Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/223/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510204819 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510204819.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. L. G. L. A.., IČO: XX XXX XXX, J. XX, L., proti odporcom: 1/ G. V., bytom J. X, L., 2/ J. V., bytom X. XX, L., zast. Mgr. Juraj Vlkovič, advokát, Kozmonautická 9, Bratislava, o vypratanie bytu, o odvolaní odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 6C 58/2010-33 zo dňa 27.10.2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27.10.2010 uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť vypratať byt na J. N.. Č.. X Y. L., č. bytu XX, na X. poschodí bytového domu, pozostávajúceho z predsiene, kuchyne, ďalšej predsiene, 3 izieb a príslušenstva, pivničnej kobky, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu. Zároveň súd uložil odporcom v 1. a v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcom vypratať byt v L. na J. N. Č.. X, č. bytu XX, na X. poschodí bytového domu z dôvodu, že odporcovia hrubo porušujú svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že neplatia úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Navrhovateľ ako prenajímateľ im preto zaslal výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka s tým, že odporcovia mali výpoveď nájmu bytu doručenú uložením na pošte dňa 02.06.2008, nakoľko si zásielku v odbernej lehote neprevzali. Odporcovia nepreukázali súdu, že by sa v čase doručovania výpovede nezdržiavali v mieste bydliska a nepodali na súde žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a tým výpovedná lehota začala odporcom plynúť dňa 01.07.2008 a uplynula dňa 30.09.2008. Odporcovia tiež nepreukázali, že by boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Odporcovia nevypratali byt a dňa 30.09.2008 sa dostavila odporkyňa v 1. rade k navrhovateľovi na právny odbor a uznala dlh vo výške 155.816,-Sk a zaviazala sa splácať dlh v mesačných splátkach po 5.000,-Sk. Nájomný pomer zanikol dňom uplynutia výpovednej lehoty. Odporcovia sa na pojednávanie nedostavili, na predvolanie na pojednávanie nereagovali, k návrhu sa nevyjadrili a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a súd preto prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov v 1. a v 2. rade. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporcom bol pridelený predmetný byt na základe Rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 30.09.1985, ktoré vydalo R. L. G. L. A. a tak odporcom vznikol nájomný pomer k predmetnému bytu. Súd prvého stupňa právne posúdil vec podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bola daná písomná výpoveď skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Navrhovateľ zaslal odporcom výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, pretože odporcovia nezaplatili nájomné riadne a včas a súd konštatoval, že odporcovia nepreukázali, že ku dňu doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, keď odporcovia si neplnili povinnosti nájomcu tým, že neplatili riadne za služby spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Podľa názoru súdu výpoveď daná odporcom bola dôvodná a preto súd návrhu vyhovel s tým, že odporcovia nepreukázali, že ku dňu doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi a nepodali návrh na neplatnosť výpovede z nájmu bytu a preto súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca v 2. rade, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a návrh zamietnuť. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa svojim postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a tiež, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. V odvolaní poukázal odporca v 2. rade na to, že súd vo veci nariadil dve pojednávania a to dňa 28.06.2010 a druhé dňa 27.10.2010, na ktorom aj vo veci rozhodol s tým, že na predvolanie zaslal odporcovi v 2. rade na adresu J. X, L., z ktorej adresy sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Odporca v 2. rade namietal, že zo žiadneho údaja na zásielke nevyplýva, že by sa v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie zásielky zdržiaval v mieste doručenia na adrese J. X Y. L.. Zo spisu vyplýva, že rozsudok zo dňa 27.10.2010 bol doručovaný odporcovi v 2. rade znovu na túto adresu a zásielka bola podaná na pošte dňa 09.11.2010 a dňa 11.11.2010 bol uskutočnený prvý pokus o doručenie, ktorý bol neúspešný a opakované doručenie dňa 12.11.2010 bolo tiež neúspešné a zásielka bola tak uložená na pošte do 01.12.2010. Odporca v 1. rade poukázal na ustanovenia § 45, § 46 a § 47 O.s.p. a tiež poukázal na doterajšiu súdnu prax, z ktorej vyplýva, že aby mohla nastať zákonom predpokladaná fikcia doručenia zásielky je nevyhnutné, aby sa adresát v čase doručovania zásielky skutočne v mieste doručenia zdržiaval. V prípade doručovania zásielky prostredníctvom pošty sú pre posúdenie toho, či nastala zákonná fikcia doručenia, dôležité údaje uvedené na zásielke, ku ktorým sa vzťahuje vyvrátiteľná domnienka, že sú pravdivé. V prípade, ak sa na zásielke nenachádza údaj o tom, že adresát sa v čase jej doručovania v mieste doručovania zdržuje, na to, aby mohla nastať zákonná fikcia doručenia, musí si šetrenie ohľadom splnenia tejto podmienky vykonať súd. Z obsahu spisu však vyplýva, že súd takéto šetrenie nevykonal a preto nebol oprávnený konštatovať fikciu doručenia ani pri prvej zásielke obsahujúcej predvolanie na pojednávanie dňa 28.06.2010 a ani pri doručovaní rozsudku. V prípade, ak by súd takéto šetrenie uskutočnil, zistil by, že odporca v 2. rade sa v čase doručovania všetkých troch zásielok, ako aj predvolania na pojednávanie dňa 27.10.2010, v mieste doručovania J. X, L., nezdržiaval. Odporca v 2. rade sa od 01.06.1990 zdržiaval na adrese Nejedlého 19/2, Bratislava, kde bol odo dňa 14.11.1990 prihlásený aj k trvalému pobytu, o čom pripojil dôkaz a tiež poukázal na to, že o tom vedel aj navrhovateľ, pretože mu odporca v 2. rade listom zo dňa 13.09.1990 oznámil túto skutočnosť, čo navrhovateľ zobral na vedomie a listom zo dňa 24.04.1992 navrhovateľ potvrdil, že mu oznámil odporca v 2. rade zmenu bydliska a z toho dôvodu aj konštatoval, že na základe oznámenia odporkyne v 1. rade, že v byte bývajú tri osoby, teda odporkyňa v 1. rade a dve deti, čo vzal na vedomie s tým, že mal vedomosť o tom, že odporca v 2. rade sa z bytu odsťahoval a na tejto adrese nebýva. Túto skutočnosť preukazuje aj to, že navrhovateľ požiadal súd o opravu adresy odporcu v 2. rade z adresy J. X, L., na adresu X. XX, L., ktorú žiadosť zaslal súdu. Odporca v 2. rade preto tvrdil, že súd prvého stupňa nemal splnené podmienky na prejednanie veci v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a keď aj napriek uvedeným skutočnostiam pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade a vo veci rozhodol, zaťažil konanie vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a týmto postupom odňal odporcovi v 2. rade možnosť konať pred súdom, čo je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. Ďalej odporca v 2. rade namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa. Ďalším dôvodom, pre ktorý odporca v 2. rade namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo nesprávne právne posúdenie veci a to konkrétne v súvislosti s ustanovením § 46 O.s.p. v spojení s § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odporcu v 2. rade súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko odporcovia si neplnili povinnosti nájomcu tým, že neplatili riadne za služby spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace a preto výpoveď bola dôvodná a v súvislosti s tým súd nesprávne skonštatoval, že odporcovia nepreukázali, že ku dňu doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi a nepodali návrh na neplatnosť výpovede z nájmu bytu. V súvislosti s ustanovením § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že výpoveď bola doručená odporcom dňa 02.06.2008 uložením na pošte. Súd pritom vychádzal z fikcie doručenia a uviedol, že odporcovia nepreukázali, že by sa v čase doručovania predmetných zásielok zdržiavali v mieste bydliska. Podľa názoru odporcu v 2. rade súd nesprávne postupoval, keď podľa jeho názoru dôkazné bremeno ohľadom nezdržiavania sa v čase doručovania zásielok na mieste doručovania, nie sú odporcovia ako adresáti doručovaných zásielok. Súd preto nesprávne interpretoval právny predpis a to ustanovenie § 46 O.s.p. v spojení s § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odporca v 2. rade poukázal na to, že pre posúdenie toho, či nastala zákonná fikcia doručovania (§ 45 ods. 2 O.s.p.) sú dôležité údaje uvedené na zásielke, pričom len k týmto sa vzťahuje vyvrátiteľná domnienka, že sú pravdivé, preto adresáta zaťažuje dôkazné bremeno o nepravdivosti iba na zásielke uvedených údajov. Z obsahu spisu vyplýva, že výpoveď z nájmu bytu bola zaslaná odporcom na adresu J. X, L.. Zo zásielky doručovanej odporcovi v 2. rade vyplýva, že dňa 30.05.2008 bola navrhovateľom podaná na pošte a dňa 02.06.2008 bola uložená na pošte. Nie však možné zistiť, kedy bola táto zásielka poštovým doručovateľom odporcovi v 2. rade doručovaná a ani to, či sa odporca v čase jej doručovania v mieste doručenia J. X, L., zdržiaval. Pretože takéto údaje zo zásielky nevyplývajú, nebol súd oprávnený konštatovať neunesenie dôkazného bremena ohľadom nezdržiavania sa odporcu v 2. rade v čase doručovania zásielok v mieste doručenia a založiť fikciu doručenia tejto zásielky. Súd preto nebol oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie doručenia výpovede odporcovi v 2. rade dňa 02.06.2008 a z toho dôvodu pochybil a ak nedošlo k doručenie výpovede obidvom odporcom, ako osobám, ktorým trvá právo spoločného nájmu bytu manželmi, mal súd návrh na vypratanie zamietnuť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odporca v 2. rade v odvolaní správne namietal, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez jeho prítomnosti a vo veci meritórne rozhodol, pričom k takémuto postupu súdu neboli splnené zákonné podmienky a preto je rozhodnutie súdu nesprávne. Všeobecne pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutie predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Občiansky súdny poriadok v § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 3 O.s.p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Podľa § 6 O.s.p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné spoľahlivo zistili. Podľa § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní Ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania, alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. V danej veci odporca dôvodne namietal, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pretože neboli splnené podmienky pre takýto postup súdu, keď prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorému predvolanie na pojednávanie zaslal na adresu J. X, L. a nemal preukázané, že v čase doručovania sa odporca v 2. rade na tejto adrese zdržiaval. Z dostupných záznamov o evidencii trvalého pobytu osôb bolo možné zistiť, že od 14.11.1990 bol odporca v 2. rade prihlásený k trvalému pobytu na adrese X. XX/X Y. L. a preto nebolo možné konštatovať, že odporcovi bolo doručené predvolanie, ako aj napadnutý rozsudok na adrese J. X, L.. Z uvedených dôvodov preto neboli splnené podmienky pre postup súdu podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a súd svojim postupom tým, že rozhodol vo veci v neprítomnosti odporcu v 2. rade odňal tomuto účastníkovi možnosť konať pred súdom. Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu s účastníkmi konania a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní sa realizuje ústne. Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového súdneho konania je upravená v ustanovení § 101 O.s.p., ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, i keď sú účastníci nečinní a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené Ústavou Slovenskej republiky treba chápať tak, aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práv. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci § 132 O.s.p. Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť, uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, je možné považovať za vecne nesprávne. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal tiež nesprávne právne posúdenie danej veci súdom prvého stupňa. Je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu spisu vyplývajú skutočnosti tak, ako ich zistil súd prvého stupňa, že odporcovia ako nájomcovia predmetného bytu hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné za čas dlhší ako tri mesiace, čo bolo dôvodom pre danie výpovede zo strany navrhovateľa, ako prenajímateľa podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je možné zistiť, ako súd dospel k zisteniu, že výpoveď bola nájomcom doručená dňa 02.06.2008 uložením na pošte a výpovedná lehote začala plynúť dňom 01.07.2008 a skončila sa 30.09.2008 a tiež nie je možné preskúmať, ako súd zistil, že odporcovia nepreukázali, že ku dňu doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi a tiež, že nepodali návrh na neplatnosť výpovede z nájmu bytu, z ktorého dôvodu súd o vyprataní bytu rozhodol bez bytovej náhrady. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným druhom spoločného nájmu bytu je spoločný nájom bytu manželmi, ktorý sa vzťahuje výlučne na manželov a vyznačuje sa nedielnosťou. Výpoveď z nájmu bytu musí prenajímateľ doručiť obidvom manželom. K výpovedi prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov nemožno priznať právnu relevanciu a v takom prípade zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný hmotnoprávny úkon prenajímateľa adresovaný voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne, teda každému. Preto ak výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom osobitne, nemožno výpovedi prenajímateľa priznať právnu relevanciu. Vychádzajúc z ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nevyhnutným predpokladom začatia plynutia zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty, uplynutím ktorej dochádza k zániku nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom bytu je doručenie písomnej výpovede nájmu bytu nájomcovi, pričom na doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použije § 46 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu, zistené skutkové a právne závery súdu prvého stupňa s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia nie je možné považovať za správne, keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a v tej súvislosti nedostatočne vykonal dokazovanie a nedostatočne zistil skutkový stav veci, najmä pokiaľ ide o doručenie výpovede obidvom odporcom, ako nájomcom bytu osobitne a najmä pokiaľ odporca v 2. rade namieta, že v konkrétnom čase sa nezdržiaval na adrese J. X, L., kde boli zásielky doručované. Treba zdôrazniť, že nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku, pretože zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu, ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcom a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí spoločným nájomcom osobitne. Pokiaľ tiež navrhovateľ ako prenajímateľ vedel, že odporca v 2. rade sa od 01.06.1990 nezdržiaval v mieste doručenia zásielky s výpoveďou (na základe oznámenia odporcu v 2. rade zo dňa 13.09.1990 o zmene bydliska a tiež odpovede navrhovateľa zo dňa 18.09.1990, ktoré doklady sú založené v spise na č.l. 60 a 61 a navrhovateľ na základe uvedeného musel mať o oznámení zmeny bydliska odporcu v 2. rade vedomosť), tak konštatovanie súdu o uplatnení fikcie doručenia výpovede odporcovi v 2. rade je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné a súd tak na základe tohto záveru nemal preukázané, že došlo k doručeniu výpovede obom nájomcom osobitne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.