KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 6. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/138/2012 z 11. 6. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2013, sp. zn. 3Cob/138/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1511214718.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/138/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511214718
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511214718.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň
JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Andrej Paulov -
ŠepardSoft, Pribišova 3416/12, Bratislava, IČO: 37 665 090, proti žalovanému FIRMA-SK, spol. s r.o.,
Tupolevova 16, Bratislava, IČO: 45 430 144, o zaplatenie 1.200,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/117/2011-59 zo dňa
12.1.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/117/2011-59 zo
dňa 12.1.2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 900,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.5.2011 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania vo výške 36,- EUR - všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Rozhodol tak podľa § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 a 3, § 546 ods. 1 v spojení s § 335, §
340 ods. 1 a § 344 Obchod. zák. na základe žaloby žalobcu podanej na súd 14.7.2011, ktorou sa tento
domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny služieb
za mesiac apríl 2011 na základe zmluvy o poskytnutí služieb uzavretej účastníkmi konania 22.11.2010
a okamžite ukončenej zo strane žalovaného ku dňu 13.5.2011. Vykonaným dokazovaním súd prvého
stupňa zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 22.11.2010 Zmluvu o poskytovaní služieb v zmysle § 269
Obchod. zák. s náležitosťami zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchod. zák.. V zmluve dohodli jasne a
určito predmet plnenia, cenu plnenia a miesto plnenia, ako i ďalšie náležitosti, najmä práva a povinnosti
zmluvných strán. V zmluve si dohodli i možnosť odstúpenia od zmluvy, a to jednak bez uvedenia dôvodu
v lehote dvoch mesiacov od podpisu zmluvy kedykoľvek a jednak s dvojmesačnou výpovednou lehotou
po uplynutí dvoch mesiacov od podpisu zmluvy. Miestom plnenia žalobcu v prospech žalovaného bolo
sídlo žalovaného a jeho počítačové zariadenia, ktoré má vo výlučnom vlastníctve. Cena bola v písomnej
zmluve dohodnutá vo výške 1.100,- EUR za kalendárny mesiac. Písomný dodatok k zmluve zo dňa
22.11.2010, tak ako tvrdil žalobca, nebol účastníkmi uzavretý. V období od 22.11.2010 do 31.3.2011
si účastníci plnili zmluvné povinnosti podľa zmluvy. Žalovaný napriek tomu, že pred súdom tvrdil, že
žalobca od počiatku vykonával služby nekvalitne, nevyužil možnosť odstúpenia od zmluvy podľa čl.
VII. ods. 2 zmluvy. Od zmluvy odstúpil až 31.3.2011 podľa čl. VII. ods. 3 zmluvy. Do tohto dátumu
písomne nevytkol žalobcovi žiadne nedostatky a za vykonávané služby žalobcovi platil riadne a včas
na základe vystavených faktúr cenu dohodnutú v zmluve. Vzájomná dohoda v znení čl. VIII. ods. 2
zmluvy v písomnej forme súdu preukázaná nebola a keďže účastníci nepreukázali dohodnutú zmenu
ceny diela, súd akceptoval námietku žalovaného, aby zaplatené sumy dňa 8.3. a 11.4.2011 nad rámec



ceny dohodnutej v zmluve započítal na platbu za služby vykonané žalobcom v mesiaci apríl 2011.
Naopak, s námietkami žalovaného, ktoré opieral o vzniknutú škodu vo výške 1.237,50 EUR, sa súd
nestotožnil, pretože žalovaný nepreukázal, akým spôsobom mu mala škoda práve v tejto sume vzniknúť
zavinením žalobcu, resp. v príčinnej súvislosti s neplnením zmluvných povinností žalobcom. Preto
obranu žalovaného, ktorú žiadnym spôsobom nedokladoval ani nepodal vzájomný návrh, vyhodnotil
ako účelovú obranu. Naviac konateľ žalovaného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že
žalobca plnil v dohodnutom mieste i počas celého mesiaca 2011. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná iba do sumy 900,- EUR, nakoľko zmena ceny diela z 1.100,- na 1.200,-
EUR preukázaná nebola, zo žalovanej sumy nepriznal sumu 200,- EUR, ktorú účinne započítal žalovaný,
a preto vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1
Obchod. zák. a o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový
stav veci, a v dôsledku toho i nesprávne právne posúdenie najmä ním uplatnenej náhrady škody voči
žalobcovi. Opätovne poukazoval na skutočnosť, že žalobca vykonával svoju prácu nekvalitne a naviac
využil know-how žalovaného i pri vytvorení svojho portálu www.sachista.sk <http://www.sachista.sk>.
Taktiež poznamenal, že má viaceré informácie od predošlých zmluvných partnerov, ktorí tiež neboli s
prácou žalobcu spokojní. K odvolaniu pripojil ako príklad e-mailovú komunikáciu s p. Y.. V ďalšom konaní
navrhol predvolať ako svedkyňu p. Ľ. Ď., ktorá má relevantné informácie k veci.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako správny potvrdiť, pričom uviedol, že žalovanému nespôsobil nikdy žiadnu škodu
a žalovanému nič neukradol. Zdôraznil, že jeho portál nemá s portálom žalovaného nič spoločné a je
obsahovo aj dizajnovo úplne iný a sú v ňom použité iné technológie. K uvedenému e-mailu uviedol len
toľko, že žalovaný našiel adresu jeho klientov, ktorých kontaktoval so snahou získať o ňom informácie,
ktoré by mohol v spore použiť. V tomto e-maili použil veľa klamstiev a nezmyslov, ale napriek tomu
väčšina odpovedí vyjadrovala spokojnosť s jeho prácou a iba jeden napísal, že nemal dostatočne aktívny
prístup, pričom ale jednoznačne potvrdil, že mu nespôsobil žiadnu škodu.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho
odôvodnenie. K odvolaniu žalovaného odvolací súd poznamenáva, že všetky jeho argumenty a námietky
boli súdom prvého stupňa zodpovedané, pričom treba akcentovať len tú skutočnosť, že sám žalovaný
nepredložil súdu žiadny dôkaz o neplnení zmluvných povinností žalobcom a o skutočnosti, že mu
žalobca svojím konaním spôsobil škodu. Odvolací súd nemohol prihliadať ani na návrh žalovaného v
odvolaní, v ktorom navrhoval v ďalšom konaní vypočuť svedka, pretože tento návrh mal podať už pred
súdom prvého stupňa, a keďže tak neurobil, nie je možné naň prihliadať - § 120 ods. 4 O.s.p..

Preto Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Keďže úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1511214718)

  1. 12. 1. 2012Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cb/117/2011 z 12. 1. 2012potvrdené
  2. 11. 6. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/138/2012 z 11. 6. 2013 (toto rozhodnutie)