Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224741 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509224741.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Bratislava, Vajanského nábrežie 3, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi: FEVRA Sport, spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Bratislava, Hrobákova 40, zastúpený: JUDr. Margita Lonská, so sídlom Bratislava, Kalinčiakova 25, o zaplatenie 89,62 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 13C 21/2010-90 zo dňa 7.11.2011, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 13C 21/2010-90 zo dňa 7.11.2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 24,23 Eur na náhradu trov odvolacieho konania k rukám právnej zástupkyne, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne ho zaviazal zaplatiť odporcovi 184,09 Eur na náhradu trov prvostupňového konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.12.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 89,62 € s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 23.01.2007 bolo z ulice Slovanská v Bratislave odstránené osobné motorové vozidlo, EČV: BA778HP, ktorého prevádzkovateľom je odporca. Vozidlo stálo na mieste, kde je zákaz zastavenia, čím navrhovateľovi vznikli náklady za odstránenie motorového vozidla vo výške 89,62 Eur, ku ktorým si uplatnil aj úrok z omeškania. Odporca pohľadávku neuznal s tým, že nie je si vedomý skutočností odôvodňujúcich odťah vozidla, ktorého je vlastníkom. V čase odťahu vozidla neevidoval žiadnu dispozíciu s jeho motorovým vozidlom a o probléme sa dozvedel až z rozhodnutia súdu. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav: Z protokolu o odstránení vozidla podľa ustanovení zákona č. 315/1996 Z. z. vyplýva, že dňa 23.1.2007 o 13:05 hod. bolo odtiahnuté z ulice Slovanská v Bratislave motorové vozidlo EČV: BA778HP, ktorého prevádzkovateľom je odporca. Dôvod odstránenia vozidla bol § 40 ods. 1 písm. a), b) t.j. zákaz zastavenia. Vozidlo, ktoré bolo odtiahnuté, bolo vydané dňa 23.1.2007 o 17:55 hod. a prevzal ho Z. I., pričom pri prebratí vozidla nebola zaplatená úhrada vo výške 2.700,- Sk (89,62 €) Odporca v priebehu pojednávania poukazoval na to, že odťah motorového vozidla v mieste, kde stálo, nebol oprávnený a konanie bolo protiprávne. O uplatnenej pohľadávke sa dozvedel až doručením platobného rozkazu, pričom ani protokol o výdaji vozidla nebol doručený firme odporcu, ktorá je vlastníkom predmetného vozidla. Oficiálne sa odporca nikdy nedozvedel, že vozidlo mala odtiahnuté a má zaplatiť určitú sumu. Namietol aj skutočnosť, že firma ASTER nemala oprávnenie vykonať odťah vozidla, na čo je oprávnený len správca komunikácie, t.j. navrhovateľ. Navyše miesto kde bolo zaparkované motorové vozidlo bolo zasnežené, nebolo vidieť či je alebo nie je vodorovné značenie. Vozidlo bolo odstavené do 9:00 hod., a navrhol vykonať dôkaz aké bolo počasie v konkrétny deň. Súdu predložil súdu správu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 29.4.2010, z ktorej vyplýva, že dňa 23.1.2007 počasie ovplyvňovala tlaková níž a jej frontálny systém. V čase od 00:00 hod. do 12:00 hod. v oblasti Okresu Bratislava I. - Bratislava-Staré mesto teplota vzduchu o 00:00 hod. dosiahla 3°C, o 03:00 hod. 2°C, o 06:00 hod. 0,5°C, o 9:00 hod. 0,2°C o 12:00 hod. 0,3°C. V čase od 00:00 do 12:00 bola 100% oblačnosť, v skorých ranných hodinách sa vyskytol slabý dážď, neskôr dážď so snehom a dopoludnia sneženie. Výška snehovej pokrývky nad trávnatým povrchom zeme o 12:00 hod. dosiahla 1cm. Z pripojenej fotodokumentácie, ktorá bola vykonaná dňa 23.1.2007 vyplýva, že na autách, ktoré sú zvyšky snehu, pričom vozidlo bolo odstavené na chodníku, ktoré bolo označené bielymi pásmi, s vyznačeným zákazom zastavenia. Svedok Z. I., ktorý je synom odporcu uviedol, že on pracuje na I. W.i, ktorá susedí so Slovanskou ulicou a vozidlo bolo zaparkované na Slovanskej ulici. On vozidlo na Slovanskej ulici v konkrétny deň nezaparkoval, ale podľa potreby mu je ponechávané vozidlo 2 - 3 krát do týždňa po pracovnej dobe. Dopravnú situáciu na Slovanskej ulici pozná, vozidlo však nebolo vždy zaparkované na tom istom mieste. V konkrétny deň, t.j. 23.1.2007 si svedok vyzdvihol kľúče od vozidla na vrátnici, a bolo mu povedané, že vozidlá boli odťahované, a medzi nimi aj ich vozidlo. V ten istý deň vozidlo vyzdvihol, nikto od neho nežiadal doklady od vozidla, nič nezaplatil. Nevedel sa vyjadriť, či pri vydávaní vozidla, kde bol prítomný aj mestský policajt, od neho žiadali aj pokutu za priestupok, alebo náhradu za odťah vozidla. Odporca k dopravnému značeniu na mieste parkovania uviedol, že buď on alebo jeho manželka rešpektovali zvislé značenie a zastavili pred touto značkou. V tom čase napadol sneh a nebolo vidno značenie vodorovné. On si nikdy nevšímal vodorovné značenie v tom zmysle, že by si bol zapamätal kde bolo. Značenie sa často mení a ak vozovka bola zasnežená nemohol predpokladať, že vozidlo je zaparkované na mieste, kde je zákaz státia a zastavenia. Na základe výsledkov dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol. V prvom rade sa vyporiadal s námietkou či firma ASTER, ktorá odťah vykonala, na to mala oprávnenie alebo nie. Zo zriaďovacej listiny zo dňa 30.1.1992 vyplýva, že navrhovateľ zriadil dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh Mestskej časti Staré mesto s označením VEPOS, so sídlom Bratislava, Žilinská č. 1. Poverením zo dňa 15.2.2006 poveril mestskú políciu Hlavného mesta SR Bratislava - Stanice Staré mesto zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1, 4 písm. a), b) zák. č. 315/96 Z. z.. Firma VEPOS Bratislava uzavrela dňa 23.10.2006 zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby s firmou ASTER spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Bratislava, Mramorová č. 4. Súd dospel k záveru, že námietka zo strany odporcu nie je oprávnená, pretože navrhovateľ mohol takúto zmluvu uzatvoriť pokiaľ ide o odťahovanie vozidla, t.j. technickú stránku. Nemohol však na túto organizáciu preniesť právo na vymáhanie pohľadávok, resp. nákladov, ktoré v súvislosti s odťahom vozidla vznikajú, čo ani neurobil a navrhovateľ pohľadávku uplatňoval sám. Z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že vozidlo bolo ponechané na mieste označenom vodorovne dopravným značením V13, ktoré vyznačuje priestor, do ktorého je zakázané vchádzať, alebo doň nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na predchádzanie, odbočovanie na miesto mimo cesty, alebo na poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo do obytnej zóny alebo do pešej zóny. Z fotodokumentácie vyplýva, že zakázané miesto bolo označené vodorovným dopravným značením a nie zvislým dopravným značením. Súd sa zaoberal námietkou odporcu, že vodorovné dopravné značenie nebolo viditeľné v čase odstavenia vozidla z dôvodu, že toto bolo zasnežené. Tejto námietke vyhovel, pretože zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu vyplýva, že snehová prikrývka nad trávnatým povrchom zeme dosiahla 1cm, a v dopoludňajších hodinách mohla byť aj vyššia. Z fotodokumentácie pritom vyplýva, že autá boli stále zasnežené a sneh sa postupne topil. Keďže na ceste bolo len vodorovné dopravné značenie nemožno viniť vodiča, že zaparkoval na mieste, kde inak zaparkovať nesmie pre zákaz zastavenia Súd v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď svedka I., ktorý uvádzal, že on vozidlo na Slovanskej ulici nezaparkoval, toto tam zaparkoval buď otec, t.j. odporca, alebo mama. On dopravnú situáciu pokiaľ ide o vodorovné značenie na tejto ulici nepoznal, príliš sa jej nevenoval, a orientoval sa hlavne na značenie zvislé, pričom predtým sa na spornom mieste dalo parkovať. Prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu,, keď nemal preukázané, že by odťah vozidla bol vykonaný oprávnene, teda pre porušenie § 40 ods. 4 písm. a) zák. č. 316/96 Z. z. O trovách konania súd rozhodol poľa § 142 ods. 1 O.s.p., a zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka zaplatiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 184,09 Eur. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 22.9.2010. Podľa jeho názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V Meteorologickom posudku č. 479/2010 je uvedené, že „....v skorých ranných hodinách sa vyskytol slabý dážď, neskôr slabý dážď so snehom a dopoludnia sneženie, výška snehovej pokrývky nad trávnatým povrchom zeme o 12.00 hod. dosiahla 1 cm...“. Logickým záverom je, že ak bolo vozidlo zaparkované o 9.00 hod. ráno, ako tvrdil odporca, nemohla byť vozovka súvisle pokrytá snehom a čo malo brániť rozpoznanie vodorovnej dopravnej značky „V13“. Ani počas celého doobeda nemohla byť vozovka pokrytá snehom, nakoľko neustále pršalo a až postupne sa pridával sneh, ktorý o 12.00 dosiahol vytvoril vrstvu 1 cm. Na základe tohto posudku preto nemožno dospieť k jednoznačnému názoru, že nebolo viditeľné vodorovné značenie. Navyše odporca dobre poznal predmetnú ulicu, keď v blízkosti pracoval jeho syn a často miesto navštevoval. Ani výpoveď odporcu zo 7.11.2011 sa nejaví ako vierohodná, pretože si nepamätal kto motorové vozidlo v daný deň zaparkoval, ale pamätal si, že bol na vozovke sneh. Odporca tak jednoznačne porušil pravidlá cestnej premávky, čím podľa § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. vznikol zákonný dôvod na odťah vozidla. Preto sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe navrhovateľa vyhovel. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 214,70 Eur za prvostupňové konanie a 90,62 Eur za odvolacie konanie. K odvolaniu sa vyjadril odporca písomne prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním zo dňa 23.1.2012.Namietol, že navrhovateľ nesprávne vyhodnotil znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že sneženie bolo od ranných hodín a snežilo celé doobedie. Údaj, že o 12.00 bola vrstva snehu vo výške 1 cm nevylučuje, že v doobedňajších hodinách bola vozovka zasnežená. Teplotný údaj, že o 9.00 bolo 0,2 °C nasvedčuje, že zrážky pri takejto teplote mohli byť len snehové. O 12.00 hod. bola teplota vyššia, 0,3 °C, a napriek tomu snežilo. Túto skutočnosť potvrdili aj výpovede odporcu a svedka. Spochybňovanie dôveryhodnosti výpovede odporcu s poukazom na to, že si pamätal sneženie, ale nevedel kto vozidlo zaparkoval, nie je na mieste, pretože údaj o snežení vyplynul zo samotnej fotodokumentácie navrhovateľa. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 24,23 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny 16,60 Eur a paušálu 7,63 Eur. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere, že nebolo preukázané zavinené porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany odporcu, pretože bola preukázaná jeho obrana, že dňa 23.1.2007 nebolo viditeľné vodorovné značenie o zákaze státia na mieste, kde bolo zaparkované jeho motorové vozidlo. Tým neboli splnené zákonné podmienky pre odťah motorového vozidla. Vzhľadom na výsledky dokazovania ohľadom počasia a stavu vozovky v rozhodný deň možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že meteorologický posudok zo dňa 29.4.2010 nasvedčuje skôr obrane odporcu a rozhodne ju nevylučuje ako to tvrdí navrhovateľ v podanom odvolaní. Nie sú dôvody ani na spochybňovanie výpovede odporcu, ktorý vypovedal o skutku ktorý sa stal 23.1.2007 na pojednávaní dňa 7.11.2011, teda po veľkom časovom odstupe (aj žaloba vo veci bola podaná až dňa 23. 12.2009). Preto nie je neobvyklé, že si nezapamätal kto v ten deň auto zaparkoval. Z fotodokumentácie navrhovateľa však bolo zjavné, že v tom čase padal sneh. Okrem uvedených dôvodov odvolací súd považuje za rozhodujúce aj ďalšie skutočnosti, ktoré by nezávisle na záveroch súdu prvého stupňa za následok zamietnutie žaloby navrhovateľa. Nie je sporné, že žalobu podal aktívne legitimovaný navrhovateľ, ako správca komunikácie, z ktorej došlo k odťahu vozidla; voči pasívne legitimovanému odporcovi, ako vlastníkovi tohto vozidla. Z listinných dôkazov vyplýva, že správca komunikácie nepoveril spoločnosť ASTER len technickým odťahom vozidla. Z protokolu o výdaji vozidla vyplýva, že táto spoločnosť vystupovala aj ako orgán verejnej moci pri vymáhaní nákladov spojených s odťahom. Osoba preberajúca vozidlo bola vyzvaná vyplatiť „cenu núteného odťahu“ priamo pracovníkom tejto spoločnosti, alebo na súkromný účet spoločnosti v Ľudovej banke. Dokonca bol preberajúci v protokole upozornený pre prípad nezaplatenia aj na možnosť vymáhania zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, akoby išlo o súkromný záväzkový vzťah medzi ním a spoločnosťou ASTER. . Takýto postup bol jednoznačne v rozpore so zákonom. Z ustanovenia § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť ASTER s.r.o. za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými osobami bola v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - ďalej len OBZ) založená za účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 OBZ rozumie sústavná činnosť - vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 OBZ tretia veta môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade spoločnosti ASTER s.r.o. však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, na spoločnosť ASTER s.r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že starosta mestskej časti Bratislava- Staré Mesto dňa 15.2.2012 poveril Mestskú políciu hlavného mesta SR zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a),b) zák. č. 315/1996 Z.z. Toto poverenie starostu mestskej časti pre mestskú políciu je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom, a jeho obsah je navyše zmätočný. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Z.z. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v mnohých iných) mestský policajt urobil, urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom. Toto poverenie je nezmyselné aj po obsahovej stránke, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstránení vozidiel. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečoval, ale odťah nariadil, čo odporuje zákonu. Aj keď podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. môže o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Neobstojí ani odvolávanie sa navrhovateľa v žalobe na iné rozhodnutia súdov , pretože odvolací súd v tomto konaní nie je nimi viazaný. K citovanému nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 300/07-30 zo dňa 14. 2. 2008, odvolací súd poukazuje na to, že dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu boli v tomto prípade len procesné dôvody - neúplné odôvodnenie vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutého v rozsudku krajského súdu. Odvolací súd na základe týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol plne úspešný aj v odvolacom konaní. Súd mu preto priznal náhradu trov za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 24,23 Eur v zmysle vyčíslenia zo dňa 23.1.2012, ktoré je v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné