Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/102/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010217 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511010217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného Bc. W. K. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/47/2011 zo dňa 30.04.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovanému Bc. W. K., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., T.. R. XX u k l a d á podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu. V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/47/2011 zo dňa 30.04.2013 bol obžalovaný W. K. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 05.01.2010 v čase asi o 09.20 hod. v priestoroch bytu v H. na N. ulici č. X pri vykonávaní domovej prehliadky s príslušníkom PZ v zmysle § 89 ods. 1 Tr. poriadku dobrovoľne vydal 1 ks škatule od topánok s nápisom Ariane s obsahom 10 ks zelene sušenej rastliny a 1 ks škatule s nápisom Packing list s obsahom zelenej sušenej rastliny, o ktorých uviedol, že sa jedná o marihuanu, ktorá je jeho a že na ňu zabudol. Kriminalisticko-expertíznym skúmaním obsahu 1 ks škatule od topánok s nápisom Z. bolo zistené, že obsahovala konope o celkovej hmotnosti 20,5 g, pričom hmotnosť upotrebiteľného materiálu bola 18,8 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC-hlavná aktívna zložka zodpovedná za prípadné halucinogénne pôsobenie konope) 2,5% hmotnostného, čo zodpovedá 470 mg THC, a z tohto množstva konope by bolo možné pripraviť 38-47 priemerných dávok drogy a ďalej skúmaním obsahu 1 ks škatule s nápisom Packing list bolo zistené, že obsahovala konope o celkovej hmotnosti 174,9 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC-hlavná aktívna zložka zodpovedná za prípadné halucinogénne pôsobenie konope) 2,2% hmotnostného, čo zodpovedá 3848 mg. THC a z tohto množstva konope by bolo možnépripraviť 350-385 priemerných dávok drogy. Konope je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do I. skupiny omamných látok. Za to bol obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný W. K.. Odvolanie obžalovaného smeruje proti výroku o vine i treste. V dôvodoch svojho odvolania, podaných prostredníctvom obhajcu, uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa z viacerých dôvodov nesúhlasí. Obžalovaný zastáva názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní skutku a okolností, za ktorých k nemu došlo, vychádzal z nesprávnych skutkových a právnych záverov. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že spáchal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a ktorý sa mu kladie za vinu. Súd podľa obžalovaného pri svojom rozhodovaní neprihliadol na nasledujúce skutočnosti: Orgány činné v trestnom konaní, teda polícia pri domovej prehliadke dňa 05.01.2009 v byte na ulici N. X v H., ktorá bola zameraná na počítačový delikt - podvod podľa § 221 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona mala zaistiť veci súvisiace so zločinom, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Zápisnicou z toho istého dňa medzi 7.00 a 10.55 hod. boli mimo iných vecí v rámci domovej prehliadky zaistené a odňaté veci medzi ktorými sa v taxatívnom výpočte nachádzali na čísle 7 cca 10 ks zelenej sušenej rastliny v krabici od topánok s nápisom Z. a na čísle 11 to bol 1 ks krabice s nápisom C. list s obsahom zelenej sušenej rastliny. Následne bol odvedený do CPZ s tým, že na druhý deň ráno bol vyšetrovateľkou informovaný, že pokiaľ sa chce dostať z CPZ a ísť na oslavu otcovej šesťdesiatky, o ktorej ju informoval ešte v to ráno, musí podpísať zápisnicu o vydaní veci, a to práve na 10 ks zelenej sušenej rastliny v krabici od topánok s nápisom Z. a 1 ks krabice s nápisom Packing list s obsahom zelenej sušenej rastliny. Až následne na to bol prepustený z CPZ, pričom za delikt pre ktorý bola vykonávaná domová prehliadka nikdy nebol ani len obvinený. Má za to, že týmto konaním došlo k závažnému porušeniu procesných pravidiel, kde odňatá vec jedenkrát, už nemôže byť druhý krát vydaná bez toho, aby medzitým nebola vrátená. Vyšetrovateľ sa však nevysporiadal s legalizáciou takto získaného dôkazu a napokon ani nevykonal v takomto prípade absolútne nevyhnutné úkony, ktoré by svedčili v prospech vlastníctva obžalovaného k odňatej veci. Ako ďalej vyplýva z odvolania obžalovaného, nebolo preukázané svedeckými výpoveďami a ani znaleckými posudkami, že bolo naplnené úmyselné zavinenie, to znamená priamy, alebo nepriamy úmysel. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že síce svedkovia tvrdili, že povedal niečo v tom zmysle, „čo to tu robí“ a že „to tu zabudol“, ale citácia nie je zhodná ani u jedného zo svedkov. Zároveň svedkovia zhodne udávali, že zostal zaskočený a prekvapený po náleze sušeného rastlinného materiálu, čo svedčí o absencii úmyslu. O domovej prehliadke mal tušenie a políciu pustil do bytu bez akéhokoľvek odstraňovania dôkazov. Ďalej poukazuje na to, že poprel, že tento sušený rastlinný materiál bol jeho, nakoľko v byte na N. ulici č. X usporadúval večierky s priateľmi a známymi a nebolo ani výnimkou, že tento byt aj so súhlasom manželky počas ich neprítomnosti požičiaval kamarátom ktorý nebývali v H.. Ďalej treba poukázať, že procesnými pochybeniami nebolo možné ustáliť osobu držiteľa tohto materiálu a preto mal vyšetrovateľ dbať nato, aby túto osobu ustálil a nemal sa uspokojiť s vyhlásením, ktoré obžalovaný vykonal v strese. Obžalovaný však v doplnení svojho odvolania súčasne uvádza, že nikdy netvrdil, že niekto úmyselne založil krabicu s drogami do skrine, len tvrdil, že jediná možnosť, ako sa drogy do jeho bytu mohli dostať, bola silvestrovská oslava. Ďalšie zásadné procesné pochybenie, ktoré má podľa obžalovaného významný vplyv na celé konanie, vidí v nezúčastnenej osobe, ktorá jediná mala štatút nestrannej osoby. Existuje však dôvodná pochybnosť o nezaujatosti nestrannej osoby vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. Vyšetrovateľka, ktorá viedla celé trestné konanie je sestrou nezúčastnenej osoby. Tento rodinný vzťah je v absolútnom rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Jediná nestranná osoba, ktorá mala objektívne a bez svojho subjektívneho pohľadu vypovedať k tomuto skutku a hlavne získaniu zásadného dôkazu, je sestrou vyšetrovateľky ktorá celú trestnú vec viedla. K hodnote ceny drogy obžalovaný uviedol, že znalec síce stanovil nejakú účinnosť drogy a policajti stanovili jej cenu, ale reálne tieto drogy vzhľadom k nízkemu obsahu účinnej látky a teda nízkej kvalite nemali žiadnu hodnotu, čo vo svojej výpovedi znalec aj potvrdil. Pri úvahách o treste okresný súd sám vyhodnotil závažnosť skutku za minimálnu a zohľadnil to pri vymeraní trestu a jeho výšku stanovil na samú dolnú hranicu. Tu zdôrazňuje, že novela Trestného zákona túto dolnú hranicu znížila. Pri zmene zákona treba aplikovať zákon pre obvineného priaznivejší. Obžalovaný má za to, že z vykonaného dokazovania nie je vôbec preukázané, že predmetný skutok spáchal a preto požiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby z dôvodu § 285 písm. b/ Tr. poriadku. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania. Navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, nakoľko neboli splnené podmienky procesného charakteru pri vydaní vecí. Zápisnica o vydaní vecí nebola podpísaná ihneď, dátum podpisu zostáva naďalej sporný vzhľadom k rozdielnym tvrdeniam obžalovaného a vyšetrovateľky. Veci neboli nikdy vydané dobrovoľne, pričom domová prehliadka, počas ktorej boli krabice nájdené, súvisela s iným zločinom a táto za účelom vydania vecí nebola prerušená. Zástupca krajského prokurátora poukázal na listinné dôkazy týkajúce sa domovej prehliadky, ktoré sú obsiahnuté v spise. Sporné otázky boli odstránené výsluchom vyšetrovateľky v rámci odvolacieho konania. Preto navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný žiadal vyhovieť odvolaniu s odkazom na prednes a záverečný návrh svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a to vo vzťahu k výroku o treste. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. K., svedkov Z. K., C. C., U. H.. C. F., X. Y., Z. H., D. H., I. D., I. C. a I. Y.. Čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli. Vychádzajúc z uvedených dôkazov, okresný súd správne zistil skutkový stav, získané dôkazy aj správne vyhodnotil a následne dospel k správnemu záveru o tom, že obžalovaný naplnil svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona. Obžalovaný W. K. postavil svoju obranu na tvrdení, že s marihuanou, ktorá sa nachádzala v jeho byte, nemá nič spoločné. Táto sa nachádzala v krabiciach, v skladovom priestore v spálni. Museli ju tam nechať osoby, ktoré boli u neho na silvestrovskej oslave ešte v roku 2008. Tieto osoby sa však v priestoroch spálne nepohybovali. Spolu s manželkou našli po oslave nejakú marihuanu, avšak túto vyhodil. Nie je pravdou, že by sa počas domovej prehliadky k držbe marihuany priznal policajtom. Krabice musel vydať, pretože mu hrozili väzbou a zápisnicu o vydaní podpísal až 06.01.2010. Rovnako manželka obžalovaného V.. Z. K. vypovedala, že drogy mohli u nich v byte zostať po silvestrovskej oslave z roku 2008. Videla, že na balkóne mali dvaja z návštevníkov v krabici sušenú rastlinu a keď na druhý deň upratovali balkón, našli tam sušenú rastlinu v priesvitnom sáčku. Zhodne ako obžalovaný, aj svedkyňa uviedla, že do skrine v spálni nemali cudzie osoby prístup. Mali v nej veľmi veľa krabíc a to aj z obdobia, keď ešte žila v byte s matkou. K okolnostiam nálezu a vydania zelenej sušenej rastliny sa vyjadrili svedkovia prítomní pri domovej prehliadke - Bc. U. H., Bc. X. Y., Z. H. a I. C.. Svedkovia zhodne uviedli, že krabice boli nájdené v skrini, pričom obžalovaný prehlásil, že sú jeho. Svedok H. si pamätal na to, že obžalovaný bol z nálezu nervózny a uviedol, že na to zabudol. Podľa obsahu bolo zrejmé, že v krabiciach sú drogy, išlo o väčšie šulce, šišky, stonky a listy. Podľa svedka X. Y. bol obžalovaný pred začiatkom výkonu domovej prehliadky vyšetrovateľkou vyzvaný, aby odovzdal veci pochádzajúce z trestnej činnosti, pričom uviedol, že žiadne nemá. Po náleze krabíc, reagoval tak, že sú jeho a zabudol na ne. Upokojoval svoju priateľku, na ktorej bolo vidno, že je prekvapená. Obidve krabice boli podľa svedka obžalovaným dobrovoľne vydané, technikom odfotografované a zadokumentované. V zhode s výpoveďami svedkov sú aj ďalšie listinné dôkazy a závery znaleckého posudku, o ktoré sa v odôvodnení svojho rozhodnutia opiera aj súd prvého stupňa. Zo zápisnice o vydaní veci spísanej dňa 05.01.2010 vyplýva, že obžalovaný vydal v čase od 09.00 hod do 09.20 hod dňa 05.01.2010 jednu krabicu od topánok s nápisom Z. s obsahom cca 10 kusov zelenej sušenej rastliny a jednu krabicu s nápisom Packing list s obsahom zelenej sušenej rastliny. Zápisnica je podpísaná obžalovaným W. K. a vyšetrovateľkou N.. J. Y.. Následne vykonaná expertíza, ktorej výsledky prezentoval na hlavnom pojednávaní znalec V.. I. Y., potvrdila, že v krabici s označením Z. sa nachádzalo 18,8 g upotrebiteľného materiálu rastliny konope s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 2,5% hmotnostného, čo zodpovedá 470 mg THC. Z tohto množstva by bolo možné pripraviť 38 až 47 priemerných dávok drogy. Obsahom druhej krabice bolo sušené konope o hmotnosti 174,9g s priemernou koncentráciou THC 2,2% hmotnostného, čo zodpovedá 3848 mg THC. Z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť 350 až 385 priemerných dávok drogy. Vzhľadom na dôvody podaného odvolania, s cieľom odstrániť akékoľvek pochybnosti a nejasnosti, na ktoré poukazuje obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, bolo dokazovanie na odvolacom súde postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. poriadku doplnené a vo veci bola v procesnom postavení svedkyne vypočutá N.. J. Y., ktorej bola trestná vec obžalovaného pridelená ako vyšetrovateľke a viedla zároveň výkon domovej prehliadky v byte obžalovaného. Vychádzajúc z výpovede svedkyne, počas výkonu domovej prehliadky bolo zistené, že sa v byte nachádzajú dve krabice so zelenou sušenou rastlinou, tieto krabice sa nachádzali v spálni v skrini, pričom potom ako bola táto skutočnosť zistená, bol obžalovaný vyzvaný, či tieto veci dobrovoľne vydá. Obžalovaný povedal, že samozrejme veci vydá. Nakoľko svedkyňa nemala so sebou pripravenú zápisnicu o vydaní veci ani nemohla byt opustiť a zobrať si ju, podchytila nájdenie spomenutých krabíc v zápisnici o výkone domovej prehliadky s tým, že poznačila, že ide o veci vydané a zápisnicu o vydaní veci spísala až na oddelení s tým, že ju dá obžalovanému podpísať. Zápisnicu o vydaní veci spísala hneď ako prišla do práce. Obžalovaný ju podpísal krátko potom, čo ju spísala, určite vie, že to bolo v ten istý deň ako ju spísala. Svedkyňa po nahliadnutí do zápisnice o vydaní veci nachádzajúcej sa na č.l. 244 uviedla, že túto zápisnicu podpísal obžalovaný dňa 05.01.2010 tak, ako je v nej uvedené. Obžalovaný počas prípravného konania nikdy nepoprel dobrovoľné vydanie týchto vecí. Pamätala si na jeho prvú reakciu, keď sa zistilo čo je v krabiciach, povedal „na toto som zabudol, je to tam už dlho“ a zdôraznil, že jeho priateľka s tým nemá nič spoločné. Na doplnenie svedkyňa okrem predchádzajúcich údajov uviedla, že domová prehliadka bola u obžalovaného vykonaná v súvislosti s inou trestnou činnosťou, pre ktorú bolo začaté trestného stíhanie, išlo o trestný čin podvodu. V zápisnici o vykonaní domovej prehliadky je obsiahnutý zoznam vecí, ktoré boli odňaté a mali súvisieť s podozrením zo spáchania zločinu podvodu a v zápisnici sú podchytené aj spomenuté dve krabice s obsahom zelenej sušenej rastliny, ktoré sú však zaškrtnuté ako veci vydané obžalovaným, čo sa neskôr premietlo do zápisnice o vydaní vecí. Pokiaľ ide o čas spísania zápisnice o vydaní vecí, svedkyňa túto zápisnicu spisovala s deklaratórnym účinkom, čiže do zápisnice musela zaznačiť čas, kedy k vydaniu došlo, preto je tam čas skončenia úkonu o 09.20 hod. a nie čas, kedy sa táto zápisnica spísala. Zápisnica zachytáva udalosti v reálnom čase, kedy sa aj odohrali. Tým svedkyňa vysvetlila otázku obhajcu, prečo má zápisnica o vydaní vecí ukončenie úkonu o 09.20 hod. Ako problém nevníma svedkyňa fakt, že zápisnica o vykonaní domovej prehliadky je ohraničená časovým úsekom od 07.00 hod. do 10.55 hod. V súvislosti s údajmi, ktoré vyplývajú z výpovede svedkyne JUDr. J. Y., odvolací súd odkazuje na príkaz na vykonanie domovej prehliadky vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 04.01.2010 sp. zn. 0Tp/2/2010, z ktorého vyplýva, že príkaz bol vydaný pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a vzťahoval sa na byt č. X4 na 9. poschodí na N. ul.č. 4 v H., ktorého spoluvlastníkom je obžalovaný. Z odôvodnenia tohto príkazu vyplýva, že výkonom domovej prehliadky majú byť zaistené veci, ktoré súvisia so zločinom podvodu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie. Nie je teda sporným fakt, že domová prehliadka v byte obžalovaného bola vykonaná za iným účelom než bolo pátranie po drogách, prípadne veciach, ktoré by súviseli s nelegálnou držbou drog. S týmto faktom úzko súvisí jedna z hlavných odvolacích námietok obžalovaného a síce, že domová prehliadka bola zameraná pôvodne na počítačový delikt, avšak jej výsledok nemá žiaden súvis s jej pôvodne stanoveným účelom. K tomuto argumentu krajský súd uvádza, že predpokladom vydania príkazu na vykonanie domovej prehliadky je podľa § 99 ods. 1 Tr. poriadku existencia dôvodného podozrenia, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie je vec dôležitá pre trestné konanie, alebo sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Formálne podmienky vydania príkazu na vykonanie domovej prehliadky ako aj jeho náležitosti rieši ďalej ustanovenie § 100 ods. 1 Tr. poriadku. Zákonné podmienky uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach boli tak podľa názoru okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu dodržané. Ako problém vníma obžalovaný iba to, že dôvod vykonania domovej prehliadky bol odlišný v porovnaní s jeho výsledkom, ktorý bol podkladom pre vznesenie obvinenia zo spáchania zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona. Odvolací súd však zastáva názor, že ak je domová prehliadka vykonávaná s cieľom nájsť a zaistiť predmety, ktoré môžu byť vecnými dôkazmi a pokiaľ je tento cieľ dosahovaný postupom podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, nemožno považovať za porušenie zákona skutočnosť, že boli nájdené a následne aj odňaté predmety, ktoré sú pre pôvodne vedené trestné konanie nepodstatné či nepoužiteľné, pretože tento cieľ nebol vykonaním domovej prehliadky sledovaný, ale išlo len o akýsi „vedľajší produkt“ domovej prehliadky, ktorému nebolo možné zabrániť. Zjednodušene povedané, ak sa výkonom domovej prehliadky sleduje zaistenie vecí, ktoré boli použité pri páchaní trestného činu podvodu (napríklad počítačové zostavy, dátové nosiče, bankové doklady a pod.) a v byte sa nájdu napríklad nelegálne držané zbrane či drogy, nemožno zastávať názor, že takéto veci nemôžu byť zabezpečené pre potreby iného trestného stíhania ako je to, ktoré už v čase výkonu domovej prehliadky prebieha. Skutočnosť, že podľa príkazu majú byť hľadané iba veci v ňom vymedzené totiž nevylučuje, že môžu byť náhodne nájdené aj iné veci a neznamená ani to, že by nemohli byť odňaté na podklade už vydaného príkazu na domovú prehliadku, resp. že by v tejto súvislosti nemohlo dôjsť k ich vydaniu. Obchádzaním zákona, resp. jeho porušovaním by bol stav, ak by začatie trestného stíhania pre iný trestný čin slúžil iba na zastretie pôvodného cieľa a hľadanie vecí, ktoré s prebiehajúcim trestným stíhaním vôbec nesúvisia. Takáto situácia však v posudzovanom prípade nenastala, nakoľko podstatná časť spisového materiálu nasvedčuje podozreniu zo spáchania zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a v prípade tohto trestného stíhania došlo aj k vzneseniu obvinenia osobe, ktorá bola spoločne s obžalovaným podozrivá zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti. Podľa § 89 ods. 1 Tr.poriadku, kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ak ju treba na účely trestného konania zaistiť je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia. Krabice boli v byte obžalovaného objavené pri legálne vykonávanej domovej prehliadke a po zistení, čo je ich obsahom, využila vyšetrovateľka postup v zmysle § 89 ods. 1 Tr. poriadku a obžalovaný krabice dobrovoľne vydal. Nikto z vypočutých svedkov a v prípravnom konaní ani sám obžalovaný nespochybnil priebeh tohto úkonu. Všetci svedkovia zhodne uvádzajú, že obžalovaný po výzve vyšetrovateľky veci dobrovoľne vydal. Priebeh úkonu - vydania veci obžalovaným, je zachytený v zápisnici o vydaní veci, ktorú vyšetrovateľka spísala po ukončení domovej prehliadky a návrate na pracovisko. Podľa názoru odvolacieho súdu je logické, že zápisnica bola spísaná dodatočne s určitým časovým odstupom, avšak obsahuje reálny, skutočný čas odovzdania. Vyjadrenia svedkyne N.. J. Y., ani ostatných svedkov prítomných pri výkone domovej prehliadky neumožňujú akceptovať obranu obžalovaného postavenú na tvrdení, že veci boli najskôr odňaté a následne aj vydané bez toho, aby boli medzitým obžalovanému vrátené. Objasnenie priebehu domovej prehliadky podané svedkyňou Y. v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi, umožňuje prijať záver o tom, že k zaisteniu krabíc so sušenými rastlinami došlo po vydaní obžalovaným po zákonnej výzve v zmysle § 89 ods. 1 Tr. poriadku. K námietke obžalovaného súvisiacej s nezúčastnenou osobou a jej príbuzenským vzťahom k vyšetrovateľke, ktorá domovú prehliadku viedla, krajský súd uvádza, že medzi týmito osobami je blízky príbuzenský vzťah, čo ani jedna z osôb nespochybňuje. C. F. bola v pozícii nezúčastnenej osoby prítomná pri výkone domovej prehliadky a zúčastnila sa jej z vlastnej iniciatívy, nakoľko pracovala v tom čase ako koncipientka v advokátskej kancelárii. Samotná existencia príbuzenského vzťahu medzi takouto osobou a orgánom činným v trestnom konaní nemusí automaticky vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jej zaujatosti. Počas výkonu domovej prehliadky, ale ani neskôr, nenastala žiadna skutočnosť odôvodňujúca oprávnené pochybnosti o tom, že by bol účasťou takejto osoby zmarený priebeh celého úkonu, prípadne, že by bol tento úkon v dôsledku zisteného vzťahu nepoužiteľný pre potreby prebiehajúceho trestného stíhania. Všetky osoby prítomné pri domovej prehliadke, ktoré boli vypočuté v procesnom postavení svedka, opisujú priebeh úkonu zhodne a súd preto nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti týchto výpovedí. Obrana obžalovaného, opierajúca sa o tvrdenie, že s obsahom krabíc nemá nič spoločné a drogy tam museli zostať ešte zo silvestrovskej oslavy, je ťažko uveriteľná a s prihliadnutím na miesto, kde boli krabice uložené, vyznieva nevierohodne. V prvom rade obžalovaný sám tvrdí, že drogy nájdené pri upratovaní po silvestrovskej oslave spoločne s manželkou vyhodili. Miesto nálezu nebolo iným osobám prístupné, pretože išlo o spálňu obžalovaného a jeho partnerky, pričom tieto odkladacie priestory boli nimi denne používané. Ak by sa tam objavili veci, ktoré im zjavne nepatrili, museli by to za tak dlhý časový úsek, ktorý uplynul od silvestrovskej oslavy od roku 2008 do 05.01.2010 zistiť. Obžalovaný sa pritom nikdy nebránil tým, že by tieto krabice vôbec nespoznával alebo, že by išlo o predmety, ktoré do jeho bytu nepatria. Aj s prihliadnutím na jeho reakciu, ktoré zhodne popisujú viacerí prítomní svedkovia, nie je možné uveriť tvrdeniu obžalovaného, že o drogách nevedel a nemá s nimi nič spoločné. Správne teda postupoval súd prvého stupňa, keď na podklade vykonaného dokazovania uznal vinu obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vykonané dôkazy, ktoré súd prvého stupňa konkretizuje v odôvodnení svojho rozhodnutia a ktoré sú bližšie rozobraté aj v predchádzajúcej časti odôvodnenia, vedú k nespochybniteľnému záveru, že obžalovaný uvedené množstvo drog zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu, čím naplnil kvalifikáciu v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/,písm. d/ Tr. zákona. Po dôslednom preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku, dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy, ku ktorej došlo zákonom číslo 204/2013 Z.z. účinným od 01.08.2013, je nutné výrok o treste zmeniť. Pôvodná trestná sadzba od štyroch do desiatich rokov bola zmiernená na tri až desať rokov. Pri úvahách o treste postupoval krajský súd v zmysle zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona a postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona zohľadňoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v zmysle § 36, § 37 Tr. zákona. V porovnaní s pôvodným rozhodnutím okresného súdu nenastala v tomto smere žiadna zmena. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda okolnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku bezúhonný život. Naopak nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného je teda prevaha poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, ktorá má za následok úpravu hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 1 Tr. zákona, ktorá sa znížila o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice pôvodnej trestnej sadzby. Takto upravená trestná sadzba je tri roky až sedem rokov a osem mesiacov, pričom okresným súdom bol obžalovanému pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky. Ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona stanovuje povinnosť súdu prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy. Po komplexnom posúdení jednotlivých kritérií odvolací súd nevyhodnotil ako nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody s preferenciou represívneho účinku. S ohľadom na zistené fakty, je možné dôvodne predpokladať, že u obžalovaného bude dostatočne účinným opatrením trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Aktuálne zistenia svedčia o tom, že obžalovaný vedie usporiadaný život, je riadne zamestnaný, nie je proti nemu vedené žiadne iné trestné konanie, ani nebol postihnutý pre priestupok. V priebehu konania obžalovaný uzavrel manželstvo, vyštudoval vysokú školu a tieto zistenia nasvedčujú skôr priaznivejšiemu vývoju v jeho osobnom živote a je možné reálne očakávať dosiahnutie účelu trestu aj bez izolácie obžalovaného od rodiny a spoločnosti a bez vyradenia z pracovného procesu. Zohľadňujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia, uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere tri roky, pričom ide o trest, ktorý je vzhľadom na všetky zistené a už konštatované okolnosti prípadu a okolnosti na strane obžalovaného, primeraný. V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní tri roky so súčasným stanovením povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom výchovnému programu, ktorý zvýrazní účinok uloženého trestu a zároveň zabezpečí pravidelnú kontrolu nad obžalovaným s cieľom odhaliť už aj minimálne odchýlky, či kriminogénne črty v jeho správaní. Dĺžka skúšobnej doby v trvaní tri roky je dostatočne dlhým časovým úsekom na preverenie vhodnosti a účelnosti zvolenej sankcie a zároveň bude pre obžalovaného predstavovať dostatočne účinný nástroj hrozby nepodmienečným trestom v prípade porušenia podmienok podmienečného odsúdenia. Po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností považuje krajský súd trest odňatia slobody vo výmere tri roky za primeraný, jednak z hľadiska požiadaviek individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Z týchto dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia a doplnení dokazovania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.