Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510218924 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510218924.1 Uznesenie Krajský súd v J. v právnej veci žalobcu: United Lease Group, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73/a, 821 05 Bratislava, IČO: 35 850 515, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P. O. Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: ARGUS PUBLISHING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Budatínska 43/3075, 851 06 Bratislava, IČO: 44 251 432, o zaplatenie 8.658,79 euro s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/286/2010-41 zo dňa 03.11.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/286/2010-41 zo dňa 03.11.2011 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č. k. 29Cb/286/2010-41 zo dňa 03.11.2011 uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.022,97 euro spolu s 0,05% úrokom z omeškania denne od 15.05.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh zamietol. Žalovanému súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 8.658,79 euro s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného za nájom dopravného prostriedku, zmluvnej pokuty a odstupného za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy a nahradiť mu trovy konania. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca uzavrel so spoločnosťou ARGUS SLOVAKIA, s.r.o. dňa 30.04.2008 zmluvu o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla Ford S-MAX Titanium X/N1/2,0 TDCi M6 105 kW, EČ : BA 713 TJ na dobu určitú, a to na 48 mesiacov. Výška nájomného bola dohodnutá sumou 30.818,- Sk spolu s DPH. Vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalovaného odovzdané protokolom o prevzatí motorového vozidla dňa 30.04.2008. Na základe žiadosti o prevod nájomných práv a prijatia záväzku súvisiaceho s prepisom nájomných práv bol uzavretý dňa 30.12.2008 Dodatok č. 1 k zmluve č. 804047, ktorého predmetom je súhlas s postúpením práv a záväzkov na nového nájomcu ARGUS PUBLISHING SLOVAKIA, s.r.o. Faktúrou č. 90200186 zo dňa 30.04.2009, splatnou dňa 14.05.2009 fakturoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie od 30.04.2009 do 29.05.2009 vo výške 1.022,97 euro. Dňa 22.05.2009 vystavil žalobca faktúru č. 90220005, splatnú dňa 05.06.2009, ktorou fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu za neabsolvovanie garančnej prehliadky vo výške 995,82 euro. Dňa 29.05.2009 odovzdal žalovaný žalobcovi predmet nájmu. Žalobca dňa 29.06.2009 fakturoval žalovanému faktúrou č. 90220008, splatnou dňa 13.07.2009 zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie nájmu motorového vozidla vo výške 6.640,- euro. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme motorového vozidla Ford S-MAX Titanium X/N1/2,0 TDCi M6 105 kW, EČ : BA 713 TJ zo dňa 30.04.2008 s výškou nájomného 1.022,97 euro mesačne. Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu o neuhradení nájomného žalovaným za obdobie od 30.04.2009 do 29.05.2009 vo výške 1.022,97 euro z dôvodu, že dňa 29.05.2009 došlo k odovzdaniu motorového vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi a zrejme došlo k predčasnému ukončeniu nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa v tejto časti návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.022,97 euro spolu so zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od splatnosti faktúry až do jej zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného nároku súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal jednoznačným, dôveryhodným a nespochybniteľným spôsobom vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca nepredložil písomnú výpoveď zmluvy s uvedením dôvodu výpovede a jej doručenie žalovanému, nepreukázal žiadne porušenie zmluvy žalovaným, ktoré by zakladalo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Skutočnosť, že vozidlo bolo žalobcovi odovzdané nepreukazuje žalobcom uplatnený nárok. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade si žalobca síce splnil povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť, avšak navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, preto musí znášať procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t. j. neunesenie dôkazného bremena. Súd prvého stupňa teda návrh zamietol v časti prevyšujúcej neuhradené nájomné zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade 142 ods. 2 O. s. p podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko bol v tomto konaní úspešnejší žalovaný, súd prvého stupňa mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) napáda predmetný rozsudok čo do výroku, ktorým návrh žalobcu nad priznanú istinu 1022,97 euro s 0,05% úrokom z omeškania denne od 15.05.2009 do zaplatenia zamietol a žiadal, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220 O.s.p. rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 7635,82 euro, s 9,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 995,82 euro od 06.06.2009 do zaplatenia, s 9,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6640,00 euro od 14.07.2009 do zaplatenia, náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa žalobcu skutkový stav zistený súdom prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a správnym hodnotením žalobcom navrhnutých i vykonaných dôkazov by súd prvého stupňa musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam a následne vec aj správne právne posúdiť a žalobe žalobcu vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že skutočnosť, že vozidlo bolo žalobcovi odovzdané nepreukazuje žalobcom uplatnený nárok. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 6640,00 euro nie je nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale nárokom na zaplatenie odstupného z titulu predčasného ukončenia nájomnej zmluvy. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 6640,00 euro vyúčtovanej faktúrou č. 90220008 v žalobnom návrhu riadne špecifikoval, s tým, že táto suma sa rovná výške odstupného a svoj základ nachádza v ust. čl. IV bod 4.3. nájomnej zmluvy. Podľa vyššie uvedeného článku predčasné ukončenie zmluvy zo strany nájomcu je možné iba v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy prenajímateľom. V iných prípadoch je možné predčasné ukončenie za podmienky povinnosti zaplatiť prenajímateľovi odstupné rovnajúce sa súčtu amortizácie, ktorú zostáva vyfakturovať do riadneho ukončenia nájmu a ušlému zisku za toto obdobie. Žalobca uvádza, že ako dôkaz preukazujúci predčasné ukončenie nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú , a to na obdobie 48 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, t.j. od 30.04.2008, predložil spolu so žalobným návrhom odovzdávací protokol podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným, datovaný k 29.05.2009. Týmto má žalobca za preukázané, že dňa 29.05.2009 došlo k odovzdaniu vozidla, na ktoré bola uzavretá predmetná nájomná zmluva, čím žalovaný prejavil vôľu predčasne ukončiť nájomnú zmluvu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, nakoľko bol v omeškaní s platením dohodnutého nájomného. Zmluvné dojednania nájomnej zmluvy upravujú v ust. čl. IV bod 4.3. nájomnej zmluvy možnosť predčasného ukončenia nájomnej zmluvy za podmienky povinnosti zaplatiť prenajímateľovi odstupné rovnajúce sa súčtu amortizácie, ktorú zostáva vyfakturovať do riadneho ukončenia nájmu a ušlému zisku za toto obdobie. Žalobca tak vyhovel žiadosti žalovaného o predčasné ukončenie nájomnej zmluvy a v súlade so zmluvnými dojednaniami nájomnej zmluvy na odstupné vystavil a doručil žalovanému faktúru s poradovým č. 90220008 v sume 6640,00 euro. Odovzdávajúci protokol zo dňa 29.05.2009 tak preukazuje predčasné ukončenie nájomnej zmluvy, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie odstupného podľa ust. čl. IV bod 4.3. nájomnej zmluvy. Žalobca má ďalej za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so žalobcom predloženým dôkazom spolu s podaním zo dňa 02.11.2011 označeným ako ,,e-mailová komunikácia“. Z predloženej e- mailovej komunikácie medzi povereným zástupcom žalobcu a žalovaným je podľa žalobcu preukázané, že žalovaný mal vedomosť o povinnosti uhradiť svoj záväzok voči žalobcovi z titulu nezaplatených faktúr č. 90200186, č. 90220005 a č. 90220008 a tento svoj záväzok prisľúbil uhradiť na prelome mesiacov september/október 2009. Žalobca uvádza, že písomná forma úkonu žalovaného je zachovaná s odkazom na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,, Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.“ Podľa žalobcu ním predložená listina predstavuje svojim obsahom uznanie záväzku podľa ust. §323 Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na výkladové pravidlá ustanovené v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Žalobca konštatuje, že z úmyslu a prejavenej vôle žalovaného uhradiť označené faktúry č. 90200186, č. 90220005 a č. 90220008, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu, potom vyplýva, že žalovaný súčasne nezaplatenú sumu z titulu neuhradených vyššie uvedených faktúr uznáva, keďže jeho úmyslom je dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej sumy. Žalobca odkazuje i na uznesenie Nejvyššího soudu ČR z 29.05.2007, vydaného pod sp. zn. 32 Odo 929/2005. Žalobca ďalej uviedol, že z e-mailovej komunikácie je preukázaný nárok na zaplatenie sumy 995,82 euro vyúčtovanej faktúrou č. 90220005, ktorá predstavuje právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. čl. III bod 3.3. nájomnej zmluvy za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, a to neabsolvovanie garančnej prehliadky po 20 000 km, dôsledkom čoho došlo k strate garančnej záruky výrobcom motorového vozidla. Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaniu, tak ako je to uvedené vyššie v plnom rozsahu vyhovel a odvolateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený poplatok v konaní pred súdom prvého stupňa, poplatok za odvolanie, trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak, ako sú vyčíslené v žalobe, ako aj a trovy právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby- odvolanie za odmenu 237,34 euro + 1x 7,63 euro(režijný paušál r. 2012) + 20%DPH , čo sú spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 293,96 euro. Žalovaný sa k odvolaniu napriek výzve súdu prvého stupňa nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie v jeho rozsahu a dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok v napadnutej časti nie je dostatočne odôvodnený, pretože v ňom chýba vysporiadanie sa s nárokom uplatneným v žalobe ako odstupné. V odôvodnení rozsudku týkajúcom sa zamietavej časti súd prvého stupňa totiž nerozlišuje žalobou uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a nárok na odstupné za predčasné ukončenie zmluvy. Súd prvého stupňa v napadnutej, zamietavej časti rozhodoval o nároku žalobcu, ktorý posúdil ako zmluvnú pokutu, hoci žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil podľa čl. III bod 3.3 zmluvy len vo výške 995,82 eura (fa.č. 90220005). Vo zvyšku zamietavej časti si žalobca uplatnil nárok na odstupné za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 6.640,- eura (fa.č. 90220008). Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo tento nárok žalobcu posúdil ako zmluvnú pokutu a nie ako dohodnuté odstupné ( ako „vyplatenie“ sa zo zmluvy pri jej predčasnom ukončení podľa čl. IV bod 4.3 zmluvy ), resp. súd prvého stupňa sa vôbec týmto uplatneným nárokom ako nárokom na odstupné vo svojom odôvodnení nezaoberal. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti preto neobsahuje presvedčivé a riadne odôvodnenie, spĺňajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p. . Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, alebo sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, treba považovať rozhodnutie súdu za riadne neodôvodnené a arbitrárne. Tým, že nárok, ktorý žalobcovi nepriznal posudzoval v celom rozsahu ako zmluvnú pokutu, hoci ako zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil len časť nároku a neposudzoval časť nároku ako zmluvne dohodnuté odstupné za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy k predmetnému motorovému vozidlu (ako tvrdil žalobca v podanej žalobe), nezaoberal sa so všetkými relevantnými tvrdeniami účastníka konania - žalobcu, čím mu odňal právo konať pred súdom. Nedostatočným zdôvodnením všetkých právne a skutkovo významných otázok súd prvého stupňa odňal právo účastníkovi konať pred súdom. Odvolacia námietka žalobcu je preto dôvodná. Taktiež odvolací súd má za dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvého stupňa nevyhodnotil e-mailovú komunikáciu, ktorú predložil žalobca súdu ešte pred začatím pojednávania dňa 03.11.2011 (č.l.32), nevyhodnotil Protokol o prevzatí motorového vozidla k NZ č.804047 (v súvislosti s tvrdením žalobcu o predčasnom ukončení zmluvy a nároku na odstupné) a nezdôvodnil v rozsudku, prečo na tieto žalobcom označené a predložené dôkazy neprihliadol. Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať ( aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V predmetnej veci však k dôkaznej núdzi nedošlo, hoci súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom nároku na zmluvnú pokutu. Záver o nepreukázaní jeho tvrdení totiž súd prvého stupňa vyvodil bez toho, aby vyhodnotil všetky v konaní vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, aby odôvodnil prečo nevykonal všetky navrhované dôkazy (pozn. nie je odňatím práva konať pred súdom, keď súd nevykoná všetky navrhované dôkazy, avšak je odňatím práva pred súdom, ak v rozhodnutí neuvedie prečo tieto navrhované dôkazy nevykonal) a odstránil prípadné zistené rozpory, pričom by mal prihliadnuť na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Súd prvého stupňa sa teda dôsledne neriadil § 132 O.s.p.. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné