Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/192/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218094 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511218094.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, proti žalovanej: A. Q., A. R. XX, A., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovanej: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník a 2/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 710,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. decembra 2012, č. k. 15C/57/2012-73 a o nesúhlase žalobcu so vstupom vedľajšieho účastníka 2/ do konania pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica do konania ako vedľajšieho účastníka 2/ na strane žalovanej. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 212,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.1.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvého stupňa žalobu v často o zaplatenie 497,91 eur s príslušenstvom zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca, ako právny nástupca spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., sa žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 7.9.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 710,71 eur s 9 % úrokom zo omeškania od 28.1.2010 a nahradiť mu trovy konania, titulom nedoplatku vyúčtovanej ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že dňa 25.4.2012 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník, ktorý oznámil, že do konania vstupuje len čo sa týka zmluvnej pokuty 497,91 eur a v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 7.11.2008 Dohodu o zmene Zmluvy o pripojení Fix Prechod na mesačný program Služieb, t. č. 914 105413 (ďalej len Zmluva), podľa ktorej sa pôvodný program služieb Fix zmenil na mesačný program 55Viac. V ten istý deň uzatvorili účastníci konania Dodatok k zmluve o pripojení t. č. 914 105413, predmetom ktorého bola zmena pôvodného programu služieb 55Viac na program služieb „VO VELKOM 200“, záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb, záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia N95 8GB variant za maximálnu kúpnu cenu 1,- Sk, ustanovenie o dobe viazanosti 25 mesiacov, ustanovenie o zmluvnej pokute 15.000,- Sk a ďalšie. Z pripojených faktúr zistil, že žalovaná neuhradila žalobcovi v lehote splatnosti služby a hovorné za mobilný telefón č. 0914 105413 za obdobie od 8.10.2008 do 7.2.2009, ktoré jej žalobca vyúčtoval faktúrami č. 7809599460, 7810547644, 7900115438, 7901120741 v celkovej výške 212,80 EUR (6.410,80 Sk). Faktúrou č. 7000204750 zo dňa 8.1.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu za obdobie 8.12.2009 - 7.1.2010 vo výške 497,91 EUR so splatnosťou do 27.1.2010. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že na základe Zmluvu o pripojení uzavretej v zmysle § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách vznikol medzi účastníkmi záväzkový vzťah, v ktorom sa dohodli, že žalobca poskytne služby v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná za poskytnuté služby zaplatí. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedenú zmluvu uzatvoril žalobca s fyzickou osobou, nie podnikateľom po 1.4.2004, mal súd prvého stupňa za to, že ide o občianskoprávnu zmluvu, ktorá spĺňa všetky znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Nakoľko žalovaná nesplnila svoj záväzok, keď žalobcovi nezaplatila platby za dodané služby pre mobilný telefón č. 0914 105413, dodané a vyfakturované do 7.2.2009 v celkovej výške 212,80 eur, na ktoré sa v zmluve zaviazala, žalobe v tejto časti vyhovel. Zároveň súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou faktúr, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne počnúc dňom 28.1.2010. V časti, ktorou žalobca požadoval od žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur, súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že uvedenú zmluvnú pokutu možno podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., rovnako ako aj požiadavku žalobcu, aby žalovaná po dobu 25 mesiacov nemala možnosť zákonným spôsobom ukončiť zmluvný vzťah uzavretý na dobu neurčitú. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže účastníci mali v konaní len čiastočný úspech, súd prvého stupňa žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník 1/ na strane žalovanej a napadol ním výrok, ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania. Vedľajší účastník 1/ poukázal na skutočnosť, že v žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky, a to tzv. hovorné a zaplatenie zmluvnej pokuty. Uviedol, že do konania vstúpil na podporu spotrebiteľa, a teda len v rozsahu, v ktorom sú žalobcom porušované jeho spotrebiteľské práva. Mal za to, že ak sú v žalobe spojené viaceré skutkovo a právne samostatné nároky, nič by nemalo brániť tomu, aby vstúpil do konania len vo vzťahu k nároku, ktorý bol voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne, v rozpore so spotrebiteľským právom. V prejednávanej veci preto vstúpil len do konania v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, ako skutkovo a právne samostatného nároku, ktorý mohol byť uplatnený aj samostatnou žalobou. Vo vzťahu k trovám konania vedľajší účastník 1/ uviedol, že rozhodnutie okresného súdu by bolo možné akceptovať v prípade, ak by žalobca uplatňoval zakázanú neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú zmluvnú pokutu, ojedinele. Žalobca však predmetnú zakázanú zmluvnú podmienku uplatňuje sústavne masovo na všetkých súdoch v SR. V tejto súvislosti vedľajší účastník 1/ zdôraznil sankčný charakter náhrady trov konania. Ďalej podotkol, že v celej republike už súdy rozhodli o priznaní náhrady trov konania združeniu v postavení vedľajšieho účastníka, avšak z tisícok rozhodnutí sú takéto rozhodnutia zo strany piatich bratislavských okresných súdov úplne ojedinelé a taktiež Krajský súd v Bratislave ako jediný z krajských súdov rozhoduje v rovnakých veciach v neprospech vedľajšieho účastníka 1/, pričom ešte nevydal ani jedno rozhodnutie vyslovene v jeho prospech. Vedľajší účastník 1/ vytýkal súdu prvého stupňa, že v platobnom rozkaze vydanom v predmetnej veci, priznal žalobcovi, ktorý si vedome uplatňoval absolútne neplatnú zmluvnú pokutu, trovy konania. Zároveň poukázal na viacero rozhodnutí ostatných krajských súdov, v ktorých sa tieto už vysporiadali s argumentáciou, ktorou súdy vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznávajú a z niektorých aj odcitoval časti odôvodnení. Žalobca ani žalovaná sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ nevyjadrili. V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 25.1.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.1.2013 (č. l. 91), v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p., vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník 2/. Žalobca podaním zo dňa 12.2.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.3.2013, vyslovil svoj nesúhlas so vstupom Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica do konania ako vedľajšieho účastníka 2/, v prípade, že sa v súdnom spise nenachádza nespochybniteľný súhlas žalovanej so vstupom združenia do konania. Mal za to, že riadna ochrana práv žalovanej je zabezpečená už prípadným povolením vstupu do konania vedľajšiemu účastníkovi 1/. Účasť ďalšieho vedľajšieho účastníka v konaní považoval za rozpornú s verejným záujmom aj so zásadou hospodárnosti konania. Svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania žalobca odôvodnil tým, že ak má byť združenie vedľajším účastníkom bez naštudovania žaloby a listín nachádzajúcich sa v spise, vedľajšie účastníctvo nemôže splniť svoj účel a jeho účasť môže byť iba formálnou záležitosťou. Plnohodnotne totiž môže združenie zastupovať práva a využívať skutočnosť ,že zákon poskytuje vedľajšiemu účastníkovi takmer rovnaké práva ako účastníkovi, iba v prípade, ak bude riadne oboznámené s obsahom spisu. Podľa žalobcu by umožnením vstupu združenia do konania bez výslovného súhlasu žalovanej bolo porušené právo žalovanej vyplývajúce jej zo zákona o ochrane osobných údajov č. 428/2002 Z. z. Zastával názor, že súhlas žalovanej v zmysle § 7 zák. č. 428/2002 Z. z., ktorý je nevyhnutný na to, aby sa združenie zoznamovalo s osobnými údajmi žalovanej vyplývajúcimi zo spisu, nemožno ničím nahradiť ani opomenúť. Združenie preto môže podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstúpiť do konania iba ak disponuje výslovným a nespochybniteľným súhlasom zo strany žalovanej, inak by bolo porušené žalovaného ústavné právo na ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života a najmä jeho právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe, prípadne aj právo na súkromie. Taktiež by podľa žalobcu mohlo dôjsť k porušeniu telekomunikačného tajomstva, ktorého predmet je spravidla obsahom faktúr predložených spolu so žalobou. Žalobca ďalej uviedol, že jeho nesúhlas so vstupom združenia do konania nie je vedený obavami o ťažšie postavenie v spore, ale predovšetkým záujmom o splnenie si povinností vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane osobných údajov, zákona o elektronických komunikáciách či Ústavy SR. Na základe uvedeného možno ust. § 93 ods. 2 O.s.p. podľa žalobcu považovať minimálne za rozporné s Ústavou SR, najmä jej čl. 19. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho názorom, že bez výslovného súhlasu žalovanej nie je možné lege artis pripustiť združenie do konania, je podľa žalobcu dôvod na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR ohľadom možného nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 zák č. 36/2005 Z. z. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ktoré bolo iniciované podaním Okresného súdu Brezno dňa 29.1.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník 2/ vstúpil do konania po vyhlásení prvostupňového rozsudku, avšak v lehote na podanie odvolania, t. j. predtým ako nadobudol právoplatnosť, musel sa v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 234/2004 odvolací súd v prvom rade zaoberať návrhom žalobcu na nepripustenie vedľajšieho účastníka 2/ do konania. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a) Podľa poznámky 10a) je týmto osobitným predpisom napríklad Obchodný zákonník, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle § 93 O.s.p. prvou skupinou subjektov, ktoré v konaní môžu vystupovať ako vedľajší účastníci, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto konania. S účinnosťou od 15.10.2008 však bola zavedená aj druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní, a to právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Rozdiel medzi týmito dvomi skupinami vedľajších účastníkov spočíva v tom, že kým pri prvej skupine musí existovať hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, u druhej skupiny sa právny záujem uvedenej právnickej osoby na výsledku konania predpokladá (prezumuje). Subjektom patriacim do druhej skupiny teda legitimáciu na vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka dáva samotný zákon. V prejednávanej veci týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ide o zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zo Stanov Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ (prístupných na http://www.spotrebitel.estranky.sk/clanky/stanovy-obcianskeho-zdruzenia/stanovy-obcianskeho- zdruzenia-slovenskych-spotrebitelov.html), ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník 2/, vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je aktívna ochrana spotrebiteľov v čo najširšom možnom spektre možností a záujmov, pričom medzi jej základné úlohy okrem iného patrí zastupovanie spotrebiteľov pred súdmi a vystupovanie v súdnych sporoch na strane spotrebiteľov. Toto občianske združenie je zároveň v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. priamo konkrétnym zákonným ustanovením splnomocnené na vystupovanie v konaní ako vedľajší účastník. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, a/ ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b/ ak je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"),, bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania. V zmysle ust. § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa pod pojmom združenie rozumie právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Na základe uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ je právnickou osobou, ktorej predmetom je ochrana spotrebiteľa, pričom priamo z čl. III. bodu 2 jeho stanov vyplýva, že základnou náplňou jeho činnosti je aj zastupovanie spotrebiteľov pred súdmi a vystupovanie na ich strane v súdnych sporoch, je v zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Nakoľko toto právo vyplýva občianskemu združeniu na ochranu spotrebiteľa priamo zo zákona, je návrh žalobcu na nepripustenie vedľajšieho účastníka 2/ do konania na strane žalovanej neopodstatnený, a preto odvolací súd pripustil vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do konania ako vedľajšieho účastníka 2/ na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní, ktorým namietal pripustenie vedľajšieho účastníka 2/ do konania, uvádza, že pripustením vedľajšieho účastníka 2/ do konania by došlo k porušeniu zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, nakoľko tento by mal možnosť oboznamovať sa so skutočnosťami osoby žalovanej, odvolací súd má za to, že takúto námietku by bolo možné považovať za dôvodnú len v prípade, ak by bola vznesená dotknutou osobou, t. j. žalovanou. Odvolací súd sa ďalej zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. do rozhodnutia Ústavného súdu SR ohľadom možného nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré bolo iniciované podaním Okresného súdu Brezno dňa 29.1.2013 a dospel k záveru, že nie sú dôvody na prerušenie konania. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pre rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecné záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Cit. ust. uvádza prípady, v ktorých je súd povinný obligatórne prerušiť prebiehajúce konanie. Ide jednak o prípad, keď jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený vyriešiť si sám v prebiehajúcom konaní ani ako predbežnú otázku a jednak o prípad kedy je potrebné vyriešiť otázku súladu všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú právnu vec s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci jeho rozhodnutie nezávisí od žiadnej z vyššie uvedených skutočností. Na rozhodnutie o pripustení resp. nepripustení vedľajšieho účastníka do konania nie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyriešenie nejakej otázky, ktorú by si nemohol posúdiť sám. Rovnako odvolací súd nedospel k záveru, že by ust. § 93 ods. 2 O.s.p. bolo v rozpore s ústavou, zákonom či medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ako to tvrdí žalobca vo svojom podaní. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Následne odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka 1/, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi. Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v konaní zastupovať advokátom. Toto právo vedľajšieho účastníka odvolací súd nepopiera. Avšak v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní o náhrade trov konania platí zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Základným kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania niektorému z účastníkov je miera úspechu vo veci, ktorú je potrebné zisťovať u všetkých účastníkov konania. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, tak má vždy úspech čiastočný. V prípade čiastočného úspechu vo veci je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v takýchto prípadoch súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne. Žalobca mal teda len čiastočný úspech vo veci. Zároveň však čiastočný úspech vo veci mala aj žalovaná. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov (t. j. žalobcovi ani žalovanej) právo na náhradu trov konania nepriznal. Preto analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov konania nevzniklo ani vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane žalovanej. Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka 1/, že v prejednávanej veci vstúpil len do konania v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, je podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok neupravuje a ani nepripúšťa možnosť vstupu vedľajšieho účastníka len do časti konania. Preto podľa odvolacieho súdu vstup len do časti konania nie je možný. Navyše z podania vedľajšieho účastníka 1/ zo dňa 20.4.2012, doručeného súdu prvého stupňa dňa 25.4.2012 (č. l. 44), vyplýva, že vedľajší účastník 1/ vstúpil do celého konania na podporu žalovanej. K ďalšej odvolacej námietke vedľajšieho účastníka 1/, že na rozdiel od okresných súdov v Bratislave, ktoré len veľmi ojedinele takto rozhodujú, ostatné súdy v celej republike už rozhodli o priznaní náhrady trov konania združeniu v postavení vedľajšieho účastníka a že Krajský súd v Bratislave rozhoduje v rovnakých veciach v neprospech vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že rozhodnutiami iných okresných a krajských súdov v obdobných veciach nie je viazaný, čo platí aj o rozhodnutiach, na ktoré vedľajší účastník 1/ poukazuje vo svojom odvolaní. Navyše o priznaní resp. nepriznaní náhrady trov konania je potrebné rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu a nemožno prijať zovšeobecnený záver o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v každom jednom konaní, do ktorého vstúpil. Odvolací súd preto zotrváva na svojom právnom názore, že v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi nevzniklo právo na náhradu trov konania. Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka, ktorou vedľajší účastník vytýkal súdu prvého stupňa, že v platobnom rozkaze vydanom v predmetnej veci, priznal žalobcovi, ktorý si vedome uplatňoval absolútne neplatnú zmluvnú pokutu, trovy konania. Pôvodne vydaným platobným rozkazom zo dňa 2.9.2011, č. k. 28Ro/1158/2011-34, totiž súd prvého stupňa žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na plnú náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva. Nakoľko však bol platobný rozkaz zrušený uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 25.1.2012, č. k. 28Ro/1158/2011-38, súd prvého stupňa sa uplatneným nárokom opätovne zaoberal, v napadnutom rozsudku dospel čiastočne k odlišnému záveru, a preto musel v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zodpovedajúcich výsledku konania rozhodnúť aj o trovách konania. Odvolací súd má za to, že priznanie náhrady účelne vynaložených trov konania žalobcovi v platobnom rozkaze a ich nepriznanie vedľajšiemu účastníkovi 1/ v napadnutom rozsudku, nemôže byť porušením rovnosti prístupu k účastníkom konania. Ako bolo uvedené vyššie pri splnení zákonných predpokladov aj vedľajšiemu účastníkovi môže vzniknúť právo na náhradu trov konania. Táto však vzhľadom na výsledok konania v prejednávanej veci nebola priznaná žiadnemu z účastníkov konania. Odvolací súd zároveň dodáva, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať náhradu trov konania len súčasne s hlavným účastníkom, na strane ktorého vystupuje. V prejednávanej veci však napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Žalovanej už teda nemôže vzniknúť právo na náhradu trov konania. Preto aj z tohto dôvodu právo na náhradu trov konania v prejednávanej veci už nemôže vzniknúť ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Výroky napadnutého rozsudku, ktorými súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 212,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.1.2010 do zaplatenia, žalobu o zaplatenie 497,91 eur s prísl. zamietol a žalobcovi a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.