Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/133/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207302 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509207302.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: Q. Š., X. Y..H.. W. XXXX/XX, T., práv. zast. advokátom JUDr. Štefanom Abelovským, AK so sídlom Šoltésovej č. 2, 811 08 Bratislava, proti odporkyni: O. V., X. R. XX, X., zast. JUDr. Zdenkou Cimmermannovou, advokátkou so sídlom Kolárska 4, Bratislava, o určenie, že listina nie je závet, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave z 26.1.2010, č.k. 8C/7/2009-61 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, z 26.1.2010, č.k. 8C/7/2009-61 p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na začatie konania v celom rozsahu zamietol a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporkyni na náhradu trov konania sumu 2.151,12.- eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala, aby súd určil, že listina napísaná s dátumom 22.4.2008 poručiteľkou Š. C., G.. Š., B.. XX.X.XXXX, Z. J. X.X.XXXX, B. O. X. P. X. na X. D.. XX, nie je závet a za závet ju nie je možné považovať. Poukázala na to, že je po poručiteľke Š. C. ako jej neter dedičkou v tretej skupine. Počas jej života s poručiteľkou udržiavala písomný kontakt, nemali medzi sebou nezhody a tie neboli ani medzi poručiteľkou a otcom navrhovateľky. Dňa 11.2.2009 bola navrhovateľka predvolaná na prejednanie dedičstva po nebohej Š. C.. Notárkou bola vyrozumená o tom, že odporkyňa jej predložila listinu, ktorý vyzerá ako holografický závet a tento mal byť spísaný dňa 22.4.2008 a vlastnou rukou poručiteľky podpísaný. V tomto dokumente mala byť za závetného dediča bytu na Bagarovej ul. č. 24 v Bratislave ustanovená O. V.. Menovaná tvrdila, že závet napísala poručiteľka a podpísala ho vlastnou rukou. Navrhovateľka namietala, že písmo, ktorým je závet napísaný a podpísaný, nie je vlastnoručným písmom poručiteľky a zo samotného obsahu písomnosti je zrejmé, že sa nejedná o poslednú vôľu - závet poručiteľky a teda žalovaná túto písomnosť úmyselne predkladá ako závet, no tento je zjavne sfalšovaný. Neplatnosť závetu preto namietala už v konaní o dedičstve po poručiteľke a v lehote danej súdom podáva žalobu o určenie ňou tvrdených skutočností. Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Namietala, že nie je pravda, že vzťahy medzi navrhovateľkou a poručiteľkou boli dobré. Podľa ústnych informácií poručiteľky, navrhovateľka sa ohlásila vtedy, keď mala starosti, a to hlavne finančné. Poručiteľka chcela, aby sa navrhovateľka k nej nasťahovala, chcela ju podporovať v štúdiu a tiež jej ako nezamestnanej chcela nájsť prácu v Bratislave a neskôr ju potrebovala aj z dôvodu choroby. Odporkyňa a poručiteľka boli dlhoročné priateľky, a preto sa jej so svojimi starosťami zdôverovala a dávala jej čítať aj svoje listy adresované navrhovateľke. Od roku 1994 bola poručiteľka onkologicky chorá, bola operovaná a po hospitalizácii bola prepustená do osobnej starostlivosti odporkyne. Hospitalizácie sa opakovali a ona ju opatrovala a poskytovala jej aj psychickú pomoc, nakoľko poručiteľka bola sama. Po poslednom prepustení z nemocnice ju poručiteľka žiadala, aby ju opatrovala. Opateru jej poskytovala vo svojom vlastnom byte, kedy sa poručiteľka z vlastnej iniciatívy rozhodla spísať závet vlastnou rukou v prospech odporkyne. Prejavila ním svoju vôľu bez akýchkoľvek pochybností v zákonom predpísanej forme, uviedla v ňom deň, mesiac a rok a bol napísaný a podpísaný jej vlastnou rukou. Závet spĺňa podmienky ustanovené v § 476 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Naviac, poručiteľka požiadala spoločného priateľa, aby závet podpísal ako svedok, i keď v tomto prípade zákon nevyžaduje prítomnosť a podpis svedkov. Pri spísaní závetu bola prítomná i p. J. G.. Poručiteľka mala obavy, že jej takto prejavená posledná vôľa môže byť navrhovateľkou napadnutá, a preto navštívila v ten istý deň, t.j. 22.4.2008 psychiatrickú ambulanciu T.. T. W., PROVITA BRATISLAVA s.r.o., aby takto vyvrátila prípadné domnienky, že nechcela konať tak ako konala. V čase spísania závetu nikto nemohol tušiť, že poručiteľka dňa 8.5.2008 zomrie. Poručiteľka zomrela na ťažký zápal pľúc v nemocnici. Odporkyňa nesúhlasila s tvrdeniami navrhovateľky ohľadne neplatnosti závetu. Pokladá žalobu za účelovú a nedôvodnú. Napokon odporkyňa namietala aj to, že žalobný petit navrhovateľky nezodpovedá výroku uznesenia súdu o prerušení dedičského konania a na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil, že v spornej listine spísanej dňa 22.4.2008 sa výslovne uvádza, že „... týmto dávam odkazujem môj opustený 3 izbový byt na X. XX P. X. Š. V. X. R. XX. ŠO je svojprávna k čomu sa slobodne rozhodla sama. Týmto sa ruší Záveť spísaná s T. R. zo dňa 29.3.2007 na strane jednej a na druhej strane so Š. C.....“. Okrem uvedeného sa na danej listine nachádzajú identifikačné údaje svedka Y. T., údaj o jeho prítomnosti a jeho podpis. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že poručiteľku niekoľko krát navštívila v Bratislave a okrem toho spolu komunikovali aj písomne, približne si poslali 3-4 listy ročne. Poručiteľka jej opakovane navrhovala, aby prišla bývať do Bratislavy. Pravosť závetu spochybňovala z toho dôvodu, že sa jej písmo na danej listine zdalo hrozné, poručiteľka sa podpisovala inak, a nepáčil sa jej ani text na listine. Spochybňovala aj existenciu svedka uvedeného na listine, a nebolo jej jasné ani to, prečo poručiteľka odkázala len svoj byt. Odporkyňa vypovedala, že boli s poručiteľkou asi 35 rokov priateľky. Dlhšiu dobu trávili spolu dovolenky a sviatky (Vianoce, Veľkú noc). Po poslednej hospitalizácii v roku 2008 ju poručiteľka požiadala, aby ju zobrala k sebe domov a aby ju opatrovala až do jej smrti. Bývala teda u nej. Dňa 22.4.2008 si poručiteľka od nej vypýtala papier a pero a napísala závet. Vtom čase bola u nich suseda, ktorá sa k nej prišla ostrihať, keďže v minulosti bola kaderníčka, ako aj ich známy, ktorého zavolala, aby im prišiel nakúpiť. On bol prvý, kto ten závet dostal do rúk. V čase písania závetu bola ona so susedou vo vedľajšej izbe. Poručiteľka závet písala sama, bez nátlaku, pomoci a bez toho, aby jej to niekto diktoval. Poobede išli na žiadosť poručiteľky k doktorke (psychiatrička), aby jej spravila testy a vystavila potvrdenie. Z potvrdenia psychiatričky T.. T. W., PROVITA BRATISLAVA s.r.o. súd zistil, že dňa 22.4.2008 bola poručiteľka podľa aktuálneho psychického stavu schopná logicky posúdiť svoju motiváciu k spísaným listinám a k ich právnym následkom. Z výpovede svedkyne J. G. (suseda odporkyne) súd zistil, že sa bola u odporkyne v deň, keď pani C. spísala závet, ostrihať. Svedkyňa videla, že odporkyňa dala poručiteľke pero a papier, linajkový polhárok, ktorý si od nej poručiteľka pýtala. Bol tam aj pán Mašlonka (robil im nákupy), ktorý na odporkyňu zakričal, aby prišla do kuchyne, že jej pani C. napísala závet, nech si ho ide zobrať. Odporkyňa pani V.Á. bola z toho rozrušená, rozbehla sa hneď do kuchyne, že čo sa deje, pričom ona išla za ňou a videla, že poručiteľka pani C. jej dala ten papier do ruky. Z výpovede svedka Y. T. súd zistil, že bol priateľom poručiteľky a odporkyne, pomáhal im s drobnými domácimi opravami a tiež s nákupmi. V čase, keď poručiteľka spísala spornú listinu, bol prítomný v byte odporkyne. Po spísaní listiny prišla poručiteľka za ním a požiadala ho, aby tú listinu podpísal, že ide o závet, ktorý napísala pre pani O. V., lebo jej to sľúbila, keď si ju vyvolila, aby ju do smrti opatrovala, s poskytnutím ubytovania a všetkej starostlivosti. Poručiteľka mu povedala, že to napísala vlastnou rukou, a to čo napísala, to aj chce splniť. Na listinu napísal svoje osobné údaje podľa občianskeho preukazu. Potom poručiteľka závet dala do ruky odporkyni. Svedok potvrdil, že v byte bola prítomná aj ďalšia pani. Po oboznámení sa s korešpondenciou medzi poručiteľkou a navrhovateľkou, súd ustálil, že z nej nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti návrhu a pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Po zistení skutkového stavu veci súd v prvom rade hodnotil otázku existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení. Je síce pravdou, že žalobný petit navrhovateľky v tomto konaní nezodpovedá uzneseniu súdu v dedičskom konaní č.k. 65 D 409/2008-64 zo dňa 8.4.2009, avšak táto skutočnosť má za následok len to, že súd musel skúmať otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na tomto konaní. Súd pritom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení je daný, nakoľko ak by bola v konaní úspešná, malo by toto rozhodnutie súdu zásadný vplyv na jej právne postavenie v dedičskom konaní, keďže je dedičkou po poručiteľke. Ak by súd určil, že v prípade predmetnej listiny nejde o závet, nastúpila by navrhovateľka ako zákonná dedička v tretej skupine po poručiteľke. Súd tiež konštatoval, že hoci poručiteľka v spornej listine uvádza, že ruší pôvodný závet, jeho existencia v konaní nebola preukázaná a preto treba vychádzať z toho, že tento závet neexistoval. Po hmotnoprávnej stránke súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 476 ods. 1,2 a § 476a OZ. Dôvodnosť návrhu navrhovateľky posudzoval predovšetkým so zreteľom na dôvody ňou tvrdené, a v konaní tiež skúmal aj to, či neexistujú iné dôvody, pre ktoré by táto listina nevyvolala zamýšľané účinky závetu poručiteľky. Čo sa týka posúdenia otázky, či prejav vôle poručiteľky obsiahnutý v predmetnej listine vzhľadom na obsah jej textu možno považovať za závet, súd dospel jednoznačne k záveru, že ide o závet. Z použitých slov v texte záveru, ako je to uvedené vyššie jednoznačne vyplýva, že ide o prejav vôle poručiteľky, ktorým usporadúva majetkové veci týkajúce sa predmetného bytu pre prípad jej smrti (slovo „odkazujem“), keď navyše výslovne uvádza, že ruší pôvodný závet spísaný dňa 29.3.2007. Podľa názoru súdu prvého stupňa iný výklad obsahu predmetnej listiny so zreteľom na jej obsah neprichádza do úvahy. Skutočnosť, že ide o závet vyplynula aj z obsahu výpovedí svedkov J. G. a Y. T., pred ktorými poručiteľka bezprostredne po spísaní listiny výslovne uviedla, že ide o vlastnoručný závet. Aj z okolností spísania predmetnej listiny jednoznačne vyplýva, že ide o závet. Bez zreteľa na žalobný petit navrhovateľky možno okrem uvedeného konštatovať, že predmetná listina je ako závet platná, keďže spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti závetu v zmysle ustanovení § 476 a § 476a OZ. Závet bol totiž spísaný a tiež podpísaný vlastnoručne poručiteľkou, pričom obsahuje deň, mesiac a rok spísania a podpísania, ktoré sú v tomto prípade totožné. Naviac, hoci to nie je v prípade takéhoto závetu nevyhnutné, poručiteľka pred svedkom Y. T. výslovne uviedla, že ide o jej závet a menovaný svedok predmetný závet aj podpísal. Výpoveďami svedkov J. G. a Y. T. boli vyvrátené aj tvrdenia navrhovateľky, že predmetný závet bol sfalšovaný, keďže z nich jednoznačne vyplynulo, že samotná poručiteľka závet vlastnoručne v ich prítomnosti spísala a podpísala. Okrem toho aj podľa nálezu psychiatričky T.. T. W. zo dňa 22.4.2008 bola poručiteľka nepochybne v čase spísania predmetného závetu plne spôsobilá na právne úkony. Bola si plne vedomá právnych následkov spísania závetu, pričom práve tie následky chcela svojim úkonom dosiahnuť. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný a účelový a preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. a priznal odporkyni náhradu trov konania, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolala navrhovateľka. Namietala v ňom, že súd nesprávne vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy a niektoré dôkazy vôbec nevykonal. Zdôraznila, že v zmysle § 476 a nasl. OZ, závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým vyjadruje svoju poslednú vôľu. Minimálny obsah závetu vyplýva z ust. §§ 477 a 478 OZ. V závete sa musí stanoviť dedič a musí výslovne obsahovať neskrátený dátum spísania. Namietala, že súd mal skúmať predmetnú listinu aj v zmysle ust. § 37 až 39 OZ ako závet spísaný osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo že ide o osobu v stave duševnej poruchy. Potvrdenie lekára psychiatra zo dňa 1.8.2008 považuje za účelové, vydané pred dňom spísania závetu bez toho, aby lekár vyšetrovanú osobu vyšetril. Súd mal preto vykonať dokazovanie so zameraním na to, či poručiteľka konala slobodne a vážne. Je potrebné sa vysporiadať aj s otázkou škrtania na predmetnej listine, a to z hľadiska, či škrtanie vykonala osoba, ktorá ju spisovala. Za účelom zistenia uvedených skutočností navrhla pribrať do konania súdneho znalca. Za potrebné považovala zaoberať sa aj otázkou existencie predchádzajúceho závetu a za tým účelom vypočuť svedkyňu T. R. k otázke spísania závetu a jeho rozsahu. Pre tieto skutočnosti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasne vydané. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľky sa odporkyňa vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 2.4.2010. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zdôraznila, že skutočnosť, že súd prvého stupňa nezisťoval existenciu predchádzajúceho závetu, nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože takýto dôkaz by bol právne bezvýznamný. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností bolo a je na navrhovateľke, ktorá mala takýto dôkaz pred súdom prvého stupňa navrhnúť, alebo ho predložiť, čo však neurobila. Znova namietala, že navrhovateľka formulovala petit návrhu v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 65D 409/2008 - 64, Dnot 51/2008 L, zo dňa 8.4.2009, ktorým dedičské konanie po poručiteľke Š. C. prerušil a odkázal navrhovateľku na podanie žaloby o určenie, že závet poručiteľky, spísaný dňa 22.4.2008 vlastnou rukou a vlastnoručne poručiteľkou podpísaný je neplatný. Podľa jej názoru poručiteľka v závete výslovne prejavila svoju vôľu bez akýchkoľvek pochybností, že robí poriadok so svojim majetkom pre prípad smrti a tento svoj prejav vôle vo forme závetu vlastnoručne napísala, podpísala a opatrila dátumom, pričom tak konala slobodne a vážne. Ňou vyhotovený záver je určitý a zrozumiteľný, a preto je podľa jej názoru platný. Poručiteľka predpokladala, že v súvislosti so závetom môžu nastať problémy, a preto navštívila psychiatričku T.. T. W., ktorá vydala potvrdenie o jej zdravotnom (pozn. súdu - psychickom) zdraví. K námietke navrhovateľky, že súd prvého stupňa mal skúmať platnosť závetu podľa ust. §§ 37 a 39 OZ poukázala na to, že navrhovateľka pred súdom prvého stupňa uvádzala, že poznala zdravotný stav poručiteľky, keďže ju navštevovala. Jej tvrdenie, že potvrdenie lekára bolo vystavené účelovo, nie je pravdivé. Navrhovateľka pred súdom prvého stupňa nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie, napr. výsluch lekárky, ktorá potvrdenie vydala. Pokiaľ ide o škrtanie na listine vyhotovenej poručiteľkou, bolo výslovne jej vecou, ako svoj závet opravovala a koncipovala, keďže zákon opravu v závete nezakazuje. Aj na dokazovanie v tomto smere bol pre navrhovateľku priestor pred súdom prvého stupňa, kde však žiadne dôkazy, vrátane znaleckého dokazovania nenavrhla. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p.. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 7.5.2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, s jeho skutkovými a právnymi závermi, odvolacími námietkami navrhovateľky a s listinnými dôkazmi založenými v spise, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie, hlavne s ohľadom na odvolacie námietky navrhovateľky, odvolací súd uvádza, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka neurčuje, akým spôsobom má byť dátum vyhotovenia závetu v ňom uvedený. V ust. § 476 ods. 2 OZ je len vymedzené, že v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Toto ustanovenie teda nevymedzuje, či má byť mesiac uvedený v číselnom alebo slovnom vyjadrení, z čoho je zrejmé, že je prípustné aj číselné vyjadrenie celého dátumu. V závete poručiteľky je uvedený celý dátum, kedy ho podpísala číselným vyjadrením. Rovnako odvolací súd neposúdil za dôvodnú ani námietku navrhovateľky ohľadne škrtania závetu. Zákon nevylučuje možnosť robenia úprav v závete a v danom prípade je rozhodujúca skutočnosť, že dopisovaný text je už podľa vizuálneho posúdenia napísaný tou istou osobou, ktorá písala celé znenie textu. Preto je nesporné, že opravu urobila sama poručiteľka. Pokiaľ navrhovateľka spochybňuje spôsobilosť poručiteľky na právne úkony a domáha sa doplnenia dokazovania v tomto smere, odvolací súd poukazuje na to, že túto svoju námietku spolu s návrhom na doplnenie dokazovania mala uplatniť pred súdom prvého stupňa. O možnosti podávať návrhy na dokazovanie bola riadne súdom prvého stupňa poučená (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Tento názor odvolacieho súdu o možnosti ďalšieho dokazovania sa vzťahuje aj ku všetkým ostatným návrhom navrhovateľky na doplnenie dokazovania uvedeným v odvolaní. Pokiaľ ide o spochybňovanie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, je potrebné zdôrazniť, že z výsledkov celého dokazovania nevznikli žiadne pochybnosti o jej spôsobilosti v tomto smere (viď výpovede svedkov, lekárska správa o jej psychickom stave, príčina úmrtia). Je nesporné, že T.. T. W., psychiatrička, vystavila lekársku správu o psychickom stave poručiteľky v deň, kedy poručiteľka napísala a podpísala svoj závet. Preto nezodpovedá skutočnosti tvrdenie navrhovateľky v odvolaní, že správa bola vystavená dňa 1.8.2008. Nie sú tiež dané žiadne dôvody na to, aby súd pochyboval o tom, že túto správu lekárka vyhotovila na základe vyšetrenia poručiteľky. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ani prípadná existencia skoršieho závetu nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko ak by takýto závet existoval a týkal by sa aj bytu poručiteľky, v tejto časti by bol zrušený jej novým závetom zo dňa 22.4.2008. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní nevyčíslila a zo spisu nevyplývajú jej iné trovy, nebola jej náhrada trov priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.