Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/387/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511214698 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511214698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu D. E. VAJA - účtovníctvo a administratíva s miestom podnikania Strážske námestie 28, Poprad IČO: 32 860 412 práv. zást. Mgr. Maroš Ježík advokát, Okružná 871/65 Stará Ľubovňa (pracovisko Poprad, Mnoheľova 17) proti žalovanému Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava o zaplatenie 5.742,50 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 29CB 271/2011-92 zo dňa 23. 5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 29Cb/271/2011-92 zo dňa 23.5.2012 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia vymáhanej istiny domáhal z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca omylom poukázal platbu vo výške 5.742,50 eur na účet patriaci spoločnosti Iberia Caracas s.r.o. Majiteľ tohto účtu bol daňovým dlžníkom a preto na základe právoplatného exekučného príkazu žalovaný ako správca dane zablokoval účet daňového dlžníka a prikázal banke odpísať peňažné prostriedky nachádzajúce sa na tomto účte v prospech účtu správcu dane - žalovaného. Dňa 6.6.2011 požiadal žalobca žalovaného o uvoľnenie finančných prostriedkov pričom poukázal na § 73 ods. 9 zákona č. 511/92 Zb. o práve daní a poplatkov (ZoSDaP). Žalovaný predmetnú sumu nevrátil z dôvodu, že správca dane je povinný prijať každú platbu na daň i keď nie je vykonaná daňovým subjektom a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto je za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné ( § 73 ods. 3 a 58 ods. 6 ZoSDaP). V súlade s § 108 ods. 7 cit. zák. po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane. Peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu sú uvedené v § 109 cit. zák. Po vyhodnotení dokazovania súd zistil, že žalovaný uplatnil správny postup pri vymáhaní daňového nedoplatku od daňového dlžníka, ktorý je upravený v štvrtej hlave ZoSDaP a jedným zo spôsobov je daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Po posúdení nároku žalobcu na vrátenie vymáhanej istiny podľa § 451 ods. 1 a 454 Obč. zák. dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože voči žalovanému nie sú splnené predpoklady uvedené v cit. ustanovení. Pasívne legitimovaným účastníkom na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je žalovaný, ale daňový dlžník, ktorého dlh na dani sa o vymáhanú istinu znížil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalovaný si trovy neuplatnil a preto súd mu ich náhradu nepriznal. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci keď dospel k záveru, žalobca plnil i keď omylom za daňového dlžníka nedoplatok na daň, ktorý bol povinný zaplatiť daňový dlžník. K bezdôvodnému obohateniu teda nemohlo prísť len na strane daňového dlžníka. Žalobca tvrdí, že v rámci daňovej exekúcie boli na žalovaného prevedené prostriedky z majetku žalobcu, ktoré boli poskytnuté z dôvodu omylu na účet daňového dlžníka. Tvrdil, že žalovaný nemohol dostať finančné prostriedky od daňového dlžníka, pretože do jeho dispozičnej sféry sa nedostali lebo boli z jeho účtu ihneď odpísané a poukázané na účet žalovaného. Pri exekúcií teda boli na daňový dlh použité prostriedky inej osoby (žalobcu) a nie od daňového dlžníka. Žalobca nemal voči žalovanému z titulu plnenia daňovej povinnosti žiaden záväzok a neplnil ani za daňového dlžníka preto mu vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalovaný má povinnosť vydať plnenie v zmysle § 454 Obč. zák., ktorý je samostatným zaväzovacím dôvodom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo 180/2006. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pri daňovom exekučnom konaní postupoval v súlade so siedmou časťou ZoSDaP. Predmetom daňovej exekúcie bol preukázateľne majetok daňového dlžníka a preto nedošlo k daňovej exekúcii na majetok tretej osoby - žalobcu. Žalovaný sa teda bezdôvodne neobohatil. Výsledkom daňovej exekúcie je zníženie daňových nedoplatkov daňového dlžníka Autoklub PP, s.r.o., (po zmene obchodného mena Iberia Caracas s.r.o.). Naviac vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom je vzťahom verejnoprávnym a nie súkromnoprávnym. Predmetom súdneho konania preto nemôže byť preskúmavanie vzťahu medzi žalobcom a daňovým dlžníkom Iberia Caracas s.r.o. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní, odvolací súd uvádza, že podstatnou otázkou na posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či pripísaním sumy na účet daňového dlžníka sa táto suma dostala do sféry pôsobnosti daňového dlžníka. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo nesporne zistené, že žalobca dal dňa 4.5.2011 príkaz na úhradu sumy 5.742,50 eur v prospech účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, majiteľom ktorého bola spoločnosti Iberia Caracas s.r.o., (predtým Autoklub PP, s.r.o.), na ktorý bola poukázaná suma pripísaná. Pripísaním sumy 5.742,50 eur na účet spoločnosti Iberia Caracas s.r.o. (daňový dlžník) sa táto suma dostala do sféry pôsobnosti daňového dlžníka. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že táto suma sa nikdy nedostala do sféry pôsobnosti daňového dlžníka, pretože platbu žalobca vykonal omylom. Nie je totiž rozhodujúce v danej veci či žalobca platbu vykonal omylom alebo na splnenie peňažného záväzku, ale rozhodujúcou je len skutočnosť, že platba bola pripísaná na účet daňového dlžníka t.j. dostala sa do sféry jeho pôsobnosti. Peňažné prostriedky, ktoré sú pripísané na účet sú vždy vo sfére pôsobnosti majiteľa účtu a to i vtedy ak na tento účet je vedená exekúcia a banka tieto peňažné prostriedky, na základe exekučného príkazu odpíše v prospech veriteľa t.j. v danom prípade žalovaného. Z týchto logických zásad vyplýva i všeobecne známa skutočnosť, že peňažné prostriedky na konkrétnom účte sú vo sfére pôsobnosti majiteľa konkrétneho účtu, čo neznamená, že majiteľ môže s nimi v prípade exekúcie voľne nakladať. Uvedené platí bez ohľadu na to, či peňažná suma bola poukázaná omylom alebo na splnenie určitého záväzku. Súd prvého stupňa správne posúdil, že pasívne legitimovaným účastníkom v danej veci mohol byť len subjekt, ktorého účet boli údajne omylom poukázané peňažné prostriedky. Odvolací súd sa preto nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že na plnenie daňového nedoplatku boli použité peňažné prostriedky inej osoby ako povinného. Pripísané na účet povinného peňažné prostriedky sa stali prostriedkami povinného a vo vzťahu k žalovanému nie je rozhodné, či táto suma bola právom alebo omylom pripísaná na účet povinného. Žalobca nesplnil žalovanému za povinného ale žalovanému bolo plnené z účtu povinného t.j. peňažných prostriedkov na jeho účte. Žalovaný od žalobcu nezískal žiadne plnenie a preto sa na jeho úkor ani nemohol obohatiť. Ustanovenie § 451 Obč. zák. definuje bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol či z nepoctivých zdrojov. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že peňažná suma pripísaná na účet daňového dlžníka bola z titulu daňovej exekúcie odpísaná z účtu daňového dlžníka a nie z účtu žalobcu a preto žalobca neplnil žalovanému a nevznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalovaný si náhradu trov neuplatnil (ani mu trovy nevznikli) a preto odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozhodnutím NSSR sp. zn. 4Cdo 180/2006 sa nezaoberal ani naň s poukazom na § 226 O.s.p. neprihliadal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).