Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/493/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510216680 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510216680.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu M.. F. N. a členov senátu M.. O. T. a M.. N. M. v právnej veci žalobcu: O. časť N. - Z. O., S. nábrežie 3, N., zastúpeného U. Y. s.r.o., H. XX, N., proti žalovanej: O. H., bytom R. cesta XA, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou P. S. & Co, s.r.o., R. XX, Bratislava, o zaplatenie 89,62 eura s prísl., na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. XXC/XXX//XXXX-XX, zo dňa X.X.XXXX, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 73,65 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy s prísl. domáhal titulom náhrady nákladov spojených s odťahom vozidla. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že príslušník mestskej polície N. - Z. mesto rozhodol dňa XX.X.XXXX o odstránení vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola odporkyňa, z dôvodu zákazu zastavenia, státia na chodníku a prekážky v cestnej premávke. Dospel k záveru, že právo požadovať náhradu nákladov za odstránenie vozidla má len správca cesty, ktorý vozidlo ponechané na mieste, kde je státie zakázané, odstránil; povinnosť tieto náklady nahradiť zaťažuje prevádzkovateľa vozidla. Žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že vozidlo ako správca cesty odstránil. Na vykonávanie správy miestnych komunikácií III. a IV. triedy zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu S., ktorá uzavrela so spol. V., s.r.o. príkaznú zmluvu, ktorou ju nie len splnomocnil na technické zabezpečovanie odstraňovania vozidiel, ale súčasne jej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. postúpil aj pohľadávky, ktoré v súvislosti s výkonom činnosti podľa zmluvy vzniknú; žiadnym spôsobom nebolo preukázané spätné postúpenie žalovanej pohľadávky. Súd prvého stupňa prihliadol aj na tvrdenie právneho zástupcu žalovanej o nedostatočnom preukázaní skutočných nákladov na odťah konkrétneho vozidla zo strany žalobcu, keďže žalobca v konaní predložil iba neúplnú fotokópiu znaleckého posudku č. 4/2008 zo dňa XX.X.XXXX, zo záverov ktorého vyplýva výsledná kalkulácia nákladov za odťah jedného motorového vozidla v r. 2005 v sume 3.112,- Sk (103,30 eura), avšak s ohľadom na jeho neúplnosť nie je zrejmé, čo konkrétne znalecká organizácia pri výpočte výslednej kalkulácie zohľadnila; odťah sa navyše v posudzovanom prípade uskutočnil v r. 2007. V danom prípade sa žalobca domáha uhradenia nákladov za odťah vozidla vo výške 2.700,- Sk (89,62 eura), ktorú právny zástupca žalobcu odôvodnil len tým, že náklady v r. 2005 predstavovali iba žalovanú istinu, pričom nepreukázal, z čoho presne táto výška nákladov pozostáva. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je oprávnený požadovať od žalovanej náhradu nákladov za odstránenie vozidla, návrh s poukazom na § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. a § 3d ods. 3, ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 16,60 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu) + 2 x režijný paušál á 7,21 eura, spolu s 20 % DPH. Aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. odôvodnil neprimeranosťou uplatnených trov konania celkovo v sume 249 eur voči pohľadávke 89,62 eura. Uplatnené trovy konania preto znížil o tri úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX a X.X.XXXX) spolu s príslušným režijným paušálom a o uplatnené náhrady za stratu času. Poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalovanej si za pojednávania konané dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX uplatnil plnú základnú sadzbu tarifnej odmeny, hoci podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, mu patrí odmena len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Zároveň uviedol, že uplatnená náhrada za stratu času cestou na pojednávania v rámci Bratislavy je súčasťou režijného paušálu. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že z § 40 ods. 4 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. mu priamo vyplýva právo na úhradu nákladov na odťah motorového vozidla. Uvedené ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla. Priamo z uvedeného ustanovenia vyplýva potom žalovanej povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla žalobcovi. Vznik nákladov na odťah motorového vozidla preukazuje už len samotná skutočnosť, že došlo k odťahu motorového vozidla; náklady odťahu nie je žalovaná povinná zaplatiť obchodnej spoločnosti, ktorá vykonala technický odťah motorového vozidla, ale práve žalobcovi ako správcovi komunikácie. Skutočnosť, že medzi obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou odťah a žalobcom dochádza k úhrade pohľadávok za odťah, nie je predmetom konania. Ďalej uviedol, že do spisu založil v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania len rozhodnú časť znaleckého posudku č. 4/2008 zo dňa 30.6.2008, a to najmä časť určujúcu výšku nákladov na odťah motorového vozidla a časť týkajúcu sa paušálneho určenia nákladov. Znalecký posudok založil práve za účelom preukázania relevantnosti výpočtu výšky nákladov paušálnym spôsobom, ako aj za účelom preukázania samotnej výšky nákladov. Výška nákladov v znaleckom posudku bola stanovená v sume 3.112,- Sk. Skutočnosť, že žalobca vymáha sumu nižšiu, nepôsobí v neprospech žalovanej. Neobstojí ani argument, že nútený odťah bol vykonaný v roku 2007, zatiaľ čo znalecký posudok sa týka nákladov odťahu v roku 2005; vzhľadom na rast cien všetkých komodít, ako aj infláciu by bola cena podľa novšieho znaleckého posudku len vyššia, preto základ znaleckého posudku je stále aktuálny. Náklady odťahu motorového vozidla boli pritom určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla stanovovanými v danom mieste a čase (napr. W. podnik N., a.s.). Proti rozsudku v časti nepriznanej náhrady trov konania podala odvolanie žalovaná a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobcovi bude uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania 249 eur. Mala na to, že jej nemôže byť na ujmu skutočnosť, že žalobca podal nedôvodný návrh, ktorého dôvodnosť sa snažil preukazovať irelevantnými dôkazmi, v dôsledku čoho sa vo veci konali až tri pojednávania. Namietla neodôvodnenie nepriznania odmeny za tri úkony právnej služby. Uviedla, že rozdiel medzi trovami konania, ktoré jej vznikli a náhradou trov, ktorú jej súd priznal, predstavuje 175,35 eura; ak by teda žalobcovi zaplatila istinu 89,62 eura, ktorej sa nedôvodne domáhal, jej náklady by boli nižšie, ako keď sa rozhodla účelne brániť na súde. Žalovaná ďalej uviedla, že na pojednávaniach dňa X.X.XXXX a 16.5.2011 bola vec riadne prejednávaná; pojednávania po otvorení prebiehali za prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovanej. V súvislosti s požadovanou náhradou za stratu času uviedla, že pojednávania sa konali mimo miesta, ktoré je sídlom jej advokáta. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť. Uviedla, že odťah motorového vozidla vykonala spoločnosť V. spol. s r.o., ktorú nemožno za žiadnych okolností považovať za správcu cesty, ktorým je len subjekt vymedzený v § 3d ods. X písm. c) zák. č. 135/1961 Zb.; táto spoločnosť nie je obcou ani právnickou osobou obcou založenou alebo zriadenou na tento účel. Žalobca nemohol ani preniesť výkon verejnej správy na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006. Nevzniklo mu preto právo na náhradu nákladov za odstránenie vozidla, keďže odstránenie vozidla nevykonal sám ani prostredníctvom právnickej osoby, ktorú by na to založil alebo zriadil. Právo na náhradu nákladov mu nemohlo vzniknúť ani na základe zmluvy o výkone odťahovej služby, ktorú uzatvoril so spoločnosťou V. spol. s r.o., keďže ide o neplatný právny úkon. V konaní žalobca nepreukázal ani vynaloženie peňažných prostriedkov na vykonanie odťahu alebo na zaplatenie odplaty tretej osobe. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa. Poukázal na bežnú prax súdov, ktoré náhradu za stratu času právnemu zástupcovi účastníka konania nepriznávajú v prípade, ak sa pojednávanie koná na súde, v obvode ktorého má právny zástupca svoje sídlo. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O. s. p., prejednal odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa XX.XX.XXXX (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané, b) ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom a ak podlieha evidenčnej povinnosti alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a trvalého pobytu, alebo bez názvu a sídla držiteľa na viditeľnom mieste na jeho pravej strane s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Podľa § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa. Predmetom konania bol nárok žalobcu v zmysle citovaných ustanovení na zaplatenie nákladov vzniknutých odstránením motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola žalovaná. K odstráneniu motorového vozidla došlo dňa XX.X.XXXX z T. ulice v N., ktorá je miestnou komunikáciou a ktorej správu v zmysle S. Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva mestská časť N. - Z. mesto, z dôvodu státia v zákaze zastavenia. Odstránenie vozidla vykonala spoločnosť V., spol. s r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi organizáciou S. Bratislava - Z. mesto ako príkazcom a spoločnosťou V., spol. s r.o. ako príkazníkom. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Pretože uvedený § 40 spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo XX/XXXX). Vychádzajúc z uvedeného záveru, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, nemohol správca komunikácie zmluvne previesť na spoločnosť V., spol. s r.o. svoju právomoc, a to ani po stránke technickej; takáto zmluva je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. absolútne neplatná. Spoločnosť V., spol. s r.o. tak nebola oprávnená vykonať odstránenie vozidla žalovanej; tento vykonala v rozpore so zákonom. Žalobca preto nemá nárok požadovať od žalovanej náhradu nákladov na odstránenie vozidla (rovnako uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 11/2011 zo dňa XX.X.XXXX). Vzhľadom k uvedenému je nadbytočné zaoberať sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa preukazovania výšky nákladov na odstránenie vozidla. V súvislosti s uplatnenou náhradou trov konania zo strany žalovanej odvolací súd uvádza, že na pojednávaniach dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX bola predmetná vec prejednaná (na pojednávaní dňa X.X.XXXX došlo k prednesu návrhu zo strany právneho zástupcu žalobcu a k prednesu vyjadrenia k návrhu zo strany právneho zástupcu žalovanej a na pojednávaní dňa XX.X.XXXX došlo k doplneniu týchto prednesov, všetko v súlade s § 118 ods. 1 O.s.p.); za účasť na uvedených pojednávaniach preto vznikol právnemu zástupcovi žalovanej nárok na odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 v znení účinnom do XX.X.XXXX. V súvislosti s nárokom na náhradu za stratu času odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého „nárok advokáta na náhradu výdavkov súvisiacich s cestovným a na náhradu za stratu času vyplýva z § 15 a § 17 vyhlášky. Osobitný charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje použitie vlastného cestného motorového vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho advokátskej kancelárie, a preto pôjde, bez ohľadu na vzdialenosť, vždy o účelne vynaložené cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. Táto zásada bude platiť aj pri cestách v jednom meste, ak sa cestné motorové vozidlo použije z okresu do okresu. Je na mieste rozlíšenie medzi pojmami „mesto“ a „miesto“, pričom úkony právnej služby (za ktoré nebola advokátovi priznaná náhrada cestovných výdavkov), boli uskutočnené v meste Bratislava, avšak v mieste súdu, teda v inom mieste, ako je sídlo advokáta. Obdobný postup sa vyžaduje aj v súvislosti s priznávaním náhrady za stratu času“. S pokazom na citovanú časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje, by mala žalovaná v rámci náhrady trov konania nárok i na náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v súvislosti s cestami z okresu Bratislava I do okresu Bratislava V a späť. Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci nie je sporné, že táto je v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobným sporom. Žalovaná si podaním zo dňa X.X.XXXX uplatnila trovy konania vo výške 249 eur (16,50 eura titulom súdneho poplatku za odpor a 232,50 eura titulom trov právneho zastúpenia), čo v pomere k žalovanej sume 89,62 eura predstavuje takmer trojnásobok uplatnenej pohľadávky; trovy konania v predmetnej veci sú teda proti pohľadávke neprimerané. Pre zníženie trov konania napadnutým rozsudkom tak boli splnené všetky zákonné podmienky § 150 ods. 2 O.s.p. (drobný spor a neprimeranosť trov konania proti pohľadávke). Iné skutočnosti namietané v odvolaní žalovanej sú preto pre možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia irelevantné. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov (žalovaná v súvislosti s odvolaním žalobcu a žalobca v súvislosti s odvolaním žalovanej) rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.