Odporkyňa ďalej uviedla, že počas trvania nájmu dochádzalo medzi navrhovateľom a ostatnými nájomcami bytu ku konfliktom. Nájomcovia bytu sa sťažovali na správanie sa navrhovateľa, vadilo im, že navrhovateľ sa stará do vecí ostatných nájomcov bytu, že huckal nájomcov proti prenajímateľke. Žiadali preto prenajímateľku, aby riešila ďalšie zotrvanie navrhovateľa v byte. Odporkyňa na naliehanie ostatných nájomcov postupovala v súlade so zmluvne dojednanými podmienkami o zániku nájmu a nájom navrhovateľovi vypovedala. Dôvod skončenia nájmu v písomnej výpovedi neuviedla, keďže do sporu nechcela zaťahovať ďalšie osoby. Využila preto postup, na ktorom sa účastníci v zmluve dohodli a jednostranne ukončila nájom navrhovateľa výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ ide o predmet nájmu, rozsah a spôsob jeho užívania medzi účastníkmi sporný nebol. Sporné medzi nimi nebolo ani to, že nájom bol dojednaný na dobu neurčitú a že k dohode o jeho skončení nedošlo. Spornou medzi účastníkmi ostala otázka, či na právny vzťah účastníkov konania, založený zmluvou zo dňa 19.5.2008, je dôvodné uplatňovať osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme bytu a či došlo k platnému zániku tohto nájmu. Súd posudzoval písomný právny úkon účastníkov konania zo dňa 19.5.2008 podľa jeho obsahu. Samotné označenie zmluvy ako zmluvy o nájme bytu s odkazom na ustanovenie § 685 a nasl. OZ súd považoval za právne bezvýznamné. Uviedol, že pojem byt je vymedzený v § 42 ods. 3 vyhl. č. 83/1976 Zb., v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia sa bytom rozumie súbor miestností a priestorov pod spoločným uzavretím, ktorý svojím stavebno-technickým a funkčným usporiadaním a vybavením spĺňa požiadavky na trvalé bývanie. Pojmovými znakmi nájmu bytu sú a) prenechanie užívania, b) predmetom nájmu je byt, c) dočasnosť a d) odplatnosť. Podľa názoru súdu, dojednaný nájom jednotlivej obytnej miestnosti nie je možné považovať za chránený nájom v zmysle ust. § 685 a nasl. OZ. Preto nebolo potrebné na zmluvný vzťah aplikovať ani osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme bytu, ku skončeniu ktorého s ohľadom na ochranu nájmu môže účinné dôjsť len z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 711 ods. 1 OZ. Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou zo dňa 19.5.2008, posudzoval preto podľa všeobecných ustanovení o nájme. Prejav vôle účastníkov konania ako zmluvných strán smeroval k založeniu nájomného vzťahu k jednotlivej obytnej miestnosti, náležitosti vôle (slobodu a vážnosť) účastníci nespochybňovali. Založenie právneho vzťahu aj k jednotlivej obytnej miestnosti súd prvého stupňa nepovažoval za vylúčené. Preto nie je možné dospieť ani k záveru o právnej nemožnosti plnenia, ktorá predstavuje nedovolenosť a vyvoláva dôsledky predvídané v § 39 OZ. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodné alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 OZ vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, ktorými sú v danom prípade označenie prenajímateľa a nájomcu, predmet nájmu a odplata za nájom. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z neho nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Podľa zmluvných dojednaní nájomný vzťah založený zmluvou zo dňa 19.5.2008 mohol zaniknúť dvoma spôsobmi, a to buď zmluvným konsenzom medzi subjektmi nájomného vzťahu, t.j. dohodou, uzavretou v písomnej forme, alebo výpoveďou nájmu, teda jednostranným úkonom prenajímateľa. Ustanovenie § 677 OZ umožňuje zrušiť nájomnú zmluvu výpoveďou. Aj keď v odseku 2 uvedeného ustanovenia sú zakotvené konkrétne výpovedné lehoty platné pri jednotlivých druhoch nájmu, v kontexte s ust. § 678 OZ platia len vtedy, ak nie je zmluvou alebo osobitnými predpismi ustanovené inak. Z uvedeného potom vyplýva, že dojednania obsiahnuté v nájomnej zmluve majú prednosť pred úpravou v zákone. Zmluvné dojednanie v čl. III, bod 2 písm. b) oprávňovalo odporkyňu ako prenajímateľku ukončiť nájomný vzťah s navrhovateľom výpoveďou bez skutkového vymedzenia jej dôvodu a v jednomesačnej výpovednej lehote. Na takomto spôsobe ukončenia nájmu sa účastníci dohodli slobodne v rámci zmluvnej voľnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odporkyňa ako prenajímateľka nebola preto podľa názoru súdu viazaná výpovednými dôvodmi podľa § 711 OZ, ani výpovednou lehotou podľa § 710 OZ. Z toho dôvodu posúdil súd výpoveď z nájmu danú navrhovateľovi odporkyňou dňa 31.7.2008 za platnú. Ďalej súd uviedol, že aj keď dospel k záveru, že navrhovateľ nemal pozíciu nájomcu chráneného nájmu bytu, nebolo dôvodné mu odoprieť súdnu ochranu, nakoľko rozhodnutím súdu sa odstráni stav jeho neistoty (§ 80c O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých priznal úspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal v ňom, že súd na právny vzťah použil nesprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď nájomnú zmluvu zo dňa 19.5.2008 posudzoval podľa všeobecných ustanovení o nájme v zmysle ust. § 663 a nasl. OZ a nie podľa ust. § 685 a nasl. OZ o nájme bytu tak, ako si to účastníci konania dohodli. Súd nesprávne považoval označenie zmluvy ako zmluvy o nájme bytu za právne bezvýznamné a posudzoval písomný právny úkon účastníkov zo dňa 19.5.2008 podľa jeho obsahu, čo podľa názoru navrhovateľa nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Takýmto postupom súd zmenil vôľu účastníkov konania, keď de jure zmenil účastníkmi konania dohodnutý typ zmluvného vzťahu. Zdôraznil, že občianske právo je založené na zmluvnej voľnosti a rovnosti účastníkov, pričom účastníci občianskeho zmluvného vzťahu si sami určujú do akého typu zmluvného vzťahu vstúpia. Účastníci zmluvného vzťahu si môžu vzájomné práva a povinnosti dohodnúť odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Odporkyňa a navrhovateľ sa slobodne rozhodli, že na právny vzťah medzi nimi, t.j. na nájom časti bytu uzavrú zmluvu podľa ust. § 685 a nasl. OZ. Zákon (OZ) osobitne neupravuje nájom časti bytu, a preto je prirodzené, že takýto nájom sa spravuje ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťah obsahom a účelom im najbližší (§ 853 OZ), čo je v danom prípade nájom bytu (§ 685 a nasl.). Ani súd nie je kompetentný meniť, či nahrádzať slobodnú vôľu účastníkov občianskeho zmluvného vzťahu, ktorí sa rozhodli, že ich vzájomné práva a povinnosti zo zmluvného vzťahu sa budú spravovať podľa nimi dohodnutého typu zmluvy pomenovanej v Občianskom zákonníku. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 22.8.2011. Uviedla, že odvolanie navrhovateľa, jeho dôvody a najmä jeho jednotlivé závery považuje za nedôvodné, účelové a bez akejkoľvek opory v platnom právnom stave, v rozhodovacej praxi súdov, alebo v teórii práva. Tvrdenie navrhovateľa, že posudzovaním zmluvy podľa obsahu a nie podľa formy sa súd dopustil nahradenia slobodnej vôle účastníkov občianskeho zmluvného vzťahu, je scestné a neobhájiteľné. Priznanie akejkoľvek váhy takejto argumentácii navrhovateľa by bolo popretím základných súkromnoprávnych zásad a výkladových princípov, ktoré sú obsiahnuté najmä v ust. § 35 OZ. Podľa názoru odporkyne prvostupňový súd dôkladne zistil skutkový stav a z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že vôľou oboch účastníkov konania bolo uzavretie nájomnej zmluvy na jednu obytnú miestnosť, a nie na byt, ako sa snaží opakovane navodiť navrhovateľ. Neobstojí jeho tvrdenie, že predmetná zmluva napĺňa všetky zákonom predpísané základné náležitosti pre zmluvu podľa ust. § 685 a nasl. OZ, keďže nespĺňa už imanentnú náležitosť zmluvy o nájme bytu, a tou je predmet. Predmetom nájmu totiž nie je celý byt, ale obývacia izba č. 2 s právom užívať halu, kuchyňu, kúpeľňu, WC, lodžiu a pivnicu mimo bytu. Preto aj napriek formálnemu označeniu zmluvy ako zmluvy o nájme bytu, sa v danom prípade nejedná o nájom bytu v zmysle ust. § 685 a nasl. OZ, ale o nájomnú zmluvu podľa ust. § 663 a nasl. OZ. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov, ktoré jej vznikli v odvolacom konaní. K bodu II. Uznesením zo dňa 15.3.2011 súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu priznal uznesením č. k. 11C 174/2008-68, zo dňa 23.12.2008. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od rozhodnutia súdu o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov uplynul dlhší čas, a preto súd skúmal, či navrhovateľ naďalej spĺňa zákonné podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Za týmto účelom mu uložil, aby predložil prehľad o svojom príjme za rok 2009. Až po opakovanej výzve súdu navrhovateľ predložil požadované doklady, na základe ktorých súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa nastala zmena zárobkových a majetkových pomerov od rozhodnutia súdu o jeho oslobodení od súdnych poplatkov. Túto zmenu však neposúdil za tak výraznú, aby odôvodňovala zmenu posúdenia splnenia 1. podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, teda súd dospel k záveru, že pomery navrhovateľa naďalej odôvodňujú oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Súd tiež posúdil splnenie 2. podmienky, a to svojvoľnosť a zrejmú bezúspešnosť uplatňovania alebo bránenia práva. Túto otázku pôvodne posudzoval len na základe návrhu na začatie konania a tvrdení navrhovateľa, avšak po oboznámení sa výsledkami doterajšieho konania dospel k záveru, že v prípade nárokov uplatňovaných navrhovateľom ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pretože v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. nie sú u navrhovateľa splnené kumulatívne obidve zákonné podmienky, odňal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd založil svoje rozhodnutie na posúdení 2. podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov súd síce použil správne ust. § 138 ods. 2 O.s.p., ktoré ale nesprávne interpretoval. Jeho závery uvedené v odôvodnení uznesenia nie sú založené na skutočnosti, že pomery navrhovateľa oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali. Nie je preto naplnená podmienka pre aplikáciu ust. § 138 ods. 2 O.s.p. na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, toto nie je dôvodné. Odôvodnenie k bodu I. Na odvolacom pojednávaní sa odvolací súd zameral aj na otázku skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby. Navrhovateľ na otázku súdu, v čom vidí existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby a aký význam by malo pre neho rozhodnutie súdu, ktorým by bolo vyhovené jeho návrhu uvádza, že podľa jeho názoru nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, keďže tento je daný priamo zo zákona, ktorý umožňuje právo na napadnutie výpovede z nájmu bytu určovacou žalobou. Ide mu len o to, aby bol nájomný vzťah ukončený podľa práva. Zotrval na svojom právnom názore, že ide o zmluvu podľa ust. § 685 a nasl. OZ. To, že nejde o nájom celého bytu, nerobí zmluvu neplatnou, a preto boli dané dôvody na to, aby napadol platnosť výpovede. Právny zástupca odporkyne uviedol, že podľa ich názoru ide jednoznačne o zmluvu v zmysle § 663 a nasl. OZ, keďže predmetom nájmu bola iba jedna konkrétna obytná miestnosť s prísl. bytu, v ktorom sa táto obytná miestnosť nachádza. Ust. § 685 a nasl. OZ nemôžu byť na daný prípad aplikované. Podľa ich názoru nie je daný ani naliehavý právny záujem navrhovateľa na podaní určovacej žaloby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, vyčíslenie ktorých predložil súdu v písomnom vyhotovení. Odporkyňa doplnila vyjadrenie svojho právneho zástupcu v tom, že vlastne nešlo ani o prenájom celej jednej obytnej miestnosti, pretože túto navrhovateľ obýval s ďalším nájomcom. Uviedla, že na základe sťažnosti navrhovateľa celú záležitosť prešetroval aj daňový úrad, ktorý tiež dospel k záveru, že nešlo o nájom bytu, ale o nájom jednej izby. Na vysvetlenie, prečo je v záhlaví zmluvy uvedené, že ide o zmluvu podľa § 685 a nasl. OZ uviedla, že v minulosti mala celý byt prenajatý dvom osobám a pri uzatváraní zmluvy s navrhovateľom použila pôvodnú zmluvu, takže tam ostali ustanovenia o nájme bytu. Zdôraznila, že to bol sám navrhovateľ, ktorý jej navrhol jednomesačnú výpovednú lehotu bez uvedenia výpovedných dôvodov. Keďže takéto riešenie sa jej zdalo pre ňu dobré, s týmto návrhom súhlasila. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 665 OZ, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa § 677 ods. 1 OZ, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Podľa odseku 2, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. Podľa § 678 OZ, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacích dôvodov navrhovateľa dospel k záveru, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pokiaľ ide o otázku, či ide o právny vzťah podľa ust. § 685 a nasl. OZ.. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nejde o nájom bytu, teda chránený nájom, od čoho odvodzoval navrhovateľ neplatnosť výpovede. Súd prvého stupňa správne posúdil vec podľa všeobecných ust. § 663 a nasl. OZ. Správne tiež aplikoval ust. § 677 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 678 OZ a na základe tohto aj dospel k správnemu právnemu záveru, že výpoveď z nájmu danú odporkyňou navrhovateľovi dňa 31.7.2008 je platná, čo zakladá postup súdu na zamietnutie návrhu navrhovateľa. V konaní bola od začiatku sporná otázka, či sa má právny vzťah uzatvorený medzi účastníkmi konania posudzovať podľa ust. § 663 a nasl., alebo podľa ust. § 685 a nasl. OZ. Keďže súd prvého stupňa správne posúdil, že v danom prípade nešlo o nájom bytu a z toho dôvodu platnosť výpovede je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení, mal sa zaoberať aj otázkou splnenia zákonných podmienok pre prípustnosť určovacej žaloby (existencia naliehavého právneho záujmu). Súd v rozsudku len konštatoval, že nebol daný dôvod navrhovateľovi odoprieť súdnu ochranu. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa kladným rozhodnutím súdu zmení právne postavenie navrhovateľa (žalobcu). V danom prípade aj za predpokladu, že by bol navrhovateľ v konaní úspešný, by sa jeho právne postavenie nijako nezmenilo, nakoľko takéto rozhodnutie by mu nezabezpečilo možnosť pokračovať v nájme časti bytu. Okrem toho navrhovateľ sám uviedol, že má bývanie v Bratislave zabezpečené a že návrh na začatie konania podal len v záujme dosiahnutia spravodlivosti (ukončenia nájomného vzťahu podľa zákona). Preto u navrhovateľa nie je daný ani naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko odporkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, priznal jej náhradu trov konania, ktoré jej vznikli ako náklady právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Právny zástupca odporkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 158,75 eur, a to za dva úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 26.3.2013). Za každý úkon uplatnil náhradu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu, čo bolo v roku 2011 (podané odvolanie) 57 eur a v roku 2013 (pojednávanie) 60,07 eur, režijný paušál v roku 2011 predstavoval 7,41 eur a v roku 2013 bol 7,81 eur. Za úkon právnej služby v roku 2011 tak uplatnil v súlade s vyhláškou tarifnú odmenu spolu 64,41 eur a za úkon vykonaný v roku 2013 vo výške 67,88 eur, čo je spolu 132,29 eur. Keďže právny zástupca odporkyne preukázal, že je platcom DPH, uplatnil aj náhradu DPH vo výške 20% zo sumy 132,29 eur, čo je 26,46 eur. Celkovo priznaná náhrada právneho zastúpenia tak predstavuje čiastku 158,75 eur (132,29 + 26,46). Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi odporkyne, ktorý ich požiadal poukázať na účet uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odôvodnenie k bodu II. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým mu odňal priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, toto odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné. Podľa § 138 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že jediným dôvodom, pre ktorý je možné odňať priznané oslobodenie od súdnych poplatkov je ten, že sa v priebehu konania ukáže, že pomery účastníka po určitom čase oslobodenie neodôvodňujú, prípadne ho neodôvodňovali ani v čase priznania oslobodenia, o čom súd nemal vedomosť. Súd prvého stupňa však neodňal navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z tohto zákonného dôvodu, ale z dôvodu, že v štádiu pred ukončením konania a rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že nie je splnená druhá podmienka pre oslobodenie od súdnych poplatkov (svojvoľnosť alebo zrejme bezúspešné bránenie práva). V odôvodnení uznesenia sám konštatuje, že majetkové pomery navrhovateľa naďalej odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd poukazuje na to, že takéto rozhodnutie je v rozpore so zákonom a nemalo byť vydané. Po priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov už nemožno v priebehu konania skúmať, či ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva, nakoľko by tým došlo k zásahu práva účastníka konať pred súdom. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil, pretože neboli dôvody na jeho vydanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.