Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/522/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509221021 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509221021.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: W. K., E. I. K. X, I., zastúpenému opatrovníkom Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Ul. Sovietskych hrdinov 66, Svidník, o zaplatenie 128,48 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C/449/2010-122, zo dňa 27.6.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 42C/449/2010-140, zo dňa 30.8.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 19,12 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, rozhodol o vrátení súdneho poplatku 9,87 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava a účastníkom konania (vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcu) nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že nakoľko navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ, ktorý z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu bez uvedenia dôvodu, by bol povinný k náhrade trov konania. Súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 6.4.2012) nepriznal pri rešpektovaní jeho práva dať sa zastúpiť advokátom s poukazom na cieľ jeho činnosti, ktorým je o.i. kolektívna ochrana spotrebiteľov a podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania, a to bez potreby splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie. V prípade, ak sa vedľajší účastník dá v konaní zastupovať advokátom, je povinný znášať náklady s tým spojené sám, nakoľko takto vynaložené náklady nemožno považovať za trovy účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa poukázal i na skutočnosť, že osoba oprávnená konať v mene vedľajšieho účastníka získala právnické vzdelanie tretieho stupňa v odbore právo; je teda spôsobilá vyjadrovať sa k návrhom na začatie konania po právnej stránke. Mal za to, že majetok vedľajšieho účastníka je tvorený aj z iných zdrojov, bola mu poskytnutá dotácia na rok 2012 4.000 eur účelovo viazaná na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom. Vzhľadom na hromadné vyjadrenia k návrhom navrhovateľa, ktorými je namietané v prevažnej časti premlčanie nároku, je preto dostačujúci na pokrytie nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práva vedľajšieho účastníka na strane odporcu na zastúpenie advokátom, aj keď primárne má byť samotný vedľajší účastník dostatočne odborne a personálne vybavený na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom, a to bez potreby jeho zastúpenia advokátom na základe udelenej plnej moci. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie vedľajší účastník a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Namietol, že zásady, na ktoré súd prvého stupňa poukazoval, neaplikoval i vo vzťahu k navrhovateľovi. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého má vyplývať, že vedľajší účastník má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Ďalej dal do pozornosti § 137 O.s.p., podľa ktorého trovami konania je i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie, ako je zástupcom advokát; názor súdu prvého stupňa je podľa vedľajšieho účastníka v rozpore s uvedeným ustanovením. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vedľajšieho účastníka účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci vzal navrhovateľ podaním doručeným dňa 31.5.2012 návrh späť; dôvod späťvzatia neuviedol. Na uvedenom základe nebolo možné skonštatovať také správanie sa odporkyne, pre ktoré by bol vzatý späť dôvodne podaný návrh, čo by odôvodňovalo pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Zastavenie konania tak späťvzatím návrhu procesne zavinil navrhovateľ, ktorý by bol povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trov konania odporcovi i vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.), je oprávnený dať sa zastupovať advokátom a uplatniť si v rámci náhrady trov konania i náhradu trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania však súd musí vždy skúmať, či uplatnené trovy boli skutočne vynaložené a ak áno, či boli účelné, t.j. či vychádzajú zo zákonných dôvodov, tieto neprekračujú a sledujú naplnenie cieľa, t.j. dosiahnutie úspechu v konaní; účelnosť uplatnených trov konania je súd povinný posudzovať pri každom uplatnenom úkone právnej služby samostatne. Nepriznaním náhrady trov konania, ktoré neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, sa nepopiera rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a nedochádza k odňatiu procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. V predmetnej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dňa 30.1.2012 oznámil svoj vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnil si náhradu trov konania. Nie je potom zrejmé, ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal uplatnené prevzatie a prípravu zastúpenia, keď ani právny zástupca a ani samotný vedľajší účastník nemali žiadnu vedomosť o predmete a štádiu konania, do ktorého vedľajší účastník vstúpil; k prevzatiu a príprave zastúpenia preto reálne nemohlo dôjsť. Vedľajší účastník v podaní zo dňa 6.4.2012 označenom ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania a uplatnil si trovy konania i za uvedený úkon právnej služby. Bez ďalšieho však nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania či na základe vznesenej námietky premlčania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa; v predmetnej veci ku späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu. Na tomto základe uplatnené trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva; vyjadrenie nepredstavuje úkon právnej služby, ktorého vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam (nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania v predmetnej veci) nie sú dôvodné poukazy na iné rozhodnutia krajských či okresných súdov (ktorými nie je odvolací súd viazaný). K poukazu na § 137 O.s.p. odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v predmetnej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu; vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 veta druhá O.s.p. koná sám za seba. Na priznanie jednotlivých druhov trov konania vymenovaných v § 137 O.s.p. je navyše potrebné splnenie podmienok uvedených v § 142 O.s.p. a nasl., medzi ktoré patrí i účelnosť vynaložených trov konania. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že podľa tohto rozsudku zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, o.i. splnenia podmienky účelnosti vynaložených trov konania. Záverom možno uviesť, že nakoľko navrhovateľ v predmetnej veci späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, bol by povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka; pre nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania je vecne správne rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.; za vyjadrenie k odvolaniu doručené dňa 23.10.2012 predstavuje odmena 8,30 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) a paušálna suma 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 15,93 eura, s 20 % DPH 3,19 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkovo 19,12 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.