Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/400/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202281 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511202281.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Š. D. W. I. Á. J. , trvale bytom I., S. Č.. X, t.č. bytom D. Č.. XXX, proti odporkyni: I.. S. D. W. I. Á. J. F. K. Á. , trvale bytom I., S. Č.. X, o rozvod manželstva, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. mája 2013, č.k. 10 C 39/2011-148, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom, v poradí druhým, zo dňa 27.5.2013, č.k. 10 C 39/2011-148, rozviedol manželstvo účastníkov Š. D., narodeného dňa XX.XX.XXXX, a I.. S. D., rodenej K., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred A. Ú. Z., zapísané v knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 7.12.2011, č.k. 10 C 39/2011-54, súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.12.2012, č.k. 2 Co 412/2012-117, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutiu vo veci musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania. Súd prvého stupňa svoj rozsudok neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania výsluchom oboch účastníkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, písomným vyjadrením U. D., písomnosťami odporkyne adresovanými rôznym orgánom, mal preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo v roku XXXX asi po ročnej známosti, u oboch ide o manželstvo prvé, z ich manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už plnoleté. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2008, spolu nehospodária, navrhovateľ býva v F. D., odporkyňa v I.. Navrhovateľ má dlhoročný vzťah s inou ženou, jeho city k odporkyni úplne vychladli, nevidel dôvod a ani možnosť manželské spolužitie s odporkyňou obnoviť. Odporkyňa vo svojich písomných podaniach nepoprela citové odcudzenie zo strany navrhovateľa, avšak bola názoru, že manželstvu treba dať šancu. Manželstvo účastníkov nespĺňa žiadnu zo základných funkcií manželstva predpokladaných Zákonom o rodine, predstavuje len formálny zväzok, na zachovaní ktorého nemá záujem predovšetkým navrhovateľ. Skutkový stav v manželstve účastníkov zostal bezo zmeny aj po zrušení rozsudku v poradí prvého odvolacím súdom. Manželstvo účastníkov je naďalej nefunkčné, spolužitie nie je obnovené a nedošlo k zmene ani v ich citovej oblasti. Navrhovateľ naďalej žije s priateľkou, odporkyňa potvrdila, že má známosť s iným mužom, ktorý jej dáva všetko, čo jej nedával navrhovateľ. Odporkyňa vyvíjala snahu všetkými spôsobmi a dostupnými cestami napraviť vzťahy v manželstve, ale navrhovateľ o to nemal záujem. Súd nevykonal dokazovanie odporkyňou navrhovaným spôsobom a síce výsluchom postihnutej dcéry W., ako nadbytočný, pretože z výpovedí oboch účastníkov mal preukázaný hlboký a trvalý rozvrat ich manželstva. Zotrvanie účastníkov v takomto nefunkčnom zväzku nie je prospešné žiadnemu z nich a ani v súlade s princípmi manželstva zakotvenými v Zákone o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2008, spolu nehospodária, nestretávajú sa, komunikujú spolu iba vo veciach dcéry W.. Každý z manželov žije svoj život. Nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, a to ani za pomoci kvalifikovaných odborníkov na úrovni poradní alebo mediácie. Príčinu rozvratu manželstva súd ustálil v rozdielnych názoroch účastníkov na manželské spolužitie a v ich vzájomnom citovom odcudzení, prvotne spôsobenom porušením zásady vernosti zo strany navrhovateľa. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 18, § 23 ods. l Zákona o rodine. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že udalosť v rodine a manželstve sa stala nedorozumeniami, ktorých základom bola nevera manžela, ochladnutie citov k nej, zostal k nej agresívny. Napriek tomu chcela veci riešiť, dať vzťah na pravú mieru a rodinu, manželstvo zachrániť. Podľa nej citové odcudzenie nastalo v lete 2009, manžel sa odsťahoval od nej na dedinu, ďalej už nemal o ňu záujem. V mesiaci jún 2013 sľúbil, že keď dá dcéru na dedinu, zoberie návrh späť a budú spolu riešiť záležitosti vzťahov i rodiny. Keď dcéru „nanútila, aby tam šla“, manžel jej povedal, že nič riešiť nebude, návrh nezoberie späť. Keďže sa k nej zachoval necitlivo, chladne, odmietal ju ako manželku, spôsobil, že v psychicky zlom stave musela nájsť iné city v inom mužovi. Sama tiež podala návrh na rozvod manželstva, ktorý neskôr zobrala späť, lebo dúfala, že manžel s ňou začne riešiť vzťah v rodine, v manželstve, milenku pošle preč, ale nestalo sa tak. Nepovažuje manželstvo za úplne rozvrátené, hoci nežijú intímne spolu, spolu nehospodária. Neodcudzila sa od neho citovo úplne. Manžel nemá záujem zotrvať v manželstve, jeho chovanie bolo nezodpovedné. Sama chcela a chce naprávať pokazené vzťahy a dať rodinu dokopy a manželstvo zachovať, ale sama nič nezmôže, manžel porušil manželský sľub. Vytýkala súdu, že ich manželstvo rozviedol, hoci mohol použiť na rozvrátené vzťahy manželov odborníkov, manželské poradne, psychológov či mediačné konanie, prikázať obom manželom toto podstúpiť, aby rodinu, ktorá trvala 34 rokov, zachránil. Nevzal do úvahy ňou predložené písomné svedectvá a dôkazy, tieto neboli vôbec prečítané. Žiada preto prečítať dôkazové materiály, posúdiť ich všetky, vziať do úvahy aj to, že aj keď chorá dcéra je už plnoletá, má rada oboch rodičov. Z celej kauzy má psychické potiaže. Konanie pred okresným súdom má inú vadu, že manžel nevidel možnosť ako má spolužitie obnoviť, ale keby sa poradil v poradni a inej inštitúcii, dalo by sa to napraviť. Manželstvo nepovažuje za úplne rozvrátené, dlho čaká na pochopenie od manžela a nápravu vzťahu. Žije si náhradný život s osobou, ktorá jej veľmi pomáha, aj chorej dcére. Žiada, aby krajský súd vyslovil, že ich manželstvo nerozvádza, ponúkne im pomocnú roku, a to poradňu, alebo mediátora alebo psychologickú pomoc obom, aby sa túto dlhú krízu podarilo im preklenúť a opäť obnoviť vzťah a rodinu, aby nepredstavovala len formálny zväzok, formálne manželstvo, ale aby sa obnovilo manželské spolužitie. Pripojila fotokópiu pozvánky zo dňa 26.1.2013 pre navrhovateľa na mediačné stretnutie na deň 19.3.2013 vo veci rodinných vzťahov a rozvodu manželstva na podnet S. D.. Žiada tiež priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože je nezamestnaná. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Manželstvo s odporkyňou považuje za nefunkčné, odporkyňa odvolanie podala z vypočítavosti, ktorou komplikuje usporiadanie ich životov, doložené dokumenty k odvolaniu považuje za neopodstatnené, manželstvo považuje dlhodobo za nefunkčné, pretože od januára 2008 bývajú oddelene, dospelé deti si žijú svoje samostatné životy, okrem dcéry W., ktorá žije s matkou. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. októbra 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť nasledovné. Zostalo v konaní nepochybné, že manželstvo účastníkov trvá od roku 1979, že z tohto vzťahu pochádzajú tri deti, už plnoleté, že od roku 2008 si neplní žiadnu z funkcií manželstva. V súčasnosti obaja manželia majú iných partnerov. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva, a síce, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom na rozvod manželstva. V prejednávanej veci po vykonanom, doplnenom, dokazovaní sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, a síce vážnosť narušenia manželských vzťahov, trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, manželstvo si nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za týchto okolností ak súd prvého stupňa vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol vecne správne. Ani v odvolacom konaní nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu ako potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odporkyňa v odvolaní uvádzala dôvody také, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa vyporiadal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, nemožno nikoho nútiť nasilu v ňom zotrvať v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky, o čo ide v prejednávanej veci. Osobitne nebolo potrebné rozhodovať o žiadosti odporkyne o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže už odporkyňa oslobodenie od súdnych poplatkov požíva (uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 8.10.2012, č.k. 10 C 39/2011-91, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2013, č.k. 2 Co 413/2012-119). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal v súlade s ustanovením § 224 ods.1, § 144 veta prvá O.s.p. Okolnosti prípadu a ani pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 144 veta druhá O.s.p. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.