Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/373/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511213296 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511213296.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: R. W., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. X, L., zast. JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou so sídlom Fedinova 16, Bratislava, proti odporcovi: R. W., X.. XX.XX.XXXX, L. V. X, L., o zrušenie vyživovacej povinnosti pre dospelé dieťa, na odvolanie odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. júna 2012, č. k. 11C/317/2011 - 43 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Daše Šulejovej vo výške 66,32 EUR, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a jeho povinnosť platiť výživné odporcovi R. W., X.. XX.XX.XXXX, N. H. K. Okresného R. L. Y., Č.. F.. XXP XX/XXXX - XX B. G. XX. XX. XXXX, ku dňu 29.06.2011 zrušil a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi vzniknuté a uplatnené trovy konania. Rozhodol tak z dôvodu zmeny pomerov na strane odporcu, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa v septembri 2010 prerušil štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave, čo preukázal rozhodnutím zo dňa 21.01.2011 a v čase rozhodovania prvostupňového súdu pracoval. Navrhovateľ vo svojich prednesoch prejavil ochotu poskytovať synovi výživné, pokiaľ bude v prerušenom štúdiu riadne pokračovať. - 2 - Prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprúc o ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnil odpadnutím ďalších predpokladov pre poskytovanie výživy, keď zanikla odkázanosť na výživu u oprávnenej osoby, nakoľko odporca, plnoletý syn navrhovateľa, od 21.01.2011 neštuduje, teda nepripravuje sa na svoje budúce povolanie a ani nijakým spôsobom nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že si prostriedky na živobytie zabezpečuje hoci len príležitostnou pracovnou činnosťou, ani po výzve súdu nepreukázal žiadnu právne relevantnú skutočnosť, ktorá by súdu umožňovala dospieť k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť navrhovateľa naďalej trvá, a to aj v čase prerušenia štúdia odporcom. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí na dokreslenie skutkového stavu doplnil, že plnoletý odporca zostal v priebehu konania nečinný a svojou opakovanou a hodnoverne nezdôvodnenou neúčasťou na pojednávaniach ako aj nereagovaním na výzvy súdu si odňal reálnu a efektívnu možnosť konať pred súdom, spočívajúcu okrem iného aj v práve dôkazne argumentovať prejednávanú vec. Za skutkový základ tak vzal tvrdenia navrhovateľa, dôkazne preukazujúce listinami, ktoré si navrhovateľ zabezpečil sám, a ktorých obsahom vykonal dokazovanie. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, namietol nepravdivosť tvrdení navrhovateľa ako aj informácií, ktoré súdu tento poskytol. K výživnému hradenému navrhovateľom nad mieru zákonom určeného uviedol, že pre neplnenie vyživovacej povinnosti je proti navrhovateľovi vedené exekučné konanie, navrhovateľ odporcovi nevenuje žiaden čas, nenavštevuje ho a mimo určeného výživného mu neposkytuje žiadne plnenia. Spochybnil aj priznané trovy právneho zastúpenia s odôvodnením nadbytočnosti právneho zastúpenia v konaní o výživnom. Odvolací súd vec prejednal na neverejnom zasadnutí v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel pritom k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 78 ods.1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na skonštatovanie skutkových zistení a - 3 - správnosti právnych záverov a dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu nezaniká hneď, ako náhle dieťa dosiahne akékoľvek zárobkové schopnosti a možnosti. Pretože rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí, vyplýva im povinnosť dbať o to, aby dieťa našlo zdroj obživy v odbore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže uplatniť. Preto vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká aj keď v istom odbore si už môže zabezpečiť úhradu vlastných potrieb, ak jeho telesné a duševné schopnosti naznačujú, že sa môže uplatniť významnejším spôsobom v inom spoločensky významnejšom odbore, ktorý si vyžaduje ďalšiu odbornú prípravu. Ak teda dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť rodiča po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje, a to až do jeho skončenia. V prípade, ak dieťa v čase prerušenia štúdia je schopné zabezpečovať si samostatne dostatočný zdroj obživy, pokrývajúci všetky jeho náklady na výživu, je potrebné vychádzať z toho, že schopnosť dieťaťa živiť sa nie je definitívna vzhľadom k jeho možnostiam a schopnostiam a nadaniu. Pokračovaním v štúdiu sa vyživovacia povinnosť rodiča obnoví. Z vyjadrenia Strednej zdravotníckej školy zo dňa 18.09.2013 je preukázané, že odporca na štúdium od 02.09.2013 do 4. ročníka denného štúdia v študijnom odbore zdravotnícky asistent, po prerušení štúdia povoleného do 31.08.2013 nenastúpil. V čase rozhodovania súdu, keď odporca preukázateľne nenastúpil, resp. nepokračoval v začatom štúdiu, prvostupňový súd vzhľadom k obsahu dôkazných prostriedkov produkovaných navrhovateľom a dôkaznej pasivite odporcu, rozhodol v súlade so skutkovým stavom podporeným správnou právnou argumentáciou. Odporca svojim odvolaním, obsahujúcim len nesúhlas s postojom a krokmi podniknutými navrhovateľom a spochybňovaním legálnosti nadobudnutia listinných dôkazov ním produkovaných a tvoriacich základ, z ktorého súd pri z dokazovaním vyvodených skutkových a právnych záverov prejednávanú vec uzavrel, tieto závery nespochybnil. Odporca žiadnou argumentáciou nepreukázal odkázanosť na výživu zo strany navrhovateľa, na prerušené štúdium ku dňu 02.09.2013 nenastúpil a nepreukázal ani to, že by sa akýmkoľvek štúdiom pripravoval na budúce povolanie. Ani jeho námietku neúčelnosti právneho zastúpenia v konaní o výživné z pohľadu práv každého účastníka na spravodlivý proces, z ktorého vyplýva, že každý sa môže dať zastúpiť ním zvoleným zástupcom, nemohol odvolací súd považovať za relevantnú, s následkom nepriznania trov právneho zastúpenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p za aplikácie ust. § 142 ods. 1. O.s.p., a navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia priznané v súlade s § 9, 10 ods. 3 § 14 ods. 1 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, vo výške uplatnenej navrhovateľom (1x á 58,69 Eur - vyjadrenie k odvolaniu, režijný paušál 1x 7,63 Eur,), hoci hodnota 1 úkonu poskytovania právnej služby z prejednávanej hodnoty veci je 61,41 €. Ďalší úkon, za ktorý si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania vo výške 1, nebol pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, išlo len o verejné vyhlásenie rozhodnutia - 4 - bez nariadenia pojednávania súdu (§ 241 ods. 2 O.s.p.), kedy úspešnému účastníkovi náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha. Na úhradu súdneho poplatku ako správne odôvodnil súd prvého stupňa účastníci vyzvaní neboli, keď aj návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je vecou vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí a konanie o tomto návrhu je podľa § 4 ods. 1 pís. g./ zákona 71/1992 Zb. od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.