Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200311 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511200311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: VB LEASING SK, spol. s r. o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31378528, proti odporcom: 1) ROSITRANS, s. r. o., Svinná 543, IČO: 36831174, 2) Roman Štefánik - ROSI, Kyjevská 8, Trenčín, IČO: 40497992, o zaplatenie 66.309,36 Eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. 02. 2012 č. k. 1CbZm/61/2011-54 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. 02. 2012 č. k. 1CbZm/61/2011-54 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm/15/2011-11 zo dňa 20. 05. 2011 proti odporcovi v 1. rade ponechal v platnosti v celom rozsahu. Navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm/15/2011-11, ktorý súd prvého stupňa vydal dňa 20. 05. 2011, boli odporcovia v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 66.309,36 Eur s úrokom 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 07. 12. 2010 do zaplatenia, odmenu 221,30 Eur a trovy konania vo výške 3.991,50 Eur. Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podal len odporca v 1. rade a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Uviedol, že pôvodný nárok opiera navrhovateľ o leasingovú zmluvu, doteraz ale neurobil riadne vyúčtovanie spojené s ukončením leasingu ku dňu 16. 03. 2008. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu bol leasing ukončený po vzájomnej dohode, predmet leasingu odovzdal navrhovateľovi na vlastné náklady, preto nie sú nároky navrhovateľa z ukončenia leasingovej zmluvy opodstatnené. Ostatné považoval podľa § 41 Obč. zák. za neplatné. Ďalej namietol, že mu navrhovateľ doteraz nepredložil zmenku, tak ako to upravuje § 40 ods. 3 zmenkového zákona. Pre splatnosť zmenky musel navrhovateľ najprv preukázať výšku nárokov z leasingovej zmluvy, čo sa doteraz nestalo. Predmet leasingu, ktorý ostal vlastníctvom navrhovateľa, mu odovzdal bez závad, takže nároky ako zmluvná pokuta titulom straty zo zhodnotenia predmetu leasingu a pod. sú neopodstatnené a ich vymáhanie odporuje dobrým mravom. Nakoniec uplatnil námietku premlčania na všetky nároky navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. Uviedol, že leasingovú zmluvu, z ktorej pohľadávky zmenka kryje, musel predčasne ukončiť pre neplatenie splátok. Omeškané splátky sa pokúšal ešte predtým od odporcu v 1. rade vymôcť prostredníctvom inkasnej spoločnosti, ktorá predmet leasingu uložila do depozitu a až keď odporca v 1. rade dlh nevyrovnal, tak mu predmet leasingu bol odobratý a zmluva predčasne ukončená. Po zhodnotení predmetu leasingu vypracoval záverečné finančné vysporiadanie, ktoré riadne odporcovi v 1. rade doručil. Keď ani potom odporca v 1. rade dlh nevyrovnal, využil udelené oprávnenie a do blankozmenky doplnil chýbajúce údaje. Odporcovi v 1. rade písomne oznámil, ako bola blankozmenka vyplnená a kedy a kde bude predložená na platenie, odporca v 1. rade sa do miesta plnenia nedostavil a zmenku neuhradil. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ prvopisom zmenky vystavenej v Bratislave 17. 10. 2007 preukázal, že sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť na jeho rad v mieste jeho vtedajšieho sídla dňa 06. 12. 2010 zmenkovú sumu 66.309,36 Eur. Per aval zmenku podpísal odporca v 2. rade. Vyhodnotil, že predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti pre vlastnú zmenku, navrhovateľ svoje právo zo zmenky preukázal. Námietky odporcu v 1. rade vychádzajú prevažne z mimozmenkových vzťahov založených leasingovou zmluvou. Predmetom konania síce nie je plnenie z tejto zmluvy, ale keďže záväzky odporcu v 1. rade z nej boli zmenkou zabezpečené, má ako vystaviteľ vlastnej zmenky v zmysle právo vznášať proti navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky aj kauzálne námietky. K prvej námietke, že navrhovateľ neurobil presné vyúčtovanie leasingu ukončené 16. 03. 2008 po vzájomnej dohode, vyhodnotil súd prvého stupňa ako nepravdivé, keď navrhovateľ predložil oznámenie zo dňa 31. 05. 2008, ktorým predčasne ukončil leasingovú zmluvu pre neplatenie leasingových splátok a doručenku preukazujúcu, že toto oznámenie bolo odporcovi v 1. rade doručené dňa 13. 06. 2008. Rovnako predložil i záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy vystavené 01. 12. 2009 s dokladom o jeho doručení odporcovi v 1. rade dňa 18. 12. 2009. K druhej námietke, že predmet leasingu odporca v 1. rade odovzdal navrhovateľovi na svoje náklady, odporca v 1. rade ničím nepreukázal. Podľa názoru súdu prvého stupňa predmet leasingu bol odňatý dňa 16. 04. 2008 a uložený v depozite pre prísľub odporcu v 1. rade, že podlžnosť vyrovná do 30. 04. 2008. Definitívne bol odobratý až po predčasnom ukončení zmluvy dňa 05. 06. 2008. Od 16. 04. 2008 do 05. 06. 2008 bol teda predmet leasingu v depozite a náklady spojené s uschovaním vozidla v tomto období ako aj s jeho ďalšou prepravou znášal navrhovateľ. Proti záverečnému finančnému vysporiadaniu leasingovej zmluvy odporca v 1. rade namietal, že časť nárokov (zmluvná pokuta ako strata zo zhodnotenia predmetu leasingu a pod.) je neopodstatnená, lebo predmet leasingu ostal vlastníctvom navrhovateľa a on ho navrhovateľovi odovzdal bez závad. Odporca v 1. rade ničím nepreukázal, že povinnosť platiť zmluvné pokuty nemal v prípade, ak predmet leasingu vráti navrhovateľovi ako jeho vlastníkovi bez závad. Naopak navrhovateľ uviedol, že zmluvné pokuty boli dojednané pre prípad porušenia povinnosti odporcu v 1. rade platiť riadne a včas leasingové splátky. Proti splatnosti zmenky odporca v 1. rade namietal, že mu navrhovateľ zmenku doteraz nepredložil, tak ako to upravuje § 40 ods. 3 zmenkového zákona a že sa zmenka mohla stať splatnou až po tom, čo mu navrhovateľ preukáže výšku nárokov z leasingovej zmluvy. K tejto námietke súd prvého stupňa uviedol, že zmenka bola splatná v sídle navrhovateľa a len na tomto mieste ju bol navrhovateľ povinný na platenie predložiť. Odporca v 1. rade vystavil zmenku s doložkou bez protestu, preto v zmysle druhej vety čl. I § 46 ods. 2 zmenkového zákona má on povinnosť preukázať, že lehota nebola dodržaná. Odporca v 1. rade svoje tvrdenie nepreukázal, ale naopak, navrhovateľ súdu predložil list zo dňa 05. 11. 2010 doručený odporcovi v 1. rade dňa 12. 11. 2010, ktorým odporcovi oznámil dátum a miesto, kde mu bude zmenka predložená na platenie. Ani na tvrdenie, že splatnosť zmenky bola podmienená preukázaním výšky nárokov z leasingovej zmluvy, odporca v 1. rade nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy. Na záver súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal plnenia zo zmenky. Len takto predmet sporu skutkovo vymedzil v návrhu na začatie konania, preto svoju dôkaznú povinnosť už splnil tým, že súdu predložil prvopis zmenky. Navrhovateľ nie je povinný preukazovať dôvod vystavenia zmenky a túto povinnosť nemá ani v prípade, ak bola zmenkou zabezpečená jeho kauzálna pohľadávka (§ 495 Obč. zákonníka). Zmenka je tzv. absolútny cenný papier, má abstraktnú povahu a nie je závislá od príčinného vzťahu. Napriek tomu výšku svojej kauzálnej pohľadávky navrhovateľ preukázal záverečným finančným vysporiadaním, z ktorého vznikla pohľadávka 50.719,66 Eur. Ako nedôvodnú súd na záver vyhodnotil aj námietku premlčania všetkých navrhovateľom uplatnených nárokov. Poukázal na ust. čl. I § 70 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zmenkového zákona, podľa ktorého sa zmenkové nároky proti odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi vlastnej zmenky premlčujú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Zmenka sa stala splatnou 06. 12. 2010, ktorým dňom začala plynúť trojročná premlčacia lehota. Keďže navrhovateľ si právo zo zmenky uplatnil už 12. 01. 2011, k premlčaniu nedošlo. Kauzálna pohľadávka premlčaná nie je, právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom obchodnoprávnym, práva sa premlčujú v štvorročnej lehote a keďže sa zmluva zrušila odstúpením ku dňu 31. 05. 2008, nároky, ktoré z odstúpenia plynú, premlčané nie sú. Ďalšie námietky zo strany odporcu v 1. rade boli formulované príliš všeobecne a preto sa k nim súd prvého stupňa nevyjadroval. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť odporcu v 1. rade poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, ponechal súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz proti nemu, teda odporcovi v 1. rade v platnosti v celom rozsahu. O trovách konania o námietkach súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade, ktorý v odvolaní uviedol, že žalobca pôvodný nárok o vyrovnanie nárokov vzniknutých z leasingovej zmluvy č. LZC07/00392 nepreukázal. Požiadavka navrhovateľa je neopodstatnená, nakoľko do dnešného dňa neurobil riadne vyúčtovanie jeho nárokov spojených s ukončením leasingu dňa 16. 03. 2008. Súd nesprávne vyhodnotil tvrdenie navrhovateľa, že predmet leasingu bol definitívne odobratý až po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy dňa 05. 06. 2008. Takýto záver súdu nemá žiadnu právnu oporu. Leasing sa skončil 16. 03. 2008, o čom svedčí spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu. Ostatné nároky navrhovateľa považuje odporca v 1. rade za neplatné. Navrhovateľ doteraz nepredložil odporcovi v 1. rade zmenku, nakoľko k tomu, aby zmenka bola splatná, musí navrhovateľ preukázať výšku nárokov podľa leasingovej zmluvy, čo sa doteraz nestalo. Navrhovateľ predmet leasingu riadne prevzal od odporcu v 1. rade, ktorý mu odporca v 1. rade odovzdal bez závad. Predmet leasingu bol vlastníctvom navrhovateľa, preto jeho nároky a to zmluvná pokuta, strata zo zhodnotenia predmetu leasingu a pod. sú neopodstatnené, lebo ich vymáhanie je neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Uviedol, že zmyslom leasingovej zmluvy je, že leasingová spoločnosť kúpi predmet leasingu, odovzdá druhému účastníkovi zmluvy na dobu trvania leasingovej zmluvy a na dobu trvania leasingu do užívania s tým, že ho následne za vopred dohodnutú cenu užívateľovi odpredá. V tomto konkrétnom prípade k ukončeniu leasingovej zmluvy došlo dňa 16. 03. 2008 a iba k tomuto termínu možno podľa platných ustanovení leasingovej zmluvy nároky navrhovateľa ako leasingového prenajímateľa považovať za opodstatnené. Z tohto vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je správny. Opätovne vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov navrhovateľa. Súd prvého stupňa v konaní nepostupoval správne ani v tom, že nebol vypočutý odporca v 2. rade a ani sa s jeho postavením nezaoberal. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, uspokojil sa výlučne s tvrdením navrhovateľa. Z týchto dôvodov navrhol, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zmenené a návrh proti odporcovi v 1. rade zamietnutý. K odvolaniu odporcu v 1. rade sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v 1. rade podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa po oboznámení s podaným odvolaním odporcu v 1. rade dospel k záveru, že odporca v 1. rade neuviedol v podanom odvolaní žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal už súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. K samotnej námietke odporcu v 1. rade ohľadom nepredloženia riadneho vyúčtovania nárokov spojených s ukončením leasingu, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, pričom po preverení záverov súdu prvého stupňa odvolací súd má za to, že tak ako i uviedol súd prvého stupňa, predmet leasingu bol odňatý dňa 16. 04. 2008 a uložený v depozite pre prísľub odporcu v 1. rade, že podlžnosť vyrovná do 30. 04. 2008. Definitívne bol odobratý až po predčasnom ukončení zmluvy dňa 05. 06. 2008 (záverečná správa k inkasnému konaniu č. l. 44). Zo spisu tiež nesporne vyplýva, že listom zo dňa 31. 05. 2008 navrhovateľ predložil oznámenie, ktorým predčasne ukončil leasingovú zmluvu s odporcom v 1. rade a to pre neplatenie leasingových splátok. Súčasne bola k predmetnému listinnému dôkazu pripojená aj doručenka preukazujúca doručenie tohto oznámenia odporcovi v 1. rade a to dňa 13. 06. 2008 (č. l. 42, 43 spisu). Rovnako bolo predložené súdu prvého stupňa aj záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy zo dňa 01. 12. 2009 (č. l. 47). Z uvedených listinných dôkazov ako i z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k ukončeniu leasingovej zmluvy nedošlo 16. 03. 2008 ako uvádza odporca v 1. rade, ale až po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy dňa 05. 06. 2008. Ku skutočnostiam uvádzaným odporcom v 1. rade v súvislosti s neplatnosťou nárokov odvolací súd uvádza, že tieto formuluje odporca v 1. rade príliš všeobecne, neuvádza konkrétne čoho sa namietaná neplatnosť týka, a preto túto námietku vyhodnotil odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa za irelevantnú. K otázke premlčania odvolací súd výlučne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko reakcia na túto odvolaciu námietku by bola iba opakovaním skutočností, ktoré už uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, na ktoré odkazuje i odvolací súd. Vzhľadom k tomu, že tak ako bolo uvedené odporca v 1. rade neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa dostatočným a kvalifikovaným spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozsudku, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a preto ho s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak navrhovateľovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.