Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/435/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208889 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511208889.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa: L. X., P. I. Č.. XXX, zast. legal services, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Panenska 13, IČO 35 966 530 proti odporkyni: D. L., P. P., D. XX v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17.5.2012, č.k. 15C 99/2011-47 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17.5.2012, č.k. 15C 99/2011-47 p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 18.11.2010, zamietol. Odporkyni náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov a oboznámením sa listinnými dôkazmi, ako je kúpna zmluva zo dňa 14.9.2009, kúpna zmluva zo dňa 12.2.2010 a darovacia zmluva zo dňa 10.11.210 mal za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželka navrhovateľa I.F. X., ako splnomocnená zástupkyňa predávajúcej D. A. predala byt č. 35 nachádzajúci sa v B. C.. J. T. Č.. XX, za 35.186 € a ako zástupkyňa prevzala za predávajúcu túto kúpnu cenu, časť v hotovosti a časť na svoj účet. Tieto finančné prostriedky, ktoré mala k dispozícií, však nepatrili jej, ale patrili predávajúcej, pričom túto skutočnosť súd prvého stupňa ustálil jednak z obsahu samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.9.2009, ako aj zo zhodných výpovedí všetkých troch sestier, a to odporkyne a svedkýň. Tiež manželka navrhovateľa nadobudla do vlastníctva byt nachádzajúci sa v Trnave na ul. Spartakovskej č. 56, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.2.2010, ktorú uzavrela ako kupujúca sama bez manžela, za predmetný byt zaplatila 29.000 €. Obranu navrhovateľa a jeho manželky, ktorí tvrdili, že táto finančná čiastka pochádza z daru D. A., teda z prostriedkov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, súd prvého stupňa neakceptoval, nakoľko mal zato, že bolo nepravdepodobné, aby o darovaní takejto vysokej sumy 32.000 € účastníci neuzavreli písomnú zmluvu, alebo tento úkon nezabezpečili svedecky, najmä preto, že darkyňa mala darovať peniaze za doopatrovanie a starostlivosť o ňu. Naopak prisvedčil tvrdeniu odporkyne, že ich matka iné peniaze, ako tie ktoré pochádzajú z predaja jej bytu č. 35 nemala. Aj keď byt č. 56 nadobudla do svojho vlastníctva manželka navrhovateľa súd mal zato, že za tento byt zaplatila z prostriedkov získaných za predaj matkinho bytu a nie z peňazí, ktoré by boli darované jej a jej manželovi. Zároveň súd prvého stupňa poukázal i na list manželky navrhovateľa, zo dňa 4.6.2010, ktorý písala svojej sestre Zlatici, ktorá sa v tom čase nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody (č.l. 40 spisu), keď súd poukázal najmä na časť listu...“chcem ti len toľko napísať, že nemusíš sa báť o tvoju garsónku, ktorá je na mňa napísaná, lebo ja ti ju určite nemienim zobrať. Starám sa o ňu len preto, lebo mama je veľmi chorá. Keď prídeš domov, tak ju hneď prepíšeme na teba, takže sa nestrachuj, že prídeš o strechu nad hlavou.“ To, že matka manželky navrhovateľa nedarovala predmetnú finančnú čiastku podľa súdu prvého stupňa, vylučuje aj odôvodnenie žaloby zo dňa 15.1.2010, ktorú podala na súd D. A. proti D. L. (a to v čase, keď D. A. bola v starostlivosti I. X.), jednalo sa o konanie o vrátení daru bytu č. 62 na Nám. Hraničiarov. V tejto žalobe sa uvádza, že: navrhovateľka ostala odkázaná na pomoc iných, žije z penzie, ktorá je tak nízka, že jej finančne pomáha dcéra I.. Keďže je odkázaná na pomoc druhej dcéry - aj fyzicky aj finančne, avšak táto dcéra nič od nej nedostala, preto požiadala žalovanú o vrátenie daru. Žalobkyňa dnes už bez majetku - jediná hodnotná vec bol práve darovaný byt, nie je schopná sa nechať doopatrovať alebo si zabezpečiť doopatrovanie. Súd prvého stupňa konštatoval, že takýto návrh bol napísaný D. A., matkou manželky navrhovateľa 2 týždne potom, ako mala D. A. darovať na Vianoce roku 2009 navrhovateľovi a jeho manželke za doopatrovanie 32.000 €, tvrdenie o darovaní úplne vylučuje. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nevzal v úvahu jednak svedeckú výpoveď jeho manželky i samotnú výpoveď navrhovateľa, ktorí zhodne tvrdili, že od matky pani A. dostali peniaze na doopatrovanie v mesiaci december roku 2010. Svedecká výpoveď svedkyne Ruženy Hupkovej je jediným vierohodným dôkazom na obhájenie tvrdení navrhovateľa. Uviedol, že byt nachádzajúci sa v Trnava na ul. J. Slotu č. 35 bol v septembri 2009 predaný zo strany pani A. R. T. za kúpnu cenu 35.186 €. V novembri 2009 prišla bývať pani A. ku svojej dcére a jej manželovi navrhovateľovi vo veľmi zlom fyzickom a psychickom stave, keď druhá dcéra bola vo výkone trestu odňatia slobody a ďalšia dcéra bola vo Švajčiarsku, kde sa dostávala z traumy smrti svojho syna. Uviedol, že ak navrhovateľ a svedok, jeho manželka tvrdia zhodne danú skutočnosť, výpoveď druhej strany nemôže mať váhu popretia ich spoločnej výpovede. I. X. od svojej matky nedostala žiaden majetok, tak ako majetok dostala odporkyňa, t.j. byt č. XX na V.. X. L. P.. Mal zato, že peniaze použité na kúpu bytu sú peniazmi, ktoré spadajú do masy BSM L. a I. X.. Následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.2.2010 medzi predávajúcim I. J. s manželkou a na druhej strane I. X., ako kupujúcou, nadobudla I. X. vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to bytu č. 56 nachádzajúci sa v B. C.. T., vchod č. 8, pričom i keď bola zapísaná na liste vlastníctva sama ako vlastníčka, nehnuteľnosť spadá do BSM. Na základe darovacej zmluvy právoplatnej dňa 18.11.2010 sa stala odporkyňa D. L., sestra I. X. vlastníčkou predmetného bytu. Navrhovateľ uviedol, že takýto právny úkon jeho manželky je vadný, postihnutý relatívnou neplatnosťou právneho úkonu s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom poukázal na judikatúru R č. 50/1985. Mal zato, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepresvedčivý vzhľadom na argumentáciu a vypovedaciu schopnosť vykonaných dôkazov. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má zato, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa 18.11.2010, uzavretá medzi jeho manželkou I. X. ako darkyňou a jej sestrou D. L. ako obdarovanou, ohľadom darovania nehnuteľnosti - jednoizbového bytu č. 56 na T. C.. Č.. X L. B. je neplatná. Poukázal na ust. § 143 O.s.p., ako aj na ust. § 40a Občianskeho zákonníka, keď mal zato, že takýto právny úkony jeho manželky je vadný, postihnutý relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Uviedol, že má naliehavý právny záujem s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. na určení vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.11.2010, pričom poukázal na stav objektívnej neistoty medzi navrhovateľom a odporkyňou tým, že je ohrozené jeho právne postavenie ako vlastníka nehnuteľnosti, keď odporkyňa žije vo Švajčiarsku a je vlastníčkou už jedného bytu nachádzajúceho sa v obci Bratislava - mestská časť Petržalka, a teda je možné očakávať, že predmetnú nehnuteľnosť bude chcieť previesť a speňažiť. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie jednak výsluchom svedkýň I. X. manželky navrhovateľa, svedkyne O. Y., sestry I. X., výsluchom odporkyne. Zároveň sa podrobne oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi. Záver súdu prvého stupňa o tom, že manželka navrhovateľa získala sumu 35.186 €, ktorá jej však nepatrila, ale bola vlastníctvom jej matky, predávajúcej D. A.. Následne z vykonaného dokazovania správne súd prvého stupňa konštatoval, že manželka navrhovateľa nadobudla do vlastníctva byt č. 56 nachádzajúci sa v B., T. C.. na základe kúpnej zmluvy sama, bez manžela, avšak tento byt nadobudla len formálne, pričom na zaplatenie kúpnej ceny preukázateľne použila prostriedky svojej matky, a teda nejednalo sa o finančné prostriedky, ktoré by patrili do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky I.. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na jasné a presvedčivé odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil vykonané dôkazy, starostlivo zvážil dôležitosť jednotlivých dôkazov, ich posúdil i z hľadiska ich pravdivosti. Neobstojí v danom prípade tvrdenie navrhovateľa, že ak on sám a jeho manželka ako svedkyňa zhodne tvrdili, že finančné prostriedky dostali od matky pani A. za doopatrovanie a to v mesiaci december 2010 s poukazom na právnu teóriu musí súd vyhodnotiť takýto dôkaz v prospech navrhovateľa. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti k vykonanému dôkazu, v danom prípade výsluchu svedkyne predpokladá, že súd takýto dôkaz posudzuje najprv izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva (svedkyňa je manželkou navrhovateľa), a či takáto výpoveď svedkyne je svojim obsahom pravdepodobná alebo nie. Následne súd má povinnosť pristúpiť k posudzovaniu a hodnoteniu i ďalších dôkazov, teda výpovede ďalších svedkov, výpovede odporcu a ďalších listinných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Naopak odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa vyhodnotil nielen tvrdenie samotného navrhovateľa, ale i výpoveď svedkyne I. X., manželky navrhovateľa, ktorí zhodne tvrdili, že peniaze dostali od matky za doopatrovanie v mesiaci december roku 2010. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 7) poukázal na rozpor v súvislosti s darovaním peňazí zo strany matky manželky navrhovateľa, a to vzhľadom i na žalobu podanú dňa 15.1.2010 D. A., proti terajšej odporkyni D. L., v ktorej samotná matka D. A. uviedla v odôvodnení predmetnej žaloby, že práve dcéra I. od svojej matky nič nedostala. Správne súd poukázal na predmetnú žalobu, ktorá bola zo dňa 15.1.2010, t.j. napísaná dva týždne potom, ako mala matka D. A. darovať navrhovateľovi a jeho manželke za doopatrovanie sumu 32.000 €. Ďalšie dôvody navrhovateľa, ako pochybnosti o tom, čo malo presvedčiť konajúci súd, že skutočne pani A. darovala sumu z predaja bytu svojím opatrovateľom, aby aspoň takouto formou kompenzovala svoju opateru predmetným darom, správne súd prvého stupňa vyvracia napríklad aj listom samotnej svedkyne - manželky navrhovateľa, pričom sa jedná o list zo dňa 4.6.2010, ktorý svedkyňa písala svojej sestre Zlatici, ktorá sa v tom čase nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody, pričom ju svedkyňa - manželka navrhovateľa ubezpečovala o tom, že nemusí sa o svoju garsónku báť, ktorá je na ňu napísaná, pričom keď príde domov hneď ju prepíše na ňu, pričom zároveň ju ubezpečovala, že sa nemá strachovať, nepríde o strechu nad hlavou. Správne preto rozpor výpovede svedkyne Ruženy Hupkovej na pojednávaní s ďalšími vykonanými dôkazmi jednoznačne svedčia záveru, že manželka navrhovateľa formálne nadobudla predmetný byt do vlastníctva, pričom na zaplatenie kúpnej ceny použila nie prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré mali získať darom od matky manželky navrhovateľa, ale na zaplatenie kúpnej ceny I. X. použila prostriedky svojej matky, a preto tento byt nikdy nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne svedkyňa I. X. darovacou zmluvou previedla na odporkyňu predmetný byt, pričom na vykonanie tohto darovacieho úkonu nepotrebovala súhlas manžela, keďže nešlo o prevod majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v súlade s ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Navyše navrhovateľ v priebehu prvostupňového konania nepreukázal, a to ani výpoveďou svedkyne I. X., že by medzi ňou, matkou a odporkyňou bola dohoda, že práve odporkyňa má zaplatiť svedkyne I. X. sumu 20.000 € na vyrovnanie daru, ktorý mala dostať predtým od matky. Správne preto súd prvého stupňa poznamenal, že z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva podmienka úhrady sumy 20.000 € odporkyňou darkyni - I. X.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvoací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania jej nevznikli, a preto jej ich odvolací súd ani nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.