Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510200650 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510200650.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a. s., IČO : 35 787 783, so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, advokákou, so sídlom : Hviezdoslavova č. 7, 036 01 Martin, proti odporcovi: R. U., O.. XX.XX.XXXX, hlásený ako bezdomovec v Bratislave Petržalke, o zaplatenie sumy 774,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 41 C 135/2010 - 78 zo dňa 20.09.2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 617,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8.5 % ročne z tejto sumy od 24.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania k rukám advokátky JUDr. Heleny Strachovej, AK, Martin, Hviezdoslavova č. 7 v sume 30,45 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti zaplatenia sumy 48,79 Eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške presahujúcej sadzbu 8.5 % ročne zo sumy 824,87 Eur od 01.06.2008 do 08.08.2008 a zo sumy 725,.27 Eur od 09.08.2008 do zaplatenia konanie zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol. Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.01.2010 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 774,06 Eur, úrok z omeškania 0.08 % denne zo sumy 824,27 Eur od 01.06.2008 do 08.08.2008, zo sumy 774,06 Eur od 09.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí mal z obsahu listiny označenej ako „ŽIADOSŤ/ ZMLUVA O POSKYTNUTÍ SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU (Návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka)“ opatrenej číslom 260620055968665, za nesporné, že účastníci mienili uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rozsahu, uvedenom v časti B), označenej ako klasický úver, ktorej predmetom bol úver 21.591,- Sk na financovanie kúpy tovaru od NAY ELEKTRODOM. Zo znenia jednotlivých častí listiny, všeobecných úverových podmienok, vytlačených na rube mal súd za zrejmé, že navrhovateľ túto žiadosť/zmluvu považoval len za návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že mu bola žiadosť odovzdaná potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby na listine. Zmluva samotná mala vzniknúť až dodatočne, akceptovaním žiadosti, pričom podľa všeobecných úverových podmienok navrhovateľa sa za okamih uzatvorenia zmluvy malo považovať odoslanie písomného prijatia návrhu, adresovaného klientovi alebo prevedenie peňažných prostriedkov v zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru na účet predajcu, prípadne iný dohodnutý spôsob, v ktorom prípade sa navrhovateľ zaviazal vznik zmluvy klientovi písomne potvrdiť. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovi písomne oznámil prijatie zmluvy. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka možno vyjadriť súhlas s uzatvorením zmluvy reálnym plnením, čo však platí len pre zmluvy, ktoré je možné uzatvoriť v inej než písomnej forme. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. písomnú formu, inak je neplatná. Mal za preukázané, že navrhovateľ odporcovi poskytol spotrebiteľský úver, ktorý odporca čerpal a vo výške 99,58 Eur ho aj zaplatil. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva len na základe tejto skutočnosti nemohla platne vzniknúť. Podľa názoru súdu prvého stupňa na rozdiel od bodov III. -1.- 1. VÚP okamihom vzniku zmluvy nemôže byť len samotné odoslanie oznámenia o prijatí zmluvy klientovi, keďže podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. V konaní súd nemal za preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluva uzatvorená v inej forme nie je platná. Navrhovateľom uplatnený nárok tak posúdil podľa § 457 OZ, podľa ktorého v prípade neplatnosti zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Z výpisu z úverového účtu č. 4261177663 9 0 02 mal za preukázané, že odporcovi poskytol úver vo výške 716,69 Eur, na splatenie ktorých od odporcu prijal platbu 99,58 Eur. Vzhľadom na to odporcu zaviazal na úhradu 617,11 Eur a vo zvyšku istiny spolu s úrokom z omeškania z nej návrh zamietol. V súvislosti s úrokom z omeškania súd prvého stupňa uviedol, že za výzvu na plnenie súd považoval až návrh na začatie súdneho konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 20.08.2010, a teda splatnosť mala nastať dňa 21.08.2010. Keďže tento deň bola sobota a nasledujúci nedeľa, podľa § 122 ods. 3 OZ malo dôjsť k posunutiu splatnosti na najbližší nasledujúci pracovný deň. Nakoľko odporca svoj záväzok do 23.08.2010 riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania. Nakoľko záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a odporca je spotrebiteľom, úrok z omeškania nemôže byť vyšší, než určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania navrhovateľa dňa 24.08.2010 bola základná úroková sadzba ECB 1 %, odporca tak bol povinný platiť úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Nakoľko však navrhovateľ žiadal úrok vo výške 8.5 % ročne, súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania v požadovanej výške. Vo zvyšku navrhovateľ návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov spočívajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 30,45 Eur zo súdneho poplatku. Náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal, nakoľko navrhovateľ si trovy nevyčíslil do troch dní od rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.10.2011 odvolaním navrhovateľ, a to vo všetkých výrokoch. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil skutočnosť vzniku a uzatvorenia úverovej zmluvy. Čl. III. 1 všeobecných obchodných podmienok hovorí o vzniku zmluvy podľa § 275 ods. 4 ObZ, a to odoslaním písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevodom peňažných prostriedkov s výškou poskytnutých prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným spôsobom. Navrhovateľ poukázal na to, že prijatie návrhu sa podľa § 35 ods. 1 OZ môže urobiť konaním, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Takýmto konaním zo strany navrhovateľa bolo odoslanie finančných prostriedkov na účet klienta, teda prejav vôle prijať návrh na uzavretie úverovej zmluvy zo strany klienta. Podľa judikatúry R 78/1968 zhodné prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy urobené účastníkmi sú právnymi úkonmi, zakladajúcimi podľa § 2 ods. 1 OZ medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah. Nakoľko zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá bola v konaní predložená je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch navrhovateľovi nevyplýva povinnosť odoslania písomného oznámenia o prijatí zmluvy adresovaného klientovi. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia uplatnil cestou žaloby a žalobného návrhu, keď si uplatnil nárok na zaplatenie vo výške 116,80 Eur, a teda 51,45 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia a 51,45 Eur za písomné podanie na súd a 13,90 Eur ako náhradu výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.03.2007 do 31.12.2007 (ďalej aj „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 2 ObZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2007 do 30.09.2007 (ďalej aj „OZ“) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 44 ods. 1 OZ veta prvá zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej aj „ZoSÚ“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z konania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd za preukázané, že odporca dňa 29.09.2007 doručil navrhovateľovi Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, vyhotovenú na formulári schválenom navrhovateľom, na základe ktorej odporca prehlásil, že má záujem o nákup špecifikovaného tovaru (televízora) od predajcu, obchodnej spoločnosti NAY ELEKTRODOM. Odporca v predmetnej žiadosti vyjadril súhlas s tým, aby mu obchodná spoločnosť navrhovateľa poskytla úver na nákup uvedeného tovaru a tak, že financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu na základe odporcom a predajcom podpísanej žiadosti o financovanie. V bode G) predmetnej žiadosti odporca ako klient zo zmluvy vyhlásil, že pokiaľ v žiadosti nie je stanovený dátum neskoršieho dodania, má sa za to, že predmet financovania bol klientovi (odporcovi) dodaný dňom podpisu zmluvy, pričom odporca a predajca súčasne žiadajú, aby navrhovateľ uhradil na účet predajcu čiastku zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru. Predmetná listina bola v spodnej časti opatrená podpisom odporcu, a to s dátumom 29.09.2007 ako aj podpisom a odtlačkom pečiatky navrhovateľa dňa 29.09.2007 ako aj odtlačkom pečiatky a podpisom predajcu, taktiež s dátumom 29.09.2007. Navrhovateľ mal následne na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť predajcovi peňažné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene tovaru, a to vo výške 23.990,- Sk (796,32 Eur), ktoré sa mal odporca zaviazať splácať v 10-tich mesačných splátkach, vo výške 2.563,- Sk (85,07 Eur), a to s termínom splatnosti k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka úveru bude zo strany odporcu zaplatená najneskôr dňa 15.10.2007. Odporca následne navrhovateľovi na účely splácania poskytnutého úveru poskytol sumu vo výške 99,58 Eur. Mechanizmus uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru navrhovateľ bližšie špecifikoval v čl. II a čl. III Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (VÚP), podľa ktorých bol odporca ako klient povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru na príslušnom formulári, schválenom navrhovateľom. Predmetná žiadosť sa po riadnom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy, ktorý klient predkladá obchodnej spoločnosti navrhovateľa. Navrhovateľ následne klientovi priamo alebo prostredníctvom predajcu oznamoval, či mieni návrh na uzavretie zmluvy prijať alebo nie s tým, že obchodná spoločnosť navrhovateľa nie je povinná žiadaný úver poskytnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť. Podľa čl. III.-1.-1. VÚP prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy podľa § 275 ods. 4 ObZ bolo odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi, prevod PP zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase predloženia návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere odporcom, museli mať zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu pod sankciou ich absolútnej neplatnosti. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi písomne neoznámil prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva vzhľadom na nedodržanie obligatórne písomnej formy nemohla platne vzniknúť a vzájomné nároky navrhovateľa a odporcu následne posudzoval podľa príslušných ustanovení § 457 OZ upravujúcich bezdôvodné obohatenie. Podľa § 43c ods. 2 OZ druhým právnym úkonom, nevyhnutným na vznik zmluvy je prijatie (akceptácia) návrhu, jednostranný adresovaný právny úkon, ktorým prijímajúci oblát (akceptant) prejavuje svoju vôľu prijať jemu urobený návrh a tým uzavrieť zmluvu. Zmluva ako dvojstranný či mnohostranný právny úkon tak vzniká (je uzavretá) v okamihu, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1, § 43c ods. 1, ods. 2 OZ). Na to je potrebné, aby prejav vôle, ktorý je akceptáciou návrhu bol adresovaný spätne navrhovateľovi. Akceptácia návrhu sa tak stáva perfektnou až v momente, keď dôjde navrhovateľovi, dostane sa do sféry jeho dispozície. Týmto momentom sa tak stáva i príjemca návrhu svojou akceptáciou viazaný a nemôže už návrh oferenta zmeniť ani svoju akceptáciu odvolať. Akceptáciou návrhu oblátom a jej oznámením oferentovi sa završuje zmluvný konsenz, ktorý ako právotvorná skutočnosť zakladá vznik zmluvy. Písomné zmluvy možno uzatvoriť taktiež medzi neprítomnými osobami, kedy zmluvné strany uzatvárajú zmluvu k rôznemu časovému okamihu. V takomto prípade je zmluva platná a účinky akceptácie nastanú v okamihu, keď zmluvu podpíše posledný účastník zmluvy. Prijatím návrhu je pritom pripojenie podpisu posledného účastníka zmluvy v zmysle § 44 ods. 1 ods. 2 a § 43c ods. 2 OZ bez toho, aby samotný text zmluvy musel obsahovať formuláciu, že jeden účastník niečo navrhuje a druhý účastník tento návrh prijíma. Ustanovenie § 46 ods. 2 OZ upravuje písomnú formu uzavretia zmluvy, podľa ktorého pre písomné uzavretie zmluvy stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Písomná forma zmluvy tak znamená, že celý text zmluvy musí byť zachytený v materializovanej forme, pričom písomná forma zmluvy zahŕňa aj podpisy všetkých účastníkov. Ak bol právny úkon urobený v písomnej forme, potom aj všetky úkony, týkajúce sa zmluvy sa musia urobiť v písomnej forme. V zmysle vyššie uvedeného si navrhovateľ ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru si vo VÚP vymienil, že k prijatiu návrhu na uzatvorenie zmluvy dochádza tak, že navrhovateľ odporcovi ako klientovi oznámi, či mieni prijať alebo neprijať návrh na uzavretie zmluvy s tým, že na prijatie návrhu sa bude aplikovať § 275 ods. 4 ObZ. Za prijatie návrhu sa tak bude považovať odoslanie písomného oznámenia o prijatí návrhu adresovaného klientovi či prevod PP v zodpovedajúcej výške. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že podľa jeho názoru sa podmienka písomnej formy sa vzťahuje na návrh na uzatvorenie zmluvy, ako aj na jeho prijatie, pričom odvolací súd mal za preukázané, že v prípade návrhu na uzavretie zmluvy ako aj jeho akceptácie bola zákonom stanovená písomná forma zachovaná. Odvolací súd mal za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy bol vyhotovený písomne, pričom v tomto bol identifikovaný odporca ako predkladateľ návrhu, pričom návrh bol opatrený jeho podpisom. Predmetný návrh bol opatrený taktiež identifikáciou a podpisom navrhovateľa, ako poskytovateľa spotrebiteľského úveru ako aj predajcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, napriek tomu, že navrhovateľ si vo svojich VÚP vymienil, že akceptácia návrhu na uzatvorenie zmluvy podlieha oznámeniu navrhovateľa o prijatí návrhu na uzatvorenie zmluvy, s poukazom na vyššie uvedené ako aj na § 43c ods. 2 OZ mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ svojím podpisom písomne potvrdil prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, pričom odporcovi následne poskytol požadované finančné prostriedky. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za preukázané, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola platne uzatvorená a to v súlade s § 4 ods. 1 ZoSÚ. Súd prvého stupňa bude preto v novom konaní posudzovať nároky účastníkov predmetnej zmluvy podľa príslušných ustanovení zmluvy o úvere a zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.