Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/57/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510204852 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510204852.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Restaurant System & Management Slovakia, s.r.o., Iľjušinova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 856 009, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.399,90 EUR istiny s príslušenstvom tvoriacim: trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Zervanová, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/995/2010-14 zo dňa 27.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/995/2010-14 zo dňa 27.11.2012 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu zániku osoby povinného, keďže uznesením Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 2K/7/2010 zo dňa 26.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2010, bolo zastavené konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku a povinný bol následne dňa 22.052010 vymazaný z obchodného registra. II. Vzhľadom na neprípustnosť exekúcie zastavil exekúciu opierajúc sa o § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) a III. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,88 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak podľa § 203 ods. 2 EP s poukazom na §§ 14, 15, 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.,o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a ich náhradu uložil zaplatiť oprávnenému s ohľadom na dôvod zastavenia exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie súdny exekútor v ktorom namietal nepriznanie trov exekúcie v ním účtovanom rozsahu a žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere zmeniť. Uviedol, že exekučným súdom krátená mu odmena za úkony: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie z dvoch na jeden úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v bankách zo šestnástich úkonov na jeden úkon a doručenie príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v bankách z osemnástich úkonov na jeden úkon, je krátená v rozpore so znením vyhlášky a žiadal priznanie mu odmeny v ním účtovanej výške. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal vec v rozsahu odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu súdu prvého stupňa zistil, že súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal, opierajúc sa o znenie § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky, odmenu za úkony doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (vyčíslený dvakrát), doručenie príkazu na začatie exekúcie (vyčíslený 16-krát) a doručenie exekučného príkazu (vyčíslený 18-krát), nakoľko mal z gramatického výkladu za to, že exekútorovi patrí odmena len za jedno vykonané doručenie. V opačnom prípade by odmena za tieto úkony bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) spomínaného ustanovenia, kde odmena exekútora je výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Nakoľko takto určená výsledná odmena za uznané úkony exekučnej činnosti by bola nižšia, ako je minimálna výška odmeny garantovaná vyhláškou, exekučný súd priznal exekútorovi odmenu v tejto vyhláškou garantovanej minimálnej výške. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa korešponduje s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov ohľadne priznávania výšky trov exekúcie odvolací súd sa pri určenej výške trov exekúcie obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keďže priznanú výšku považuje z hľadiska zásad civilného procesu za zodpovedajúcu požiadavke efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti účtovaných trov exekúcie. Navyše odvolací súd poznamenáva len toľko, že úkonom je vlastný akt doručenia, teda nie len dielčie doručenie zásielky jednému zo subjektov zúčastnenému na exekúcii pričom za doručenú, z tohto pohľadu, sa považuje až tá zásielka, ktorá je doručená poslednému z týchto subjektov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.