Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/123/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510220355 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510220355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci žalobcu: O. Y. G.. Y.., U., R. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, Ventúrska č. 16, IČO: 47 234 547, za ktorú koná JUDr. Marek Czompoly, proti žalovanému: W. R. K. S. Á. X. , trvale bytom U., Š. Č.. XX, o zaplatenie sumy 627,66 €, s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 5. marca 2012, č.k. 41C 81/2011-49, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 5. marca 2012, č.k. 41C 81/2011-49, vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného o d m i e t a . Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 5.3.2012, č.k. 41C 81/2011-49, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 597,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 1.6.2008 do jej zaplatenia; nahradiť navrhovateľovi trovy konania k rukám advokáta JUDr. Mareka Czompolyho, AK, Bratislava, Ventúrska č. 16 v sume 33,75 € titulom súdneho poplatku a v sume 120,39 € titulom trov právneho zastúpenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške presahujúcej sadzbu 8,5 % ročne zo sumy 597,19 € od 1.6.2008 do zaplatenia, zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. l, 3 O.s.p. pre späťvzatie žaloby; vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 627,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne (29,2 % ročne) zo sumy 597,19 € od 1.6.2008 do jej zaplatenia, pretože žalovaný nedodržal zmluvné podmienky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 10.12.2007. Istina predstavuje nedoplatok úveru v sume 597,19 € a zmluvnú pokutu v sume 30,47 €. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené nasledovné právne skutočnosti. Dňa 10.12.2007 požiadal žalovaný písomne pod č. XXXXXXX XXXXXXXX žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru na odfinancovanie nákupu elektrotechnického tovaru (televízora) v sume 17.991,-- Sk. Žalovaný túto žiadosť vybavil prostredníctvom predajcu elektrotechnického tovaru na žalobcom predformulovanom tlačive. Žalovaný v nej prehlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a vyslovil s nimi súhlas. V žiadosti navrhol úhradu úveru v sume 17.991,-- Sk v 9 mesačných splátkach po 1.999,-- Sk, zročných k 15. dňu v mesiaci s počiatkom splácania dňa 15.1.2008. V odseku G tejto žiadosti je uvedené, že predajca elektrotechnického tovaru žalovanému tento vydal dňa 10.12.2007. Žalovaný v zmysle jeho žiadosti o poskytnutie úveru žalobcovi neposkytol žiadnu platbu. Čl. III. všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru rieši žalobcom upravený postup vzniku zmluvného vzťahu. Prijatím návrhu, a teda okamihom vzniku zmluvy, je odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Vznik zmluvy potvrdí žalobca klientovi písomne. Dňa 21.4.2008 vystavil žalobca voči žalovanému doklad označený ako odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX. Týmto listom žalobca žalovanému oznámil, že dňom 31.5.2008 odstupuje od zmluvy, ktorou mu poskytol úver v sume 17.991,-- Sk a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy 18.909,-- Sk, ktorá pozostáva zo sumy 7.996,-- Sk (dlžné splátky za obdobie do odstúpenia od zmluvy, teda za mesiace január až apríl 2008), zo sumy 9.995,-- Sk (úverová istina splatná ku dňu odstúpenia od zmluvy), zo sumy 918,-- Sk (zmluvná pokuta za omeškané splátky úveru v mesiacoch január a február 2008), vždy po 159,-- Sk, poplatok za vyhotovenie a zaslanie upomienky 100,-- Sk a poplatok za vstup veci do vymáhania 500,-- Sk. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu je riešený v jeho všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v čl. V - 3, podľa ktorého ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je žalobca oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná bezodkladne potom, čo klient dostane výzvu na jej úhradu. List žalobcu zo dňa 21.4.2008 bol žalovanému doručený dňa 23.4.2008. Žalovaný kúpu televízora s úhradou jeho kúpnej ceny prostredníctvom úveru od žalobcu potvrdil. Uviedol, že u predajcu podpísal predmetnú žiadosť a následne mu boli od žalobcu doručené poštové poukážky na úhradu splátok s predtlačením ich výšky a čísla účtu, kam majú byť poukazované. Iný listinný doklad podľa jeho vyjadrenia mu žalobcom doručený nebol. Žalobca doložil do spisu jeho list adresovaný žalovanému zo dňa 21.9.2011, ktorým reagoval na žiadosť žalovaného zo dňa 10.12.2007 o poskytnutie úveru. Žalovaný doručenie takéhoto dokladu, dokladu s takýmto obsahom, rozporoval. Zistený skutkový stav vyhodnotil súd podľa právnej úpravy k rozhodnej dobe vzniku zmluvného vzťahu, a to podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1, § 2 písm. b/, § 4 ods. l, 2, § 5), podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (§ 497). V prípade žalobcom uplatneného nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel súd k názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku tejto zmluvy, resp. z listinných dôkazov, ktoré súdu predložil, nebolo preukázané splnenie čl. III. jeho všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v kontexte s vyššie citovaným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý pre platnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiada písomnú formu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v prejednávanom prípade (čl. III. všeobecných podmienok žalobcu) vzniká 1/ odoslaním písomného oznámenia o prijatí návrhu zmluvy adresovaného klientovi alebo 2/ prevodom peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru. Samotný vznik zmluvy potvrdí žalobca klientovi písomne. Žalobca návrh zmluvy prijal konkludentne, odfinancoval kúpu tovaru žalovaného (táto skutočnosť v konaní sporná nebola). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje však pre platnosť tejto zmluvy jej písomnú formu a konkludentné konanie žalobcu nenapĺňa jej dodržanie. Zo samotnej žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru je síce zrejmé, že táto bola písomne akceptovaná, žalobca ju podpísal, ale táto skutočnosť nie je dôkazom aj naplnenia podstaty čl. III. všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru o vzniku zmluvy, konkrétne o tom, ako sa žalovaný o prijatí návrhu dozvedel, keď žalobca podmienil samotný vznik zmluvy momentom oznámenia prijatia návrhu žalovanému. Z dokladov žalobcu predložených súdu nevyplýva, resp. tieto nepreukazujú doručenie písomného oznámenia o prijatí návrhu zmluvy adresovaného žalovanému, s jeho obsahom, ktorý tvoria aj všeobecné podmienky a ani písomného oznámenia o vzniku zmluvy. Spôsob vzniku zmluvného vzťahu upravil žalobca, žalovaný návrh zmluvy predložil na predformulovanom tlačive žalobcu. Keďže žalobca vznik zmluvy, v ktorej by si účastníci dojednali podmienky, o ktorých tvrdil, že ich žalovaný nesplnil, nepreukázal, nepreukázal dojednanie o zmluvnej pokute a úhrade poplatkov z úveru, vyhovel súd jeho nároku len vo vzťahu k skutočnosti, ktorá bola nesporná. Vznik zmluvy podľa podmienok síce preukázaný nebol, ale bolo preukázané, že žalobca reálne za žalovaného plnil, zaplatil za neho sumu 17.991,-- Sk (597,19 €). Túto skutočnosť zistil súd jednak zo žiadosti o poskytnutie úveru, a jednak z účtovnej evidencie predmetného prípadu žalobcu - výpisom z účtu žalovaného. Súd túto okolnosť uvádzal osobitne preto, pretože do spisu bolo doložené potvrdenie žalobcu o odfinancovaní tovaru v sume 567,19 €, čo súd vyhodnotil v kontexte iných listinných dokladov ako písomnú chybu v čísle. Teda žalovaný z pohľadu výsledkov dokazovania získal majetkový prospech v uvedenej sume a musí ho ako bezdôvodné obohatenie vydať (§ 451, § 456 Občianskeho zákonníka). Vo zvyšku presahujúci danú sumu žalobe nevyhovel, zamietol ju. Žalobca nepreukázal vznik zmluvy s obsahom podľa všeobecných podmienok, v zmysle režimu vzniku zmluvy vyplývajúceho z čl. III. všeobecných zmluvných podmienok. So zaplatením dlhu sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca je oprávnený požadovať od neho aj úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na osobitný predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k času vzniku omeškania bola výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňa omeškania. Žalobca úrok z omeškania požaduje od 1.6.2008, čo je čas nasledujúci po jeho výzve k úhrade dlhu, vykonanej listom zo dňa 21.4.2008, doručenej dňa 23.4.2008. Žalovaný mal dlh zaplatiť do 14 dní. Keďže v danom čase bola diskontná sadzba 4,25 %, zaviazal súd žalovaného na platenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2, § 149 ods. l Os.p.; vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 95 %, pri úspechu žalovaného v rozsahu 5 %, priznal náhradu trov konania vo výške 90 % zo zaplateného súdneho poplatku v sume 37,50 €, čo je 33,75 €, a z trov právneho zastúpenia, ktoré ďalej aj podrobne odôvodnil. Napokon súd prvého stupňa dal účastníkom správne právne poučenie o možnosti, čase a náležitostiach odvolania proti rozsudku (§ 157 ods. l O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci konania. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil). Dlh žalovaného voči nemu ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania, teda ku dňu 23.4.2008, predstavoval sumu 627,66 € pozostávajúci z dlžných mesačných splátok úveru v sume 265,42 €, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach úveru v sume 331,77 €, z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie v sume 30,47 €. Pri výpočte dlžnej sumy uplatnil spôsob výhodnejší pre žalovaného, keď nerozlišoval dlžné splátky úveru, ktorých pôvodne dohodnutá splatnosť nastala pred odstúpením od úverovej zmluvy, ktoré požadoval celé. Zdôraznil písomnú žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.12.2007, ktorá spolu so všeobecným zmluvnými podmienkami obsahuje všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Žiadosť/zmluva je podľa čl. II. všeobecných úverových podmienok do jej akceptovania len návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Podľa bodu III. - l - l. všeobecných úverových podmienok je prijatím návrhu, a teda okamihom vzniku zmluvy v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytovaného úveru na účet predajcu, pričom v danom prípade boli splnené obe alternatívne podmienky (odoslanie písomného súhlasu s uzavretím zmluvy žalovanému, prevod peňažných prostriedkov predajcovi), ktoré v konaní nikto nespochybnil ani nerozporoval. Úver bol žalovanému poskytnutý na nákup spotrebného tovaru, tento bol žalovanému dodaný v deň podpisu zmluvy. V konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku, v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnil tak nielen svoju dôkaznú povinnosť, ale aj povinnosť tvrdenia. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný podal odvolanie len proti výroku o náhrade trov konania, osobitne trov právneho zastúpenia. Uviedol len, že žiada odvolací súd zrušiť rozsudok v tejto časti a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, prípadne rozhodnúť o nižšej čiastke právnych trov. Súdny poplatok v prípade potreby zaplatí na výzvu súdu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania dôvodil, že žalovaný neuviedol, v čom rozhodnutie súdu alebo jeho postup považuje za nesprávne; odvolanie žalovaného teda neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 205 ods. l O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania považuje za vecne správny. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť. Žalovaný nesúhlasil s dôvodmi žalobcu v odvolaní a navrhol odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu zamietnuť. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. mája 2013; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým vo zvyšku nároky žalobcu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové závery a vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; tvrdil rovnaké skutočnosti ako pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa správne vyporiadal. Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd odmietol postupom podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože neobsahuje zákonom požadované náležitosti napriek tomu, že, o.i., o náležitostiach odvolania boli účastníci poučení už v rozsudku (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolanie žalovaného postráda skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, v čom žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania považuje za nesprávny a dôvody, resp. niektorý z dôvodov, uvádzaných v ustanovením § 205 ods. 2 O.s.p. Ďalšiu, následnú (rovnakú) poučovaciu povinnosť už súdu zákonodarca súdu neukladá. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Obaja účastníci mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný, a tak im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. l, § 142 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.