Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/249/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511225075 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511225075.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: R. V., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., U. XX, zast. AK hbr advokáti, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Obchodná 58, proti odporcovi: Š. V.O., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., S. XX, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, AK Bratislava, Martinčekova 13, o návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.02.2013, č.k. 17P 389/2011-291, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 27.02.2013, č.k. 17P 389/2011-291 zamietol návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, keď tento v zmysle § 72 ods. 2 a § 75 ods. 2 Zák. o rodine vyhodnotil ako nedôvodný. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 72 ods. 2 Zák. o rodine prihliadol na príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi konštatovanými v rozsudku o rozvode manželstva, vo vzťahu k aplikácii ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine prihliadol na správanie, ako aj konanie navrhovateľky voči odporcovi, v dôsledku ktorého bola právoplatne odsúdená v trestnom konaní a tiež uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v správnom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu v konaní. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu za 4 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkove výške XXX,XX €, ktorú sumu uložil navrhovateľke zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporcu. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, ktorá v napadnutom výroku žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a odporcovi náhradu trov konania nepriznať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti v ktorej priznal odporcovi náhradu trov konania a na ich zaplatenie vo výške XXX,XX € zaviazal ju ako navrhovateľku, považovala za nesprávne. Vecnú nesprávnosť rozhodnutia v časti náhrady trov konania videla v tom, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. zo zásady úspechu v konaní, nezaoberal sa však napriek ňou predloženým listinám preukazujúcim jej majetkové pomery, ako aj osobnú, sociálnu i zdravotnú situáciu, možnou aplikáciou ust. § 150 O.s.p.. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tam, kde prísna aplikácia ustanovenia náhrady trov konania by mohla viesť k nežiaducim tvrdostiam. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia a jeho výklad vyslovila presvedčenie, že v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania je na mieste postup podľa § 150 O.s.p., pretože tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešnému odporcovi, a to tak dôvody týkajúce sa samotného uplatnenia nároku na súde, ako aj sociálnej situácie účastníkov, ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na súde uviedla, že tento podala oprávnene, počas trvania manželstva sa riadne starala o spoločnú domácnosť, vychovala spoločné deti, dokonca odporcovi odpustila 4 x neveru. Je si vedomá skutočnosti, že voči jej osobe bolo vedené trestné konanie, ktoré skončilo vydaním trestného rozkazu, bolo to však z dôvodu, že rozpad manželstva bol spôsobený výlučne neverou odporcu a tým, že sa s uvedenou skutočnosťou nevedela zmieriť, pramenili aj konfliktné situácie, ktoré medzi nimi boli. Návrh podala z dôvodu, že odporcove majetkové pomery výrazne prevyšovali a stále prevyšujú jej majetkové pomery. Ani počas manželstva ani teraz nemá reálnu možnosť zabezpečiť si riadny príjem, priznanie príspevku je jediné východisko z jej neľahkej životnej situácie, z tohto dôvodu považovala a stále považuje nárok za oprávnený. Aj napriek skutočnosti, že odporca má od októbra 2012 zdravotné problémy, podal si žiadosť o priznanie starobného dôchodku na území SR, takisto vzhľadom na odpracované roky v zahraničí mu bude priznaný starobný dôchodok aj z G.. Znova sa oženil, nemá existenčné problémy, jeho majetkové pomery a súčasná situácia je neporovnateľne lepšia ako situácia, v ktorej sa nachádza ona s ich spoločným synom. Mala za to, že situácia v ktorej sa nachádza zakladá odôvodnené nároky, pre ktoré žiadala uvedený príspevok priznať. Jej osobné, majetkové, zdravotné aj sociálne pomery odôvodňujú nárok na priznanie príspevku jej ako rozvedenej manželky, takisto odporcove možnosti ako aj príjem umožňujú prispievať na jej výživu a vytrhnúť ju i syna z existenčných problémov. Tým, že jedným z rozhodujúcich kritérií pre nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom uviedla, že ak by súd o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 150 O.s.p. a odporcovi by z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal, nebolo by rozhodnutie súdu voči odporcovi neprimerane tvrdé a neodporovalo by dobrým mravom, keďže je presvedčená o tom, že by tým majetková ako aj existenčná situácia odporcu utrpela len minimálne v porovnaní s tým, čo uloženie tejto povinnosti znamená pre ňu vzhľadom na to, že zo svojho dôchodku a dávky v hmotnej núdzi si nie je schopná zabezpečiť ani bývanie, ani stravu. Neprimeranú tvrdosť a rozpor s dobrými mravmi vidí naopak práve v tom, že súd bez zohľadnenia výnimočnosti tohto stavu, ak aj dôvodov hodných osobitného zreteľa bez prihliadnutia na sociálnu situáciu účastníkov konania, ich osobné, majetkové, zárobkové pomery bol schopný rozhodnúť výlučne za použitia ust. § 42 ods. 1 O.s.p. a zaviazať ju k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX €, zaplatenie ktorých by spôsobilo, že by spolu so synom prišli o strechu nad hlavou, neboli by schopní uspokojovať ich základné životné potreby, bola by ohrozená ich výživa. Napriek tomu, že súd zamietol jej návrh na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva, ale o uplatnenie nároku, ktoré bolo neúspešné pre pochybenie v minulosti spôsobené stresom z rozpadu životného vzťahu. K odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal odvolanie navrhovateľky zamietnuť. Pokiaľ navrhovateľka na rozhodnutie o náhrade trov konania žiadala aplikovať ust. § 150 O.s.p., s týmto nesúhlasil. Uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré sa používa iba výnimočne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci takéto dôvody neexistujú. Vo vzťahu k podanému návrhu navrhovateľky uviedol, že ide o opakované uplatňovanie nároku, ktorý jej súdy ani v minulosti pre rozpor s dobrými mravmi nepriznali. Rovnako nemožno prihliadať ani na nepriaznivú finančnú situáciu navrhovateľky. Navrhovateľka vedome zavádzala súd, keď tvrdila, že nebyť pomoci dcéry, nemá ani čo jesť. V skutočnosti navrhovateľka od júna 2011 výlučne sama disponuje minimálne čistkou XXX.XXX,-Sk, získanej za predaj spoločného bytu P. L.. Navrhovateľka si nechala predmetnú sumu poslať na účet dcéry, aby finančné prostriedky zamlčala nielen voči veriteľom záväzkov plynúcich z BSM, ale aj voči nemu, prípadne orgánom verejnej správy, ktoré z uvedenej čiastky môžu byť uspokojené. Zdôraznil, že finančná situácia navrhovateľky, ani jej vedome správanie pri podávaní návrhu na platenie príspevku na čas po rozvode, hoci si výlučne sama ponechala finančné prostriedky získané za odpredaj spoločného bytu v Petržalke minimálne vo výške XXX.XXX,-Sk len 5 mesiacov pred podaním návrhu neodôvodňuje uplatnenie ust. § 150 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 155 ods. 1 O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. Náhradu trov konania upravujú ust. § 142 až 150 O.s.p. stanovením predpokladov, za splnenia ktorých majú účastníci konania alebo tretie osoby právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Ustanovenie § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p. je vyjadrením zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník konania má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Ustanovenie ods. 1 vyjadruje povinnosť súdu priznať účastníkovi konania, ktorý má vo veci plný úspech, plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi konania ktorý nemal vo veci úspech. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane navrhovateľa znamená stav pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci samej, plný úspech na strane odporcu je stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v prípade plného úspechu v konaní súd má povinnosť náhradu účelne vynaložených trov konania úspešnému účastníkovi priznať v plnom rozsahu, to platí iba vtedy, ak súd nevyužije možnosť zohľadniť dôvody osobitného zreteľa a výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti nepriznať v zmysle § 150 O.s.p.. Ustanovenie § 150 O.s.p. treba považovať za výnimočné opatrenie, ktoré dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov uvedených ust. § 150 O.s.p. výnimočne nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania celkom alebo s časti. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia treba prihliadať k osobným, majetkovým, zárobkovým a iným pomerom obidvoch účastníkov konania, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia postihoval povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá; je treba všimnúť si tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov konania. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi vo veci samej priznal náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s realizáciou jeho práva na súdnu ochranu vznikli. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 150 O.s.p., a to pre nesplnenie podmienok v ňom uvedených. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom navrhovateľky, tieto vyhodnotil už súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej, posudzujúc dôvodnosť nároku navrhovateľky v zmysle § 72 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ mal v konaní preukázané, že navrhovateľka v júni 2011 predala byt v L.H. patriaci do BSM s odporcom za sumu X.XXX.XXX,-Sk ( XXX.XXX,XX € ), pričom finančné prostriedky z odpredaja si ponechala, vyplatila z nej podlžnosti a zostatok vo výške XXX.XXX,-Sk ( XX.XXX,XX € ) utratila na svoje živobytie, dospel k správnemu záveru, že zárobkové a majetkové pomery navrhovateľky, priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky v zmysle § 72 ods. 1 Zák. o rodine neodôvodňujú. Pokiaľ zárobkové a majetkové pomery navrhovateľky neodôvodňujú priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky, zhodný záver je treba zaujať aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k súdnemu uplatneniu nároku a jej postoj v konaní vo vzťahu k možnej aplikácii ust. § 150 O.s.p., opätovne je potrebné poukázať na rozhodnutie vo veci samej, keď ďalším dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľky boli v rozsudku o rozvode manželstva účastníkov ustálené príčiny rozvratu manželstva ( § 72 ods. 2 Zák. o rodine ), ako aj konanie navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi ( § 75 ods. 2 Zák. o rodine). Naviac odvolací súd poukazuje na to, že ide o už o druhý návrh navrhovateľky, keď prvý návrh smeroval k určeniu výživného na manželku a tento tiež pre konanie navrhovateľky pre rozpor s dobrými mravmi vo vzťahu k odporcovi bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 20.10.2008, č.k. 9C 62/2005 zamietnutý. S poukazom na uvedené, tvrdenia navrhovateľky, že v danej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa ako samotného nároku na súde, tak aj sociálnej situácie účastníkov, ich osobných zárobkových a majetkových pomerov, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z tohto pohľadu ani prípadná lepšia majetková situácia na strane odporcu nemá vplyv na právne posúdenie veci z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.