Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/356/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204653 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511204653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: K. Č. D. - I. K., IČO: XX XXX XXX, C. R. X, D., zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: K. Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, D., o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Bratislava V zo dňa 19. apríla 2012, č.k. 14C 182/2011-71, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 93,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.10.2010 do zaplatenia titulom náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla odporcu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 29.09.2010 bolo z ulice H. C. D., ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Š. H. K. I. C. K. Č. D. - I. K., odstránené osobné motorové vozidlo EVČ: D. XXX W., ktorého prevádzkovateľom je odporca. Starosta K. Č. D. I. K. poveril K. N. H. K. I. D. zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods.1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zák.č. 315/1996 Z.z.. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zmien a dodatkov podľa čl. II Poverenia, čo bolo súdu všeobecne známe z iných obdobných prípadov. Dňa 29.09.2010 bolo nariadené odstránenie predmetného osobného motorového vozidla odporcu príslušníkom K. N. D. - I. K. podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zák.č. 8/2009 Z.z., teda že vozidlo je v mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, s uvedením dôvodu, že vozidlo stálo v zákaze zastavenia - D.,C., v križovatke na ulici H. C. D.. Z protokolu o odovzdaní vozidla č. 4540092904 zo dňa 29.09.2010 mal preukázané, že technickú realizáciu odstraňovania vozidiel zabezpečuje pre správcu cesty na zmluvnom základe spoločnosť P. T. O..I.., J. XX/B, D., IČO: XX XXX XXX. Skonštatoval, že navrhovateľ zmluvu do spisu nezaložil. Dňa 29.09.2010 o 10:15 hod. odporca uvedené vozidlo prevzal od navrhovateľa spolu s protokolom o výdaji vozidla, kde bol vyzvaný aj na úhradu skutočných nákladov na odstránenie vozidla. Odporca pri preberaní vozidla poplatok neuhradil a prevzal príkaz na úhradu na sumu 93,- eur. Cenu núteného odťahu odporca navrhovateľovi nezaplatil. Súd s poukazom na § 40 ods. 1, 4, 5 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (správne malo byť § 43 ods. 1, 4 a 5 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - pozn. odvolacieho súdu), na § 3d ods. 3 ods. 5 písm. d/ a § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), dospel k záveru, že návrhu nebolo možné vyhovieť. Skonštatoval, že pre posúdenie veci bolo právne významné, či uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec. Poukázal na to, že technickú realizáciu odstraňovania vozidiel zabezpečila pre správcu cesty na zmluvnom základe spoločnosť P. T. O..I.., J. XX/B, D., IČO: XX XXX XXX, pričom z výpisu z Obchodného registra zistil, že to nie je právnická osoba obcou (mestom D.) pre tento účel založená alebo zriadená. Mal za to, že odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Pretože § 40 zák. o premávke na pozemných komunikáciách (správne malo byť § 43 zák. o cestnej premávke - pozn. odvolacieho súdu) spadá do oblasti verejného (správneho práva), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže zmluvne previesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ust. § 3d ods. 5 písm. c/ cestného zák., na spoločnosť - P. T., O..I.., keďže mu to žiadne zákonné ustanovenie neumožňovalo, a to ani po stránke technickej, teda samotný výkon odtiahnutia vozidla. Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Zastával názor, že navrhovateľ nemohol prostredníctvom súkromnoprávneho úkonu - zmluvy prenášať výkon verejnej správy na súkromnú osobu, a prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt K. Č. D. I. K. konala v rozpore s ust. čl. 2 Ústavy SR. Správu pozemných komunikácii, a to všetky jej zložky, je oprávnená vykonávať K. Č. D. I. K. buď sama, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založila, alebo zriadila. Považoval za v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv slobôd fyzických a právnických osôb, a v prípade nakladania s majetkom, najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby technickú stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť. Komu je zverená verejná správa pozemných komunikácii upravuje § 3d cestného zákona, čiže verejnoprávny predpis. To, že sa na konanie o odstránení prekážky cestnej premávky a vozidla procesne nepoužije správny poriadok neznamená, že K. Č. D. I. K. môže prostredníctvom súkromnoprávneho úkonu - poverenia prenášať výkon verejnej správy na súkromnú osobu. Uzavrel, že vozidlo odporcu nebolo v danom prípade odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený, keď správca komunikácie v rozpore so zákonom previedol výkon verejnej správy na inú právnickú osobu, než na takú, ktorá bola na tento účel navrhovateľom založená alebo zriadená. Z týchto dôvodov návrh ako neopodstatnený zamietol. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje v plnom rozsahu za nesprávny, a žiadal ho zmeniť a zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu 93,- eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa neho dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že striktný výklad ust. § 43 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke spôsobom, aký uvádza súd prvého stupňa, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by bol samotný odťah po stránke technickej oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Mal za to, že takýto stav by bol nemysliteľný, a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej, ako je vecnej vybavenosti správcov komunikácií. V tejto súvislosti uviedol príklady, kedy navrhovateľ ako správca komunikácie vykonáva svoju zákonnú povinnosť prostredníctvom zmluvných partnerov (zimná údržba, pravidelná údržba ciest, dopravnej zelene, zvislého dopravného značenia, vodorovného dopravného značenia, mostov, podchodov, cestnej svetelnej signalizácie, podzemných kolektorov). Podľa navrhovateľa je tak doslovný výklad ust. § 43 súdom neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu, uvádzaného aj v dôvodovej správe, a preto nie je namieste. Poukázal na to, že spoločnosť P. T., O..I.., ako zmluvný partner navrhovateľa, vykonávala len technickú realizáciu samotného rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla, spolu s činnosťami s tým priamo súvisiacimi, bez ktorých by odťah nebolo možné vykonať. Spoločnosť P. T., O..I.., nerozhodovala o odťahu motorového vozidla a rovnako ani nevymáhala náklady tohto odťahu, a teda žiadnym spôsobom nezasahovala do práv jednotlivcov. Na preukázanie oprávnenosti obchodnej spoločnosti P. T., O..I.., na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu Bratislava a Krajského súdu Trnava, ako aj na uznesenie NS SR č.k. 6M Cdo 22/2010 a nález Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 300/07-30 zo 14.02.2008. Navrhovateľ má jednoznačne za to, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 v znení dodatku č. 3 neodporuje zákonu č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky, a teda nejde o neplatný právny úkon, a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedzil sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov, uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k čomu dodáva nasledovné: Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť P. T., O..I.., za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými osobami aj bola v zmysle § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka založená, a to za účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade spoločnosti P. T., O..I.., však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c/ cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c/ cestného zákona, na spoločnosť P. T., O..I.., na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 tak (ktorú síce nepredložil, avšak odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známa), nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c/ cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou P. T., O..I.., ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať jedine navrhovateľ, a to buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil, a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a Ústavou SR, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ich majetkom, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že vykonával len technickú realizáciu samotného rozhodnutia, keď o odťahu rozhodol správca komunikácie. Z vopred predtlačeného rozhodnutia K. Č.O. D. - I. K., ako správcu komunikácie, o odstránení vozidla, je totiž zjavné, že o odťahu rozhodol mestský policajt, ktorý do tlačiva len doplnil čas, miesto, typ vozidla, jeho EVČ a farbu, dátum a čas odstránenia, ako aj dôvod odstránenia vozidla. Aj keď podľa § 43 ods. 5 zák.č. 8/2009 Z.z. môže o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani poukaz navrhovateľa v návrhu na Poverenie starostu K. Č. D. - I. K. o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti pre mestskú políciu zo dňa 15.02.2006, ktoré navrhovateľ ani nepredložil (odvolací súd však o ňom vedomosť má z rozhodovacej činnosti). Tu je namieste poukázať na to, že žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zák.č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa ust. § 3 zák.č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v mnohých iných) mestský policajt urobil, urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani navrhovateľom počas konania pred súdom prvého stupňa predložené „Rozhodnutie mimo odvolacieho konania“ zo dňa, vydané Krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v D. č. O. zo dňa 04.04.2011. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že menovaný úrad zrušil rozhodnutie obvodného úradu č. D.o dňa 21.01.2011 ako nezákonné z dôvodu, že obvodný úrad nebol na konanie o proteste prokurátora vecne príslušný. Neobstojí ani odvolávanie sa navrhovateľa na iné rozhodnutia Krajského súdu Bratislava a Krajského súdu Trnava, pretože odvolací súd v tomto konaní nie je nimi viazaný. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 300/07-30 zo dňa 14.02.2008, je treba uviesť, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci boli len procesné nedostatky, a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutému v rozsudku krajského súdu. Uvedené znamená, že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu v merite veci, ale že rozhodnutie krajského súdu v časti vyhlásenia Zmluvy o výkone odťahovacej služby za neplatnú nebolo riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 70/2003, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 6M Cdo 22/2010 zo dňa 20.12.2011, odvolací súd podotýka, že predmetné rozhodnutie nie je vôbec možné na posudzovaný prípad aplikovať, nakoľko sa týka úplne iného skutkového stavu a inej právnickej osoby, vykonávajúcej odťah vozidiel na inom právnom základe. Aj odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi ani nevznikla, pretože mu nevznikli žiadne náklady spojené s týmto odťahom (opak v konaní nepreukázal), keďže odstránenie vozidla odporcu sám alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil príp. zriadil, nevykonal. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie, a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 2:1. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.