Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/337/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511213467 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511213467.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: H. Č. L. - R. H., R. R. Y. X.A. X, L., A.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: H. H.F., X.. XX.XX.XXXX, L. W. XX, L., zastúpenému Mgr. Dušanom Bartekom, advokátom so sídlom Gunduličova 6, Bratislava, S. B. XX,- U. R. J., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného R. L. Y., Č.. F.. XXC XXX/XXXX-XXX B. G. XX. C. XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh z a m i e t a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XX,- U. s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume XX,XX U. a náhradu trov právneho zastúpenia v sume XXX,XX U.N. a vo zvyšku konanie zastavil dôvodiac tým, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí a ich správu vykonáva obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, pričom navrhovateľ na vykonanie správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy zriadil rozpočtovú organizáciu Y. L. - R. H., ktorá v rámci predmetu svojej činnosti uzavrela so spoločnosťou C. R.. R. K..S.. príkaznú zmluvu, ktorou nielen splnomocnil túto spoločnosť, aby odstraňovanie vozidiel technicky zabezpečovala, ale súčasne jej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila pohľadávky, ktoré v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy vzniknú, keď predmetom postúpenia môžu byť aj pohľadávky zatiaľ nesplatné, dokonca aj pohľadávky budúce, musia však byť dostatočne identifikovateľné, pričom v danej veci príkazca paušálne postúpil svoje budúce pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy, v tej sa však výslovne neuvádza, z ktorej činnosti podľa zmluvy a konkrétne ktoré pohľadávky sa postupujú, a preto zhodne s názorom odporcu konštatoval, že čl. 5 ods. 3 Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť; nestotožnil sa však s názorom odporcu, že v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke musí vozidlo odstrániť výlučne len správca cesty a nesmie na faktický výkon odťahu použiť inú osobu, nakoľko zmyslom tohto ustanovenia zákona bolo určiť správcu cesty ako osobu, ktorá je oprávnená rozhodnúť o odstránení vozidla a ktorá jediná má právo požadovať, aby jej náklady núteného odťahu prevádzkovateľ vozidla uhradil, pričom len toto oprávnenie nemôže správca cesty prenášať na iné osoby a podľa jeho názoru spôsob, akým správca cesty odstránenie vozidla zabezpečí, mu zákon nepredpisuje, ani mu nezakazuje, aby na faktický výkon odťahu použil inú osobu. Mal teda za nesporné, že odporca porušil pravidlá cestnej premávky, a preto navrhovateľ ako správca cesty prostredníctvom ním poverenej mestskej polície dôvodne rozhodol o odstránení vozidla na náklady prevádzkovateľa, ktorým je odporca, aj keď faktický výkon odťahu realizoval prostredníctvom spoločnosti C. R.. R. K..S... Za nespornú považoval aj cenu odťahu motorového vozidla, nakoľko v priebehu prvostupňového konania bol predložený Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný U. N. Y. L., A. U. B. C. U., vypracovaný vo veci stanovenia kalkulácie odťahovej služby pre účely súdneho konania, z ktorého záverov vyplynulo, že náklady za jeden odťah jedného motorového vozidla predstavujú sumu X.XXX,XX Sk, pričom žalovanú sumu považoval za zodpovedajúcu výške nákladov, ktoré bolo potrebné na odtiahnutie vozidla vynaložiť, vychádzajúc z toho, že do sumy za odťah sa započítavajú okrem nákladov za spotrebované hmoty aj mzdové a ostatné osobné náklady osôb, ktoré odťah uskutočnili, náklady na obstaranie odťahového vozidla, jeho prevádzku a údržbu, náklady na úschovu a stráženie odtiahnutého vozidla a podobne. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uložil odporcovi povinnosť platiť úroky z omeškania až od XX.XX.XXXX, keď za prvú výzvu na plnenie považoval doručenie platobného rozkazu odporcovi, ktorý mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX a pätnásťdňová lehota na plnenie v ňom určená uplynula dňa XX.XX.XXXX, a nie od XX.XX.XXXX, ktorý deň označil navrhovateľ v návrhu ako deň nasledujúci po dátume splatnosti uvedenom v Protokole o výdaji vozidla, podľa ktorého však odporcu na zaplatenie nákladov za odťah vozidla vyzvala vo svojom mene spoločnosť C. R.. R. K..S.., ktorá ale nebola oprávnená požadovať od odporcu úhradu nákladov za odťah vozidla, a teda nedodržaním ňou určeného dňa splatnosti sa odporca nemohol dostať do omeškania, a preto vo zvyšku konanie podľa § 96 O.s.p., z dôvodu späťvzatia návrhu v danej časti navrhovateľom, zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania . Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Pre prípad, ak by odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, žiadal, aby vyslovil tiež prípustnosť podania dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., nakoľko sa podľa jeho názoru jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f)/ O.s.p.), pokiaľ konštatoval, že navrhovateľ mohol platne poveriť spoločnosť C. R.. R. K..S.., aby tá odťahovala vozidla na ním spravovaných komunikáciách, a to na základe B. Č.. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby zo dňa XX.XX.XXXX, keď táto je podľa jeho názoru neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok X. R. R., R.. B.. X M. XX/ XXXX B. G. XX. O. XXXX, ktorý konštatoval, že správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej a odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, z čoho jednoznačne vyplýva, že správca komunikácie nie je oprávnený zmluvne previesť faktický výkon odťahovej služby na podnikateľský subjekt, a to ani po technickej stránke. Uviedol, že konanie štátu v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a ústavný príkaz, upravený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zároveň vylučuje možnosť, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a ľubovôle nad rámec zákona a iným zákonom predpísaným spôsobom, pričom z uvedeného má za zrejmé, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zverený výkon verejnej moci a správy zmluvne previesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo ukladal. Záverom uviedol, že navrhovateľ ako správca komunikácií poveril na základe súkromnoprávnej zmluvy spoločnosť C. spol. s r.o. výkonom úkonov, ktoré patria k výkonu verejnej správy (faktické vykonanie odťahu, uskladnenie vozidla, vydanie dokladov a odovzdanie vozidla oprávnenej osobe), a to v rozpore s právnym poriadkom, a hoci nárok navrhovateľa na náhradu nákladov núteného odťahu vyplýva priamo zo zákona, musí ísť o náklady skutočne vynaložené navrhovateľom a v zmysle zákona za účelom výkonu núteného odťahu, a teda navrhovateľ nie je na základe žiadneho ustanovenia zákona oprávnený vymáhať náklady núteného odťahu, ktoré vznikli inému subjektu - súkromnoprávnej osobe, navyše na základe neplatného právneho úkonu, a preto považuje právny názor súdu prvého stupňa, na základe ktorého ho zaviazal nahradiť navrhovateľovi náklady za odstránenie vozidla, za absurdný. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu uviedol, že výklad ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, spôsobom ako ho podáva odporca, je prísne formalistický a gramatický, a má za to, že tieto ustanovenia by mali byť v danej veci vykladané predovšetkým logicky a teleologicky, v prvom prípade aj historicky, pričom za kľúčový považuje v danej veci teleologický výklad pojmu „výkon správy“. Aplikovaním pojmu „výkon správy“ na daný prípad odstránenia vozidla v zmysle § 43 ods. 4 zákona o cestnej premávke dospel k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, a hlavným účelom tohto ustanovenia je, aby toto vozidlo bolo odstránené z dôvodu, že ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov, a teda že „výkonom správy“ je zabezpečenie bezpečnej cestnej premávky. Má za to, že zákonodarca nemal v úmysle predmetným zákonným ustanovením prikázať obciam ako správcom komunikácií, aby zakladali špecializované právnické osoby, ale boli tými entitami, ktoré dohliadajú na to a starajú sa o to, aby cestná premávka bola bezpečná a plynulá, aby boli tými, ktorí za zabezpečenie tejto úlohy priamo zo zákona preberajú zodpovednosť. Naplnenie účelu tohto zákona teda podľa jeho názoru zabezpečil on, ktorý identifikoval prekážku cestnej premávky a rozhodol o tom, že pre zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je potrebné vozidlo odstrániť, čím bola zároveň poskytnutá vlastníckemu právu ochrana, keďže sa do neho nezasiahlo na základe svojvôle, ale naopak na základe zákonného postupu, ktorý bol navyše vykonaný ako následok porušenia zákona a ako následok toho, že konaním, za ktoré nesie zodpovednosť prevádzkovateľ vozidla, sa zasiahlo do bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a v prípade, že by nedošlo k odstráneniu vozidla hrozilo by nebezpečenstvo, že dôsledkom ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky by došlo ku škodám na živote, zdraví, či majetku. Podľa jeho názoru ust. § 3d ods. 5 písm .d/ zákona o pozemných komunikáciách uvádza, že v konkrétnom prípade je to len obec alebo obcou zriadená osoba, ktorá môže rozhodnúť o odstránení vozidlo, a toto rozhodnutie sa považuje sa „výkon správy“, avšak naloženie, odvezenie, uskladnenie vozidla a vydanie dokladov sa zaň nepovažuje. Preto doslovný výklad predmetného ustanovenia, tak ako ho uvádza odporca, je neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu uvádzaného v dôvodovej správe a v danej veci podľa jeho názoru nie je namieste. Vzhľadom na skutočnosť, že zabezpečil odťah motorového vozidla, splnil tým povinnosť uloženú mu zákonom, a teda naplnil i ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v prípade, že by tak neurobil, nesplnil by povinnosť uloženú mu zákonom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok F. R. Y. L., R.. B.. XXCo XXX/XXXX B. G..XX.XXXX, na nález Ú. R. R., R..B.. A. Ú. XXX/XX B. G. XX.X.XXXX, ako aj na rozhodnutia X. R. Č. K., R.. B.. XXCdo XXXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX C. R.. B.. XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Záverom uviedol, že povinnosť odporcu uhradiť mu náklady za odťah vyplýva priamo z ustanovenia § 43 ods. 4 zákona o cestnej premávke, ktorý priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi ním ako správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené, a prevádzkovateľom motorového vozidla, pričom skutočnosť, že medzi ním a obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou odťah dochádza k úhrade pohľadávok, nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /cestný zákon/) . Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d od. 5 písm. d/ cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené. (§ 43 ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 8/2009 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. (§ 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnený odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. Taktiež z týchto ustanovení vyplýva, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromno-právne, ale verejno- právne vzťahy a keďže odstránenie vozidla nie je súkromno-právnym aktom, neprichádza do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejno-právnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného. Tento právny názor vyplýva aj z rozhodnutia X. R. R., R..B.. XCdo XX/XXXX, na ktorý poukázal aj odporca, a v ktorom najvyšší súd SR uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože právne normy v ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke upravujú spoločenské vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromno-právne, ale verejno-právne vzťahy. V tomto ohľade je právne bezvýznamné dojednanie v čl. 2 ods. 4 zmluvy o výkone odťahovacej služby o tom, že zmluvné strany nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej moci / správy/ - príkazcu na príkazníka, ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám príkazca. Spoločnosť C. R.. R. K..S.., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah vozidla touto súkromnou spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z.. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom a nemohla ho v jeho mene a na jeho účet platne uskutočniť ani spoločnosť C. R.. R. K..S.., keďže výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. Ustanovenie § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky, upravuje len vylúčenie aplikácie uvedených procesných noriem na postup pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky, avšak charakter verejnoprávny alebo súkromnoprávny daného právneho vzťahu vyplýva z hmotnoprávnych noriem, ktorým je tento vzťah upravený. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami správneho poriadku. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu, je orgán verejnej správy, nevzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, ktoré ustanovenie sa vzťahuje na súkromnoprávne vzťahy, ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon. Každý orgán štátu má totiž Ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu Ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. V zmysle uvedeného by správca verejných komunikácií mohol zákonom jemu zverený výkon verejnej moci (správy) zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon dovolil alebo priamo ukladal. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou C. R.. R. K..S.. ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby "technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Podľa názoru odvolacieho súdu aj z ust. § 3d cestného zákona a z ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. nebol navrhovateľ ako správca komunikácie oprávnený zveriť správu pozemných komunikácií inému subjektu. Pokiaľ teda správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu obchodnej spoločnosti C. R.. R. K..S.. postupoval v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z.z., a preto je zmluva o výkone odťahovacej služby neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to, že odťah bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nemohla vzniknúť odporcovi povinnosť na náhradu nákladov takto neoprávnene vykonaného núteného odťahu a tým ani nemohla správcovi komunikácie na základe neplatnej zmluvy vzniknúť pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu, keďže sám odťah motorového vozidla nevykonal a nemohol ho ani v jeho mene a na jeho účet vykonať príkazník na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby. Pokiaľ aj zmluva obsahuje v čl. 2 ods.4 dojednanie o tom, že zo strany príkazníka ide len o technický úkon a jeho následnú realizáciu, podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol zo strany spoločnosti C. R.. R. K..S.. vykonaný odťah vozidla len po jeho technickej stránke (vzhľadom na objektívny nedostatok vecného a personálneho vybavenia správcu komunikácie v tomto smere), keď z obsahu zmluvy č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi spoločnosťou Y. L. - R. H. ako príkazcom a spoločnosťou C. R.. R. r.o. ako príkazníkom vyplýva, že podľa čl. 3 bod 1 a 3 zmluvy v rámci odstraňovania vozidla, ktoré mala spoločnosť C. R.. R. K..S.. ako príkazník vykonávať, bolo dohodnuté nielen naloženie, preprava a následné zloženie vozidla, ale bolo dohodnuté zloženie na miesto v správe príkazníka a aj zabezpečenie jeho uskladnenia a ďalej podľa čl. 4 bod 8 zmluvy bolo dohodnuté vykonanie príkazníkom aj fotografické zdokumentovanie označeného motorového vozidla na odtiahnutie a aj vyhotovenie protokolu o odtiahnutí vozidla. Ďalej z čl. 5 zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že prevádzkovateľ vozidla bude znášať nielen náklady spojené s odťahovaním, ale aj s prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel. Z obsahu uvedenej zmluvy, ako aj z obsahu Protokolu o výdaji vozidla uloženého na nútenom odťahu, vyplýva, že spoločnosť C. R.. R. K..S.. nevykonala len samotnú technickú časť odťahu motorového vozidla, pod ktorou činnosťou možno rozumieť naloženie, premiestnenie a zloženie motorového vozidla, ale aj iné činnosti, ktoré nie sú technického charakteru. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu totiž vyplýva, že spoločnosť C. R.. R. K..S.. vykonala aj kontrolu totožnosti osoby preberajúcej vozidlo na základe predložených dokladov, oznámila mu "vznik" záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou a vyzvala ho na zaplatenie ceny odťahu. Navyše spoločnosť C. R.. R. r.o. si účtovala náhradu nákladov jej vzniknutých za celkové poskytnuté služby (odťah, skladovanie, stráženie, vydanie, atď.) na svoj účet a vo svojom mene; nekonala tak v mene a na účet správcu komunikácie ako príkazcu v zmysle čl.4 ods. 6 zmluvy. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané odstránenie motorového vozidla navrhovateľom ako správcom cesty, ale bolo preukázané vykonanie odťahu priamo spoločnosťou C. R.. R. K..S.., a to nielen po stránke technickej. S poukazom na uvedené nie je potom správny právny záver súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nákladov na odstránenie vozidla odporcu. Pokiaľ sa jedná o nález Ú. R. R. B. G. XX.X.XXXX R.. B.. A.. Ú. XXX/XX, z jeho odôvodnenia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku F. R. Y. L. v obdobnej veci boli len procesné dôvody - nedostatky a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutému v rozsudku krajského súdu, tzn., že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu pokiaľ sa jednalo o meritum veci, ale že rozhodnutie krajského súdu v časti vyhlásenia zmluvy o výkone odťahovacej služby za neplatnú nebolo vraj riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Taktiež rozhodnutie F. R. Y. L. R.. B.. XXCo XXX/ XXXX, v ktorom tento odlišným spôsobom právne posúdil navrhovateľom uplatňovaný nárok, preto nie je pre rozhodnutie v danej veci právne významný. S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval odvolací súd námietky odporcu uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorý súd prvého stupňa založil na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom zamietol (§ 220 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.2 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnému odporcovi, na základe jeho návrhu podľa § 151, ods.1, vety prvej O.s.p., ktorým žiadal, aby navrhovateľ znášal trovy konania, vznikol nárok na náhradu trov (celého) konania, ktoré mu vznikli v konaní zaplatením súdneho poplatku za odpor vo výške XX,XX U., zaplatením súdneho poplatku za odvolanie vo výške XX,XX €. a právnym zastúpením za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie odporu zo dňa XX.XX.XXXX, podanie odvolania zo dňa XX.XX.XXXX) v sume 3x á XX,XX €. + XX% G., spolu s paušálnou náhradou nákladov Xx Á. X,XX €. + Xx Á. X,XX €. + XX% G., V..E.. R. Y. R. XXX,XX €. R. G. Y. B. §. XX S.. X, §. XX S.. X C. §. XX S.. X Y.. Č.. 655/2004 Z.z.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.