Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/189/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202663 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510202663.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: F. A. E..A..O.., E. E. A.T. XXXX, N. L., B.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, proti odporkyni: B. L., U.. XX,XX.XXXX, R. D. XXXXX/XX, R., o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného E. R. H., Č..L.. XXC XXX/XXXX-XX Q. N. XX. K. XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XX Q. N. XX. K. XXXX zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy XX,XX Y. O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX z dôvodu neuhradenia záväzku zo zmluvy o nájme č. XXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom pôvodného navrhovateľa a odporkyňou, predmetom ktorej bolo dodanie predmetu nájmu - tovaru E. E. XXX v počte 1 kus a v hodnote XX.XXX,- Sk. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela odporkyňa so spol. N., K..E.. zmluvu o nájme, predmetom ktorej bolo dodanie hnuteľnej veci s označením E. E. XXX v počte 1 kus a v hodnote XX.XXX,-Sk, ktorú sumu sa zaviazala odporkyňa uhrádzať formou mesačných splátok vo výške X.XXX,-Sk po dobu 12 mesiacov, pričom z prehľadu saldokonta vypracovaného spol. N., K..E.. zistil, kedy a v akej výške mala odporkyňa splácať tieto jednotlivé splátky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v č. 1 bod 4 upravovali zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade nezaplatenia niektorej z dohodnutých splátok odporkyňou. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 52 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a s poukazom na to; že existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, t.j. povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nedodržanie povinnosti tvrdenia a neunesenie dôkazného bremena môže mať v konaní za dôsledok, že účastník, ktorý si svoju povinnosť tvrdenia, resp. dôkaznú povinnosť nesplnil, bude v konaní neúspešný; konštatoval, že navrhovateľ napriek tomu, že bol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., nepredložil dôkaz preukazujúci skutočnosť, že odporkyňa uhradila splátku vo výške X.XXX,- Sk N. XX.XX.XXXX v rámci exekučného konania, a teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nebolo možné zistiť a posúdiť, či navrhovateľom požadovaná suma ako zmluvná pokuta za oneskorenú platbu je správna a oprávnená. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne v konaní nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil tým, že odporkyňa ako nájomca na strane jednej uzatvorila so spol. N., K..E.. ako prenajímateľom na strane druhej zmluvu o nájme č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"), predmetom ktorej bol nájom hnuteľných vecí v celkovej hodnote XX.XXX,-Sk a záväzok odporkyne, že po uhradení nultej splátky vo výške X.XXX,-Sk splatí 12 mesačných splátok v sume po X.XXX,-Sk až do uhradenia celej sumy XX.XXX Sk, pričom sa zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade omeškania odporkyne s úhradou splátok nájomného má prenajímateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Uviedol, že zo strany súdu prvého stupňa bol vyzvaný na predloženie dokladu preukazujúceho úhradu istiny X.XXX,-Sk odporkyňou, na čo on vo svojom podaní reagoval a súdu prvého stupňa oznámil, že požadované doklady mu nemôže zaslať, nakoľko platba bola uhradená odporkyňou na účty spoločnosti N., K..E.., ku ktorým on nemal prístup, avšak predložil listinný dôkaz - saldokonto pre párovací znak VS XXXXXXXXX, ktoré je možné definovať ako účtovnú evidenciu, ktorá zabezpečuje sledovanie predpisov a úhrad záväzkov a pohľadávok, pričom z predloženého saldokonta podľa jeho názoru nepochybne a zrejme vyplýva výška mesačných splátok, ktoré bola odporkyňa povinná splatiť a taktiež sú z neho zrejmé aj úhrady, ktoré odporkyňa vykonala, resp. nevykonala. Vzhľadom k tomu, že pôvodný veriteľ viedol úhrady akontácie a jednotlivých splátok odporkyne, tak, ako to vyplýva z predloženého saldokonta, má za to, že je nepochybne preukázané uhradenie záväzku odporkyne zo Zmluvy, a to úhradou poslednej splátky vo výške X.XXX,-Sk vykonanej až dňa XX.XX.XXXX. Dôvodil, že konaním, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia vo veci samej, došlo aj k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania, ktorá umožňuje, aby subjektívna odchýlka jednej strany od subjektívneho vysvetlenia skutočného stavu veci bola korigovaná opačnou procesnou aktivitou druhej strany, čo znamená, že kontradiktórnosť je tak hybnou silou civilného procesu a faktorom, ktorý významne prispieva k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Uviedol, že odporkyňa bola počas celého konania neaktívna a hoci ho súd prvého stupňa vyzval na preukázanie skutočnosti, že odporkyňa uhradila istinu X.XXX,-Sk, mal tak urobiť aj voči nej a taktiež ju vyzvať na predloženie dôkazov. Namietal, že súd prvého stupňa ním predložený dôkaz vyhodnotil v krátkom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako nedostačujúci a jeho návrh v zmysle uvedeného zamietol, čo je podľa jeho názoru v rozpore aj so zásadou objektívnej pravdy, v zmysle ktorej je podmienka správneho zistenia skutkového stavu najdôležitejšou zásadou činnosti všetkých súdov, pričom súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce uviedol, že mu bolo predložené saldokonto, z ktorého vyplýva kedy a v akej výške mala odporkyňa splácať jednotlivé splátky, avšak na druhej strane opomenul uviesť, ako sa s predloženým listinným dôkazom, z ktorého jednoznačne vyplýva i dátum úhrady poslednej splátky odporkyňou, vyporiadal a nepoužil ani žiadne relevantné argumenty, ktorými by odôvodnil ako k danému záveru dospel. Záverom si uplatnil aj trovy konania. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§213 ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok voči odporkyni na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy X.XXX,-Sk z dôvodu nezaplatenia splátky kúpnej ceny v sume X.XXX,-Sk zo zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, s úhradou ktorej sa mala odporkyňa dostať do omeškania od XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa založil napadnuté rozhodnutie na závere, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že odporkyňa uhradila splátku vo výške X.XXX,-Sk v rámci exekučného konania dňa XX.XX.XXXX, a tým nepreukázal oprávnenosť požadovanej pohľadávky, keď nebolo možné zistiť a posúdiť, či navrhovateľom uplatňovaná suma ako zmluvná pokuta za oneskorenú platbu je správna a oprávnená. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci a preto v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy ktoré nie sú významné, či dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti a výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 125 O.s.p.). Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (122 ods. 1 O.s.p.). Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli nepravdivé. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Súd prvého stupňa vychádzal pri posudzovaní návrhu navrhovateľa zo skutočnosti; že z predložených listinných dôkazov sa nedá zistiť, či odporkyňa uhradila splátku vo výške X.XXX,-Sk v rámci exekučného konania dňa XX.XX.XXXX, resp. zistiť a tak posúdiť, či suma uplatňovaná navrhovateľom ako zmluvná pokuta za oneskorenú platbu je správna a oprávnená; v dôsledku čoho potom dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať oprávnenosť požadovanej pohľadávky. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov - saldokonta pre párovací znak H. XXXXXXXXX (Č..M.. XX) H. H., Ž. N. XX.XX.XXXX bola evidovaná úhrada splátky od odporkyne v sume X.XXX,- Sk; avšak z tohto dôkazu zároveň vyplýva i ďalšia splátka od odporkyne dňa XX.XX.XXXX, s ktorými úhradami sa však súd prvého stupňa nezaoberal a nevyporiadal, a teda ani nezistil, o aké konkrétne úhrady sa jedná a z akého titulu boli odporkyňou uhradené. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že rozhodnúť v neprospech účastníka v dôsledku neunesenia dôkazného bremena možno len vtedy, ak zhodnotenie všetkých, účastníkom navrhovaných a riadne vykonaných dôkazov, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o jeho nepravdivosti; z dôvodu, že účastník neuniesol dôkazné bremeno však nie je možné rozhodnúť v jeho neprospech ak ním navrhované dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností neboli súdom riadne, resp. vôbec vykonané. So zreteľom na uvedené možno teda uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom v konaní založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom vecou samou z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa už nezaoberal, a preto nemožno predčasné závery súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom považovať za správne. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (aj uznesenia) súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá o to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia) bolo presvedčivé. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pre absenciu náležitostí podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia a povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces, vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne a náležité zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnene rozsudku, resp. uznesenia, znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a súčasne mu odníma možnosť náležité skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Súd prvého stupňa odôvodnil napadnutý rozsudok, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, len všeobecným konštatovaním, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že odporkyňa uhradila v rámci exekučného konania dňa XX.XX.XXXX splátku vo výške X.XXX,-Sk a tým nepreukázal oprávnenosť požadovanej pohľadávky. Toto odôvodnenie však nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a je nedostatočné aj pre preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, ako posúdil jednotlivé platby evidované v navrhovateľom predloženom listinnom dôkaze - saldokonte, akými úvahami sa riadil a ako dospel k uvedenému záveru. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku ako predčasné, ktoré nemožno za daného skutkového stavu veci považovať za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležité nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody; keď nemožno považovať za vecne správny záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom; odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to aj v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá ani dostatočnú oporu v jeho odôvodnení, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť vyslovených právnych záverov. Z tohto pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, keď pre nedostatok dôvodov nie je možné ho náležité preskúmať z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti a vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postup, ktorým dochádza k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa; po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania a oboznámením obsahu rozhodnutia či z exekučného spisu č. Y. XXX/XX - v ktorom malo dôjsť k vymoženiu poslednej splátky v sume X.XXX Sk, so zaplatením ktorej mala byť odporkyňa v omeškaní od XX.XX.XXXX (keď predposledná splátka bola zaplatená XX.XX.XXX - ako to vyplýva z dôkazu predloženého navrhovateľom zo dňa XX.XX.XXXX), prípadne i oboznámením obsahu spisu Okresného E. R. H. sp. zn. XXRo/XXX/XXXX - rozhodnutie ktorého má byť exekučným titulom; odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak, že svoje skutkové a na ne nadväzujúce právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom rozvedie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.