Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510226843 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510226843.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Stráž 3/223, Zvolen, proti odporkyni : M. K., T.. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XXXX/X, A., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom, F. W., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 309,05 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C 135/2011-121 zo dňa 21.októbra 2011 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r -d z u j e. V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok z m e ň u j e tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 64,22 € na účet JUDr. Pavla Konečného, advokáta v Banskej Bystrici, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku istinu vo výške 309,03 €. Vo zvyšku (pokiaľ ide o úrok z omeškania) prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie veriteľa uplatniť si zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ služieb na základe Telefónnej prihlášky, prípojné číslo 825420 (63825420) zo dňa 15.06.1995 zriadil dňom 27.07.1995 telefónnu stanicu pre odporcu, umožňujúcu odporcovi ako užívateľovi fyzickej osobe využívať elektronické komunikačné služby poskytovateľa. Predmetom dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 29.11.2006 bola aktivácia zľavy TP-Uni bez zriaďovacieho poplatku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet a Všeobecné podmienky na poskytovanie VTS, v ktorých si poskytovateľ služieb stanovil, že vzťahy medzi účastníkom a ST, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v Zmluve o pripojení, vo Všeobecných obchodných podmienkach a Tarife ST sa riadia Obchodným zákonníkom. Odporca uzatváral zmluvu a jej dodatok ako fyzická osoba nepodnikateľ. Navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Všeobecné obchodné podmienky boli zmluvnými podmienkami právneho predchodcu bez možnosti voľby práva odporcom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy o pripojení je preukázané len, že odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navrhovateľ možnosť ovplyvniť obsah podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa služieb odporcom nepreukázal, preto súd posudzoval vzťah účastníkov konania ako občianskoprávny vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 610/2003 Z.z. Odporca užíval služby poskytované navrhovateľom. Faktúrami: VS 1887005887 zo 04.05.2008, na sumu 7.619,- Sk, splatnú 18.05.2008; č. 6888136444 z 03.06.2008, na sumu 1.691,- Sk, splatnú 17.06.2008; právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi užívanie telefónnych služieb a zmluvnú pokutu 50,- Sk za nedodržanie doby splatnosti. Odporca fakturované sumy v celkovej výške žalovanej istiny 9.310,- Sk, t.j. 309,03 € neuhradil. Po právnej stránke prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 42 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, keď mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol uzavretím zmluvy o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách občianskoprávny záväzkový vzťah. Právny predchodca navrhovateľa si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy plnil poskytovaním služieb a tým mu vzniklo právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vyfakturovanej právnym predchodcom navrhovateľa. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému v častí o zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 56,13 € (1.691,- Sk) + 252,90 € (7.619,- Sk) spolu v sume 309,03 € vyhovel. Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 15.06.1995 a zmenená dodatkom z 29.11.2006. Dňa 01.04.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. Spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona museli byť v zmysle § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dané do súladu s § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, a tie zmluvné podmienky, ktoré neboli s novou právnou úpravou zosúladené, sa po uplynutí určenej lehoty stali neplatnými. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Citovaný článok všeobecných podmienok, v ktorom si právny predchodca navrhovateľa stanovil platenie úroku z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, súd považuje za zmluvnú podmienku, ktorá sa odchýlila od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 odkazom na osobitný predpis určuje výšku úroku z omeškania kogentne (podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). V spotrebiteľskej zmluve takéto dojednanie nie je možné uplatniť v neprospech spotrebiteľa. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že navrhovateľ zánik zmluvy nepreukazoval. Súd vychádzal z toho, že zmluvný vzťah naďalej trvá, t.j. aj po uplynutí lehoty určenej v § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka na jej zosúladenie s novou právnou úpravou (zmluva z roku 1995) o spotrebiteľských zmluvách. Aj v prípade, že by došlo k zániku zmluvného vzťahu, zmluva bolo menená dodatkom z 29.11.2006 v čase platnosti ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd považoval v tomto prípade zmluvnú podmienku upravujúcu výšku úroku z omeškania v neprospech spotrebiteľa za neplatnú a vzhľadom na jej zakotvenie právneho predchodcu v štandardných zmluvných Všeobecných podmienkach z roku 2006, t.j. po účinnosti ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť za neprijateľné, nakoľko pri jeho uplatnení sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľovi nepriznal ani zákonnú výšku úroku z omeškania vyplývajúcu z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne z dlžnej sumy podľa § 369 Obchodného zákonníka ako zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy dojednaný v súlade s časťou IX. bod 3 VP, podľa ktorého vzťahy medzi účastníkmi, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v zmluve o pripojení, vo Všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky neboli individuálne dohodnuté, ako aj s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 OZ účinnom od 01.04.2004 vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ bol úspešný čo do istiny a čo do úroku z omeškania bol neúspešný a súd preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania a proti výroku rozsudku, ktorým prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti zaplatenia úrokov z omeškania zamietol. Navrhovateľ zastával názor, že súd prvého stupňa jeho návrh v časti priznania úrokov z omeškania zamietol nesprávne. Uvedené právne závery prvostupňového súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorými si účastníci spotrebiteľskej zmluvy dojednajú voľbu Obchodného zákonníka ako rozhodného práva ich zmluvného vzťahu (či už na všetky alebo len na niektoré práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce), ako aj následne v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonník zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, podľa jeho názoru žalobcu nevyplývajú zo žiadnych ustanovení objektívneho práva Slovenskej republiky, pričom takéto podmienky v čase vzniku záväzkovo- právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a odporkyňou vyslovene nezakazuje vo svojich ustanoveniach ani Občiansky zákonník (§ 52 a nasl.), ani Zákon o ochrane spotrebiteľa, a dokonca ani samotná Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá navyše nemá priamu aplikovateľnosť a teda sa priamo nepovažuje za súčasť právneho poriadku SR. Uplatnenie úrokov z omeškania možno v dnom prípade považovať za primeranú sankciu pre žalovanú spojenú s neplnením jej povinnosti, ktorá mala právnemu predchodcovi navrhovateľa aspoň čiastočne kompenzovať náklady na zriadenie a údržbu telefónnej prípojky, ako aj vynaloženie finančných prostriedkov na kúpu koncových zariadení a ich následným predajom za znížené ceny a napokon aj škodu spojenú s vynakladaním nemalých finančných prostriedkov na nákup najnovších technologických riešení na poskytovanie služieb, ktoré si odporkyňa ako účastník u právneho predchodcu navrhovateľa objednala. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (v dohodnutom rozsahu) a včas (v dohodnutom čase). V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu (ako v predmetnom prípade), veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Na tomto mieste je potrebné upozorniť na fakt, že úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením. Vo vzťahu k uvedenému dlžník (odporkyňa) dobrovoľne neplnila svoje splatné peňažné záväzky preukázateľne od 19.5.2008, resp. 18.6.2008 a teda počnúc týmito dňami sa dostal objektívne do omeškania a v závislosti od uvedených dátumov sa potom spravuje aj výška príslušných úrokov z omeškania. Ďalej namietal, že prvostupňový súd tak vo svojom zamietajúcom rozhodnutí nad rámec zákona, resp. v rozpore s ním, stanovil ďalšiu právnu skutočnosť (okrem omeškania veriteľa), s ktorou súd spája neexistenciu stavu omeškania na strane odporkyne (dlžníka) a teda zánik nároku navrhovateľa (veriteľa) na zaplatenie úroku z omeškania. Za takúto právnu skutočnosť, v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňový súd stanovil dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu o úrokoch z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy (aplikáciou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), ako aj voľbu Obchodného zákonníka ako neprijateľné podmienky a vo svojich dôsledkoch teda absolútne neplatné. Navrhovateľ vzhľadom na vyššie uvedené odmieta postup súdu prvého stupňa, ktorý nevyužil možnosť moderovať úroky na zákonnom prípustnú hranicu (t.j. priznať mu úrok z omeškania z každej dlžnej faktúry v zákonnej výške, t.j. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, ako dennú zákonnú sankciu za stratu možnosti navrhovateľa disponovať s dlžnou sumou), ale práve naopak, návrh v časti úrokov z omeškania zamietol. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol, že v časti rozhodovania o trovách konania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho správneho posúdenia veci a odporuje dobrým mravom. Procesný úspech navrhovateľa v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania), podľa jeho názoru možno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a súd prvého stupňa preto mal zaviazať odporkyňu na zaplatenie trov konania tak, ako si ich uplatnil vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 1.9.2010 plnej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zamietajúci výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne nepriznania úroku z omeškania zmenil tak, že zaviaže odporkyňu zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 56,14 € od 18.06.2008 do zaplatenia a 8,50 % ročne zo sumy 252,91 € od 19.05.2008 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby odvolací súd výrok napadnutého rozsudku o trovách konania zmenil a to tak, že odporkyňu zaviaže povinnosťou na zaplatenie trov konania. Opatrovník odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Počas odvolacieho konania písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.12.2012 navrhla prostredníctvom svojho právneho zástupcu spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, pripustiť zmenu účastníkov na strane navrhovateľa z dôvodu, že dňa 20.06.2012 došlo medzi navrhovateľom ako postupcom a spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seychelles, IČO: 63513, ako postupníkom, k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2012 (Zmluva 1), a teda došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu voči odporcovi vymáhanej v predmetnom súdnom konaní na postupníka. Následne dňa 27.06.2012 spoločnosť THORPE CORPORATION LTD. ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení so spoločnosťou Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, ako postupníkom (Zmluva 2). Predmetom Zmluvy 2 bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania na postupníka. Spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o. zároveň vyjadrila súhlas so vstupom do konania a predložila aj predmetné Zmluvy o postúpení pohľadávok. Odvolací súd uznesením č.k. 9 Co 60/2012-165 zo dňa 9.1.2013 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil ako navrhovateľ Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku nie je dôvodné a odvolanie je dôvodné v časti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.4.2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súdom prvého stupňa, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný má odvolací súd za to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o pripojení podľa č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je občianskoprávnym vzťahom. Rovnako správny je aj záver súdu prvého stupňa, že vzhľadom na § 879f prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004 je neprijateľná zmluvná podmienka ktorej obsahom je oprávnenie veriteľa uplatniť si zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi. . Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. S poukazom na predmet odvolacieho konania (zamietajúca časť týkajúca sa úrokov z omeškania) sa odvolací súd zaoberal námietkou navrhovateľa, ktorý odmietol postup súdu prvého stupňa , ktorý nevyužil možnosť moderovať úroky na zákonnom prípustnú hranicu v zmysle Občianskeho zákonníka (t.j. priznať mu úrok z omeškania z každej dlžnej faktúry v zákonnej výške, t.j. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, ako dennú zákonnú sankciu za stratu možnosti navrhovateľa disponovať s dlžnou sumou), ale práve naopak, návrh v časti úrokov z omeškania zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebolo možné priznať úroky z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V zmysle citovaného ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, druhá je možné priznať úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva len ak neboli úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne z dlžnej sumy podľa § 369 Obchodného zákonníka ako zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy v zmysle čl. IV bod 6 Všeobecných podmienok dojednaný v súlade s časťou IX. bod 3 Všeobecných podmienok, podľa ktorého vzťahy medzi účastníkmi, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v zmluve o pripojení, v Všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom. Ak by teda prvostupňový súd napriek tomu, že účastníci si dohodli zmluvný úrok z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka (tento navrhovateľ žiadal aj priznať) priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka (aj napriek dohode), rozhodol by v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p., keďže zákonný úrok z omeškania nebol žalovaný. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p zmenil, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v tejto časti dôvodné, keď prvostupňový súd nesprávne pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. V danom prípade bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo, časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný (neúspešný bol len v nepatrnej časti príslušenstva) a preto má nárok na plnú náhradu trov konania. Právny zástupca navrhovateľa podal návrh na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. už v samotnom návrhu na začatie konania, kde si trovy konania vyčíslil na sumu 64,22 € ako trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby prevzatia príprava zastúpenia dňa 26.8.2010, písomné podania na súd - návrh na začatie konania zo dňa 1.10.2009 (t.j. 2 x 24,90 € + 2 x 7,21 € režijný paušál). Odvolací súd priznal s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. odporcovi len náhradu trov prvostupňového konania, tak ako si ich vyčíslil jeho právny zástupca (t.j. trovy prvostupňového konania vo výške 64,22 €), aj keď by im prináležali trovy právneho zastúpenia vo vyššej výške. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom predmet konania (309,05 €) a s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 1, Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 24,90 €, ako bolo správne uvedené. Odporcovi by prináležala odmena aj za ďalší úkon právnej služby a to písomné podanie zo dňa 14.3.2011, t.j. 24,90 € a náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné a miestne prepravné vo výške 7,41 € (§ 14 ods. 5 písm. b) , § 16 ods. 3 Vyhlášky). Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 64,22 € poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. na účet JUDr. Pavla Konečného, advokáta v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní (navrhovateľ bol úspešný v časti odvolania podaného proti výroku o trovách konania, odporkyňa bola úspešná v časti odvolania podaného proti zamietajúcemu výroku vo veci samej) tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.