Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509216276 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509216276.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľ: D. W., U..W.., so W. A. XX, O., zastúpenom JUDr. Vladimírom Muzikářom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147 proti odporcovi: S. Q., K. O. O., G. D. XXXX/X, zastúpenom R.Č. Ľ. I., V. Okresného W. O. H., o zaplatenie X.XXX,XX A. W. V., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného W. O. B., G. P. XX.E. XXXX, Č..S.. XXC XXX/ XX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.E. XXXX, Č..S.. XXC XXX/XX-XX,súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX A. spolu sa 9% úrokom z omeškania ročne od XX. X. XXXX do zaplatenia a trovy konania vo výške XXX,XX A. a vo zvyšku istiny a príslušenstva návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania dňa XX. X. XXXX uzatvorili spotrebiteľskú nájomnú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom nájmu bolo osobné motorové vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa, ktorý ho prenechal odporcovi na dočasné užívanie na dobu 60 mesiacov, s dohodnutým nájomným X.XXX,- Sk Q., splatným 7. deň v mesiaci. Odporca neuhradil dve po sebe idúce splátky nájomného, a preto navrhovateľ využil svoje právo a od zmluvy odstúpil, čím došlo k skončeniu nájmu; predmet nájmu bol navrhovateľovi vrátený dňa XX. X. XXXX. Na základe uvedeného dospel k záveru, že pri predčasnom skončení nájomného vzťahu v dôsledku porušenia zmluvných povinností nájomcu, má prenajímateľ nárok na nájomné do doby skončenia nájmu a na náhradu škody, ktorá mu vznikla odstúpením od zmluvy, respektíve škody, na úhradu ktorej sa nájomca v zmluve zaviazal pre prípad porušenia zmluvných povinností. Navrhovateľovi preto priznal neuhradené nájomné do doby, kedy sa predmet nájmu dostal do jeho dispozície, teda do konca mája XXXX, neuhradené zostalo tak nájomné za 18. až 21. mesiac, a preto odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi titulom nájomného sumu X.XXX,XX A. (X L. X.XXX,- Sk). V zmysle článku 7 ods. 5 zmluvy priznal navrhovateľovi sumu XXX,XX A. ako odmenu za spracovanie kúpnej zmluvy s novou kupujúcou, po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a tiež náklady podľa článku 12 ods. 4 zmluvy vo výške XXX,XX A., ktoré navrhovateľ preukázal zaplatením faktúry a protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu zo dňa XX. X. XXXX. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a článok 3 ods. 1, ods. 2, článok 5 Smernice rady číslo 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, dospel k záveru, že ustanovenie o nárokoch navrhovateľa na splátky leasingu aj po skončení nájmu ako paušalizovanej náhrady škody uvedené v článku 11 ods. 2 Obchodných podmienok je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona neplatné a rovnako ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatnou. Konštatoval, že pokiaľ nájomný vzťah netrval po celú dohodnutú dobu nájmu, prenajímateľ znáša podnikateľské riziko, že nezískal všetky vynaložené náklady a potom pri predčasnom ukončení nájomného vzťahu nemôže očakávať úhradu ďalších platieb - splátok nájomného navyše, keď predmet nájmu ako vlastník má vo svojej dispozícii, môže ho ďalej prenajať či predať a straty si nahradiť. So zreteľom na uvedené potom nárok navrhovateľa vyplývajúci z neplatnej podmienky vo výške X.XXX,XX A. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, podal odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil jeho podanie zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým zobral návrh čiastočne späť, a to pokiaľ ide o sumu X,XX A., ktorá bola uhradená pred podaním žaloby, ako aj v časti úrokov z omeškania nad rámec zákonných úrokov z omeškania. Nesúhlasil s posúdením leasingovej zmluvy ako zmluvy nájomnej, keďže má zato, že ju treba považovať za nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa posúdil článok 11 ods. 2 obchodných podmienok ako neplatné dojednanie, poukázal na to, že z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva, v čom toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, respektíve akým spôsobom odporuje dobrým mravom či zákon obchádza. Domnieva sa, že článok 11 ods. 2 Obchodných podmienok nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okolnosti, že pre prípad predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu na strane odporcu, vznikne mu povinnosť uhradiť budúce leasingové splátky, ktoré v sebe zahŕňajú zvyšok obstarávacej ceny predmetu leasingu (to znamená časť obstarávacej ceny predmetu leasingu, ktorá ešte nebola zaplatená v leasingových splátkach) a úroky, ktoré by mu odporca za finančnú službu zaplatil, ak by leasingový vzťah nebol predčasne ukončený, v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý dovodil že, ak si účastníci leasingovej zmluvy dojednali pre prípad jej predčasného ukončenia z dôvodov na strane nájomcu právo na úhradu všetkých dlžných splátok, vrátane tých, ktoré sa stanú splatnými po ukončení zmluvy, tak ide o dojednanie podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je právnym dôvodom žalovanej pohľadávky, výkon tohto práva potom nie je v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, ak sú totiž náklady vynaložené leasingovou spoločnosťou a primeraný zisk rozložené do všetkých leasingových splátok, ak má táto vzhľadom na zásadu pacta sunt servanda právo na ich zaplatenie, aj keď dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy pre porušenie zmluvných povinností leasingovým nájomcom, a tomu zodpovedá povinnosť leasingového nájomcu všetky leasingové splátky zaplatiť. Má za to, že písmo, ktorým sú obchodné podmienky, ako aj odkaz na ne, sú dostatočne čitateľné a odporca bol povinný s obchodnými podmienkami sa zoznámiť ešte pred podpisom leasingovej zmluvy a svoj súhlas s nimi potvrdil svojím podpisom na leasingovej zmluve. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (ust. § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne vytýka napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa dopustil viacerých procesných pochybení a zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení odôvodnenia svojho rozhodnutia. Predovšetkým neprihliadol na podanie navrhovateľa zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým zobral návrh v časti o zaplatenie istiny titulom zmluvných úrokov z omeškania vo výške X,XX A. späť a namiesto úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne žiadal priznať úrok z omeškania 9 % ročne. Súd prvého stupňa mal preto konanie v časti o zaplatenie istiny X,XX A. zastaviť a v časti úrokov z omeškania pripustiť zmenu návrhu. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi žalovanú istinu v sume X.XXX,XX A., ktorú však nesprávne odôvodnil ako neuhradené nájomné za mesiace 18. až 21. vo výške X L. X.XXX,- Sk, čo v súčte spolu činí sumu XX.XXX,- Sk, I..X.. X.XXX,XX A., a nie sumu X.XXX,XX A.. Priznaná istina tak predstavuje časť nájomného v sume X.XXX,XX A., odmenu za spracovanie kúpnej zmluvy v sume XXX,XX eur a sumu XXX,XX A.. Následne na to nesprávne uviedol, že zamietol návrh navrhovateľa v sume X.XXX,XX eur titulom zaplatenia úrokov z budúcich leasingových splátok v sume X.XXX,- eur a istiny z budúcich leasingových splátok v sume X.XXX,XX A., keďže v tejto istine nezohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľovi priznal z istiny budúcich leasingových splátok sumu X.XXX,XX A. ako neuhradené nájomné do doby odovzdania predmetu leasingu, teda osemnástu až dvadsiatu prvú mesačnú splátku. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že návrh bol zamietnutý čo do sumy X.XXX,XX A., ktorá pozostáva zo sumy 4,94 eur, v ktorej časti zobral navrhovateľ návrh späť a zo sumy X.XXX,X A., ktorá predstavuje úroky z budúcich leasingových splátok v sume X.XXX,-A. a zostatok istiny z budúcich leasingových splátok, ktorá nebola navrhovateľovi priznaná nad rozsah sumy X.XXX,XX A.. Predmetom odvolacieho konania tak zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie X.XXX,XX A. spolu s úrokom z omeškania 0,1% denne od XX.X.XXXX do zaplatenia. V preskúmavanej veci zostalo predmetom konania zaplatenie úrokov z budúcich leasingových splátok a istiny z budúcich leasingových splátok z leasingovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, od ktorej navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca, odstúpil listom zo dňa XX.XXXXX z dôvodu nezaplatenia dvoch po sebe idúcich mesačných splátok odporcom. Navrhovateľ odôvodňoval svoj nárok na zaplatenie istiny z budúcich leasingových splátok článkom 11 ods. 2. Obchodných podmienok podľa ktorých - v prípade, ak bude leasingový nájomca v omeškaní s platením, je leasingový prenajímateľ po tom, ako doručil leasingovému nájomcovi upomienku a tento bezodkladne svoj dlh nevyrovnal, oprávnený motorové vozidlo leasingovému nájomcovi odobrať a od leasingovej zmluvy odstúpiť, čím sa stávajú splatnými všetky zostávajúce leasingové splátky. Takto zaplatené leasingové splátky sa budú považovať za paušalizovanú náhradu škody, ktorá vznikne na strane leasingového prenajímateľa z dôvodu, že leasingový vzťah nemohol trvať po dohodnutú dobu a musel byť predčasne ukončený. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú nájomnú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 663 a nasl. Obč. zák. a že nárok navrhovateľa na náhradu paušalizovanej náhrady škody vymedzený v článku 11 ods. 2 Obchodných podmienok možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že ustanovenie o nárokoch na splátky aj po skončení nájmu, ako paušalizovanej náhrady škody, je tiež neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Tieto právne závery súdu prvého stupňa však vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia leasingovej zmluvy ako nájomnej zmluvy a z nesprávneho posúdenia platnosti článku 11 ods. 2 Obchodných podmienok zmluvy. V našom platnom právnom poriadku neexistuje zákonná úprava leasingu ako typovej zmluvy, a tak konštantná judikatúra ustálila, že leasingová zmluva je považovaná za nepomenovanú (inominátnu) zmluvou, ktorej obsah a práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú predovšetkým zmluvnými dojednaniami. V praxi sa rozlišujú dva základné druhy leasingu - leasing finančný a leasing operatívny. Operatívny leasing obvykle nezakladá právo na následné odkúpenie veci a jeho primárnou funkciou je užívanie veci, hlavnou funkciou finančného leasingu je obstaranie veci konečným prevodom vlastníctva k predmetu leasingu. Finančný leasing je záväzkový vzťah, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom získal do svojho vlastníctva podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu uhradiť náklady spojené so získaním leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Počas doby nájmu je vlastníkom predmetu leasingu prenajímateľ (leasingová spoločnosť). Po ukončení doby nájmu a po splnení zmluvných podmienok má nájomca právo na prevod predmetu leasingu do svojho vlastníctva. Tento typ zmluvy je vo všeobecnosti charakterizovaný dlhodobým prenájmom veci za podmienok v nej dohodnutých, v rámci ktorej vlastník prevádza na užívateľa v podstate všetky riziká a výnosy spojené s vlastníctvom veci. Je založený na zmluvnom vzťahu, ktorý je charakteristický oddelením právneho vlastníctva a ekonomického používania predmetu za účelom jeho prefinancovania počas celej alebo podstatnej časti jeho životnosti. Nájomca teda nesie už od začiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škody) spojené s predmetom leasingu, ako aj náklady spojené s jeho užívaním (údržba, dane, poistenie). Takýto leasing je označovaný za leasing finančný práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (získanie veci, odovzdanie do užívania a prevod do vlastníctva leasingového nájomcu na konci leasingového vzťahu). V prípade finančného leasingu ide teda o účelové zaobstaranie veci podľa potrieb a výberu nájomcu s využitím cudzích zdrojov - poskytovateľa predmetu leasingu. Zmyslom tohto špecifického súkromnoprávneho vzťahu je zabezpečiť za úplatu financovanie veci pre nájomcu, ktorý sa k nej správa od okamžiku jej odovzdania ako k veci vlastnej so všetkými rizikami na strane nájomcu (obvykle nesie riziká spojené s predmetom leasingu i náklady spojené s jeho prevádzkou, údržbou a opravami). Leasingový prenajímateľ síce zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom predmetu leasingu (s výnimkou práva vec scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby) však patria nájomcovi. Tým, že v rámci finančného leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť za predmet leasingu i nebezpečenstvo a riziká s ním spojené, odlišuje sa finančný leasing typovo od bežného nájmu. Na rozdiel od prenajímateľa v prípade nájomnej zmluvy, nemá leasingový prenajímateľ záujem na tom, aby sa vec, ktorej je po dobu trvania leasingového vzťahu vlastníkom, vrátila do jeho dispozície, ale jeho cieľom spravidla je, aby po zaplatení všetkých leasingových splátok prešiel predmet leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu. Leasingový prenajímateľ nezískava predmet leasingu do svojho vlastníctva s cieľom vlastniť predmet nájmu a vyvíjať podnikateľskú činnosť jeho prevádzkovaním, ale z dôvodu prevodu predmetu leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu po zaplatení všetkých leasingových splátok. Finančný leasing sa tak podobá úverovej zmluve či nájomnej zmluve a je tak de facto alternatívou k úveru, ktorého ekonomický účel je obdobný; ide o finančnú službu, ktorá sa od úveru odlišuje tým, že tu nedochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi a že predmet leasingu je až do okamžiku jeho prevodu na leasingového nájomcu vo vlastníctve leasingového prenajímateľa. Leasingový prenajímateľ tak má v prípade neplnenia leasingovej zmluvy a jej predčasného ukončenia právo na vydanie predmetu leasingu z titulu vlastníckeho práva. Leasingové splátky tak majú úplne inú povahu než nájomné, pretože nejde primárne o odplatu za užívanie predmetu leasingu, ale fakticky o splátky ceny, za ktorú predmet leasingu zaobstaral leasingový prenajímateľ, zvýšené o prípadné ďalšie zložky (úročenie finančných prostriedkov, za ktoré bol predmet leasingu zaobstaraný, poistenie apod.) a zahrňujúca i primeraný zisk. Keďže cieľom leasingu je obstaranie si veci do vlastníctva, protihodnotou leasingových splátok tak nie je možnosť predmet leasingu užívať, ale predovšetkým možnosť splácať jeho nadobúdaciu cenu postupne. So zreteľom na osobitnú povahu leasingovej zmluvy sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že pokiaľ si v zmluve dojednala leasingová spoločnosť s leasingovým nájomcom, pre prípad predčasného skončenia leasingovej zmluvy, z dôvodov na strane nájomcu, právo na úhradu všetkých dlžných splátok, teda i splátok splatných po odstúpení od zmluvy, nie je výkon tohto práva v rozpore s poctivým obchodným stykom len preto, že ide o splátky splatné aj po odstúpení od zmluvy, respektíve po odobratí vozidla leasingovému nájomcovi. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky, predstavujúcej úhradu splátok splatných po účinnosti odstúpenia od zmluvy, je potom dojednanie zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípad odstúpenia od zmluvy, ktoré nie je v rozpore s dispozitívny ustanovením § 351 Obchodného zákonníka. Vylúčenie takejto možnosti zmluvného dojednania by znamenalo popretie hlavného účelu a zmyslu, ktorému má leasing v praktickom živote slúžiť ako alternatívny finančný nástroj. S ohľadom na uvedené nie je potom správny právny záver súdu prvého stupňa, že dojednanie v čl.11 ods. 2 Obchodných podmienok je v zmysle § 39 Obč. zák. neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, pre obchádzanie zákona a že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 Obč.zák. neplatná. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie sumy X.XXX,- A. titulom úrokov z budúcich leasingových splátok nemožno preskúmať pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa totiž nemožno zistiť, z akých dôvodov tento nárok navrhovateľovi nepriznal, ako tento nárok právne posúdil a na základe akých úvah dospel k záveru, že návrh nie je v tejto časti dôvodný. Odvolací súd poukazuje v tomto smere aj na to, že uvedený nárok nie je v konaní dostatočne špecifikovaný, keďže v návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdí, že má ísť o náhradu škody v súvislosti s odobratím a predajom predmetu leasingu (napríklad o sumu úrokov zostávajúcich leasingových splátok, náhradu za parkovné po odobratí predmetu leasingu do predaja predmetu leasingu, poplatky za vyznačenie zmeny držiteľa motorového vozidla v technickom preukaze vozidla, a podobne) - položka číslo 16 finančného vysporiadania; podľa vykonaného vyúčtovaniam zo dňa XX. X. XXXX (č.l. 15 spisu) má ísť o náhradu škody v súvislosti s odobratím a predajom predmetu leasingu; podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa X. XX. XXXX by sa malo ísť o úroky z budúcich leasingových splátok, ktoré sa na základe článku 13 ods. 1 obchodných podmienok stali odstúpením od zmluvy splatnými; a napokon v odvolaní uvádza, že leasingové splátky v sebe zahŕňajú nielen zvyšok obstarávacej ceny predmetu leasingu (časť obstarávacej ceny predmetu leasingu, ktorá ešte nebola zaplatená v leasingových splátkach ), ale aj úroky, ktoré by odporca navrhovateľovi za finančnú službu zaplatil. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zaplatenie sumy X.XXX,- A. titulom úrokov z budúcich leasingových splátok tak nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia a je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. S ohľadom na vadu konania, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti časti rozhodnutia, ako aj vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté procesné nedostatky vo vyššie naznačovanom smere, posúdi opodstatnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšných budúcich leasingových splátok podľa čl. 11 ods. 2 obchodných podmienok v nadväznosti na vyššie uvedený právny názor, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.) a napokon vyzve navrhovateľa na bližšiu konkretizáciu uplatňovaných úrokov z budúcich leasingových splátok (čo do právneho základu aj výšky), nárok na ne posúdi v zmysle zmluvných dojednaní a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu o tomto nároku, náležitým (zrozumiteľným) spôsobom rozvedie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.